Slovenský snem 1939____
i. volebné obdobie. 1. zasedanie.
20.
Vládny návrh
ústavy Slovenskej republiky.
Slovenský snem sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
Slovenský štát je republikou na čele s prezidentom.
§ 2.
Štátnu moc vykonávajú orgány, ústavou k tomu určené.
§ 3.
(1) Štátne občianstvo je jediné a jednotné.
(2) Podrobnosti o jeho nadobudnutí a zániku určí osobitý zákon.
§ 4.
O Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice republiky môžu byť mene né len ústavným zákonom,
§ 5.
(1) Štátnymi farbami sú: biela, belasá a červená.
(2) Štátny znak, štátnu pečať, štátnu vlajku (zástavu) určuje osobitý zákon.
§ 6.
Všeobecne uznané normy medzinárodného práva tvoria súčasť právneho poriadku slovenského.
HLAVA DRUHÁ. Prezident republiky.
§ 7.
(1) Prezidenta republiky volí snem na 7 rokov.
(2) Keď z kandidátov ani jeden nedocieli 2/3 väčšiny hlasov všetkých poslancov, koná sa nová voľba medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. V prípade drahej voľby k zvoleniu dostačuje jednoduchá väčšina. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje lós.
(3) Tá istá osoba nemôže byť viac ako dva razy za sebou volená za prezidenta.
§ 8.
(1) Voliteľným je každý štátny občan, ktorý v deň voľby je aspoň 40-ročný.
(2) Snem vykoná voľbu najneskôr štyri týždne pred uplynutím funkčného obdobia predošlého prezidenta.
§ 9.
Prezident republiky pred nastúpením úradu skladá v sneme do rúk predsedu prísahu tohto znenia:
"Prisahám na Všemohúceho a Vševedúceho Boha, že pri zastavaní svojho úradu vedený budem všeobecným dobrom a spravodlivosťou, mravným a hmotným povznesením ľudu, že podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia budem plniť svoju funkciu a zachovávať pri tom zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj."
§ 10.
Funkčné obdobie prezidenta republiky začína dňom nastúpenia úradu.
§ 11.
Prezident republiky nemôže byť členom snemu.
§ 12.
V prípade smrti, zrieknutia sa prezidenta, ako aj v prípade trvalej nemožnosti vykonávať prezidentskú funkciu zvolí snem nového prezidenta do 30 dní od zistenia patričnej skutočnosti.
§ 13.
V čase, keď niet prezidenta, poťažne keď tento by bol dočasne hatený vo vykonávaní svojej funkcie, funkciu prezidenta vykonáva predseda vlády.
§ 14.
Prezidentovi republiky prislúcha najmä:
a) reprezentovať štát na vonok, prijímať a poverovať diplomatických zástupcov, uzavierať medzinárodné smluvy,
b) vyhlasovať stav brannej pohotovosti štátu a s predbežným alebo dodatočným súhlasom snemu vypovedať vojnu a uzavierať mier,
c) svolávať, zakľučovať, odročovať a rozpúšťať snem,
d) posielať Štátnej rade pripomienky k zákonom odhlasovaným snemom,
e) adresovať snemu posolstvo,
f) menovať a prepúšťať ministrov,
g) menovať vysokoškolských profesorov vôbec a štátnych úradníkov, dôstojníkov a sudcov troch najvyšších stupníc,
h) byť hlavným veliteľom armády, i) udeľovať milosť (§ 60) ako aj dišpenzácie, vyhradené hlave štátu,
j) udeľovať rády a vyznamenania, k) udeľovať dary a penzie z milosti, 1) zúčastňovať sa zasadnutí ministerskej rady, Štátnej rady, žiadať o ich svolanie a predsedať im,
§ 15.
Platnosť každého vládneho aktu prezidenta vyžaduje spolupodpisu príslušného ministra.
§ 16.
(1) Prezident nie je zodpovedný za výkon svojej funkcie.
(2) Prezident nemôže byť počas svojho funkčného obdobia trestne stíhaný. Za činy spáchané počas tohto obdobia nemôže byť trestne stíhaný vôbec.
HLAVA TRETIA.
Vláda.
§ 17.
(1) Vláda sa skladá z predsedu a ministrov.
(2) Počet a obor pôsobností jednotlivých ministerstiev bude určený osobitým zákonom.
§ 18.
Vláde prislúcha všetka vládna, výkonná a normotvorná právomoc, nakoľko nie je vyhradená iným štátnym orgánom.
§ 19.
Členovia vlády pred nastúpením svojej funkcie složia do rúk prezidenta prísahu, že budú svedomité vykonávať svoje povinosti a zachovávať zákony.
§ 20.
(1) Vláda rozhoduje v sbore, keď je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov, a za súhlasu väčšiny.
(2) Vládne nariadenie podpisuje predseda vlády a príslušný minister.
(3) Podrobnejšie ustanovenia o rokovaní upraví vláda usnesením so schválením prezidenta.
§ 21.
(1) Vládu, ako aj jej jednotlivých členov môže volať k politickej zodpovednosti snem.
(2) Ak poruší predseda alebo členovia vlády úmyselne alebo z hrubej nedbalostí v obore svojej úradnej pôsobnosti ústavné alebo iné zákony, sú trestne zodpovední. Právo k obžalobe prislúcha snemu.
Trestné pokračovanie vykoná Štátna rada. Podrobnosti upraví osobitý zákon.
HLAVA ŠTVRTÁ. Štátna rada.
§ 22.
(1) Štátna rada sa skladá z členov predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany národnej jednoty), z predsedov politických strán, reprezentujúcich inonárodné skupiny, ako aj z členov vlády, predsedníctva sneniu a zástupcov stavov.
(2) Štátna rada:
a) zisťuje, že nastala skutočnosť, znemožňujúca prezidentovi republiky výkon jeho funkcie (§§ 12 a 13),
b) prevádza trestné pokračovanie podľa § 21 ods. 2; ostatné trestné činy členov vlády stíha buď sama alebo prenechá ich stíhanie súdom,
c) sostavuje kandidátnu listinu pre voľby do snemu (§ 31),
d) pripojuje sa k pripomienkam prezidentovým, čím veto prezidenta nadobúda odkladu,
e) je disciplinárnym súdom nad prezidentmi Najvyššieho správneho súdu, Najvyššieho súdu, a Najvyššieho účtovného kontrolného úradu,
f) v medzidobí od rozpustenia do sídenia sa nového snemu vykonáva jeho funkcie; nemôže však meniť ústavnú listinu,
g) pozbavuje poslancov mandátu (§ 34), h) je poradným orgánom predsedu vlády a predsedu sneniu.
§ 23.
Člen Štátnej rady pri započatí svojej činnosti složí prísahu, že bude svedomité vykonávať svoje povinnosti a zachovávať zákony.
§ 24.
Štátna rada volí si zo svojho lona predsedu najviac na tri roky.
§ 25.
(1) Člen Štátnej rady za reči a činy spojené s výkonom svojej funkcie je zodpovedný len disciplinárne, a to Štátnej rade; za trestné činy spáchané mimo svojej funkcie je stíhatelný len, keď ho vydá Štátna rada.
(2) Podrobnosti určí zákon,
§ 26.
Člen Štátnej rady o veci, o ktorej nadobudol vedomosť pri vykonávaní svojej funkcie nemôže byť podrobený svedeckému výsluchu, dokiaľ nebol sprostený povinnosti zachovania úradného tajomstva Štátnou radou.
§ 27.
(1) Štátna rada rozhoduje v sbore. K platnosti usnesenia vyžaduje sa prítomnosti aspoň polovice jej členov; usnesenia dejú sa absolútnou väčšinou prítomných.
(2) Podrobnosti pokračovania určí Štátna rada vlastným rokovacím poriadkom.
HLAVA PIATA. Snem.
§ 28.
Snem pozostáva z 80 poslancov, zvolených všeobecným, priamym, rovným a tajným hlasovaním,
§ 29.
Snem je volený na 5 rokov.
§ 30.
(1) Volebné právo má každý občan, ktorý dokončil 21, rok svojho veku; voliteľným je štátny občan, ktorý dokončil 30, rok svojho veku,
§ 31.
Kandidátnu listinu sostavuje Štátna rada za spoluúčasti stavov.
§ 32.
Poslanci sú predstaviteľmi občanov celého štátu a vykonávajú svoj úrad osobne.
§ 33.
Poslanec pri započatí svojej činnosti složí poslaneckú prísahu, určenú rokovacím poriadkom.
§ 34.
(1) Poslanec, ktorý nevykonáva svedomité svoju funkciu, alebo ktorý sa stane nehodným tejto funkcie, môže byť pozbavený mandátu.
(2) O strate mandátu rozhoduje Štátna rada na návrh predsedníctva snemu.
§ 35.
Poslanec za reči v sneme je len jemu zodpovedný.
§ 36.
(1) Za trestné činy mimo svojej poslaneckej činnosti je poslanec stihaieľný len, ak ho snem vydá.
(2) Podrobnosti určí zákon.
§ 37,
Poslanec o veci, o ktorej nadobudol vedomostí pri vykonávaní svojej funkcie, nemôže byť podrobený svedeckému výsluchu, dokiaľ nebol sprostený povinnosti zachovania úradného tajomstva snemom.
§ 38.
(1) Prezident republiky svoláva snem pravidelne 2 razy do roka na zasadnutie jarné a jasenné.
(2) Prezident republiky môže na žiadosť Štátnej rady, poťažne na žiadosť väčšiny snemu musí svolať tento do 15 dní na mimoriadne zasadnutie.
§ 39.
(1) Prezident republiky odročuje, zakľučuje a rozpúšťa snem.
(2) Voľby do nového snemu prevedú sa do 60 dní od rozpustenia snemu.
§ 40.
(1) Snem je schopný usnášania, keď je prítomná aspoň jedna tretina poslancov.
(2) K platnosti usnesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných.
(5) K zmene ústavy, k usnášaniu sa o ústavných zákonoch a o ich zmene ďalej o zmene štátneho územia a tiež o vypovedaní vojny, uzavretia mieru, poťažne o ich schválení treba prítomnosti dvoch tretín poslancov a trojpätinovej väčšiny.
§ 41.
(1) Snem volí svoje orgány. (2) Zasadnutie koná sa podľa zasadí, určených v rokovacom poriadku,
§ 42.
(1) Členovia vlády môžu sa zúčastniť všetkých schôdzok snemu, jeho výborov a komisií a môžu sa kedykoľvek ujať slova.
(2) Na žiadosť snemu musí sa člen vlády dostaviť do zasadnutia.
§ 43.
(1) Zákonodarnú moc pre celé územie Slovenskej republiky vykonáva snem.
(2) Ak vážne hospodárske, finančné ale - bo politické záujmy štátu vyžadujú okamžité opatrenie, vláda môže tieto vydať nariadením s mocou zákona s výnimkou vecí, ktoré podľa odseku 5 patria do výlučnej právomoci snemu.
(3) Takéto nariadenie platí len vtedy, ak ho podpíše nadpolovičná väčšina členov vlády a prezident republiky.
(4) Nariadenie s mocou zákona súčasne s jeho vyhlásením predloží predseda vlády
snemu. Snem môže do troch mesiacov vysloviť svoj nesúhlas, ktorý sa vyhlasuje v
sbierke podľa § 45 s udaním dňa, kedy stráca nariadenie svoju platnosť.
(5) Do výlučnej právomoci snemu patrí:
a) voliť prezidenta republiky,
b) usnášať sa o ústave, ústavných zákonoch a ich zmene,
g
c) ustáliť štátny rozpočet,
d) usnášať sa o záverečných účtoch,
e) vydávať zákony o brannej povinnosti,
f) usnášať sa na zákonoch, ktorými sa uvaľujú nové trvalé finančné povinnosti občanom;
g) udeľovať súhlas k medzinárodným smluvám obchodným alebo takým, ktoré ukladajú štátu alebo občanom trvalé bremená ako aj k smluvám mierovým.
§ 44.
(1) Prezident má právo do 15 dní vráti? odhlasovaný zákon k novému prejednaniu.
(2) Ak snem bezo zmeny usniesol sa na tom istom zákone, musí byť vyhlásený.
(3) V tom prípade však, keď Štátna radá sa pripojila k vetu prezidentovmu, snem nemôže sa s vecou zaoberať v tom istom zasedacom období, iba ak by sa to stalo z iniciatívy Štátnej rady.
§ 45.
K platnosti zákona je potrebné, aby bol vyhlásený spôsobom, ako určuje zákon.
§ 46.
V každom zákone a nariadení s mocou zákona musí byť určené, komu prislúcha starať sa o jeho prevedenie.
§ 47.
Každý zákon podpisuje prezident republiky, predseda snemu, predseda vlády a prinajmenej minister, poverený jeho vykonaním.
HLAVA ŠIESTA. Politické strany.
§ 48.
(1) Slovenský národ zúčastní sa na štátnej moci a samospráve prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany národnej jednoty).
(2) Podrobnosti o vzniku, složení a právomocí orgánov strany určí zvláštny zákon.
§ 49.
(1) Každá národnostná skupina sa zúčastní na štátnej moci a samospráve prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak táto môže byť pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
(2) Podrobnosti určí zákon.
HLAVA SIEDMA. Stavovské zriadenie,
§ 50.
0) Občania podľa svojho povolania soskupujú sa do týchto stavov:
a) poľnohospodárskeho,
b) priemyslu, obchodu, živnosti a dopravy,
c) peňažníctva a poisťovníctva,
d) slobodných povolaní,
e) verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.
(2) V lone každého stavu zriadia sa zvláštne skupiny pre zamestnávateľov a zamestnancov.
§ 51.
Každý občan musí byť organizovaný v niektorom zo stavov, funkciu však môže vykonávať len organizovaný príslušník politickej strany.
§ 52.
Úlohou stavov je starať sa o rozmach, produktivitu príslušného povolania, o zvýšenie životnej úrovne a výkonností členovr o upravenie pracovných pomerov, ako aj o riešenie sporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami,
§ 53.
Otázky organizácie, činností, právomoci stavov a štátneho dozoru nad nimi určí zvláštny zákon.
HLAVA ÔSMA. Územná samospráva.
§ 54.
(1) Na správe štátu zúčastnia sa občania prostredníctvom orgánov územnej samosprávy.
(2) Podrobnosti určí osobitý zákon.
HLAVA DEVIATA.
Súdnictvo.
§ 55.
(1) Súdnu moc vykonávajú štátne súdy. Ich organizáciu, rozčlenenie, obor pôsobnosti a príslušnosť a spôsob ich pokračovania určujú osobité zákony.
(2) Nik nemôže byť zbavený svojho zákonného sudcu.
(3) Výnimočné súdy môžu byť zriadené v trestných veciach len v prípadoch v zákone vopred určených a na obmedzenú dobu.
§ 56.
Súdnictvo je vo všetkých inštanciách oddelené od správy.
§ 57.
(1) Sudcovia sú nezávislí pri výkone svojej funkcie a viazaní sú len zákonom.
(2) Podrobnosti o sudcovskej službe určujú zákony.
§ 58.
Sudcovia nemôžu zastávať nijaké platené funkcie.
§ 59.
Rozsudky sa vynášajú v mene republiky.
§ 60.
(1) Sudcovia pri rozhodovaní skúmajú len, či zákon, nariadenie s mocou zákona alebo nariadenie boly riadne vyhlásené.
(2) V prípade rozporu medzi normami rozdielneho druhu rozhoduje ústavný senát. Podrobnosti určí zákon.
§ 61.
Prezidentovi prislúcha právo milosti, amnestie, zastavenia trestného pokračovania, odpustenie poťažne zmiernenie trestu a právnych následkov odsúdenia.
§ 62.
(1) Ochranu proti rozhodnutiam orgánov správy poskytuje Najvyšší správny súd.
(2) Podrobnosti určuje zákon.
HLAVA DESIATA. Povinnosti a práva občanov.
§ 63.
(1) Každý občan mužského pohlavia je podrobený vojenskej službe a s ňou spojenej pracovnej povinnosti.
(2) Každý občan mužského pohlavia je podrobený predvojenskému a povojenskému výcviku.
(3) Spôsob, druh a trvanie vojenskej, pracovnej a výcvikovej povinnosti určí zvláštny zákon.
§ 64.
Práca, či už duševná alebo telesná, nech sa prejavuje vo výkone alebo organizácii, je občianskou povinnosťou.
§ 65.
Každý občan je povinný platiť dane, dávky a poplatky.
§ 66.
Občania sú povinní svedomité plniť úlohy svojho povolania, napomáhať verejné orgány v ich činnosti, plniť funkcie, ktoré na základe zákona alebo z príkazu úradu majú previesť.
§ 67.
(1) Vlastníctvo je sociálnou funkciou, zaväzujúce majiteľa narábať s ním pod zorným uhlom všeobecného dobra.
(2) Súkromné vlastníctvo možno obmedziť len zákonom.
§ 68.
Občania sú povinní starať sa o výchovu a školenie svojich detí, tak, aby sa stali z nich dobrí občania štátu.
§ 69.
(1) Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu ich života a slobody.
(2) Obmedzenie týchto práv je prípustné len na základe ustanovení zákonných.
§ 70.
Osobná sloboda a domáci pokoj sa zaisťuje v medziach právnych ustanovení.
§ 71.
Listové tajomstvo môže byť obmedzené len zákonom.
§ 72.
Shromaždovacie, tlačové a spolčovacie právo sa zabezpečuje v medziach zákonných ustanovení.
§ 73.
Sloboda vierovyznania, prejavy mienky, vedeckého bádania, umenia sa zabezpečuje, dokiaľ nenaráža na ustanovenie zákonov, verejného poriadku a kresťanských mravov.
§ 74.
Manželstvo, rodina a materstvo sú pod zvláštnou ochranou právneho poriadku.
§ 75.
(1) Práca je zvlášť chránená. (2) Vykorisťovanie vrstiev sociálne slabých sa zakazuje.
(3) Výška mzdy má byť primeraná rodinným pomerom a potrebám.
(4) Rušenie, ako aj organizovanie rušenia práce sa zakazuje.
(5) Podrobnosti určí zvláštny zákon.
HLAVA JEDENÁSTA.
Cirkve.
§ 76.
Každému sa zabezpečuje právo voľne plniť náboženské povinnosti, nakoľko to neodporuje ustanoveniam práva, verejnému poriadku a kresťanským mravom,
§ 77.
Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti uznané štátom sú verejnoprávnymi korporáciami s vlastnou správou a vlastným majetkom.
§ 78.
Vyučovanie náboženstva na ľudových a stredných školách je povinné a deje sa príslušníkmi cirkví k tomu kvalifikovanými za dozoru štátu.
HLAVA DVANÁSTA. Národnostné skupiny.
§ 79.
(1) O príslušnosti občanov k národnosti vedie sa zvláštna evidencia,
(2) Zmeny v evidencii národnostnej môžu sa prevádzať len v medziach zákona.
(1) Podrobnosti určuje zákon.
§ 80.
(1) Každá činnosť smerujúca k odnárodneniu je trestná.
(2) Podrobnosti určí zákon.
§ 81.
Národnostné skupiny, ktoré sa na území Slovenska udomácnily, majú právo kultúrne a politicky sa organizovať,
§ 82.
Národnostné skupiny majú právo užívať vo verejnom živote, ako aj školách
svojho jazyka, o čom bude vydaný osobitý zákon.
HLAVA TRINÁSTA. Záverečné ustanovenia.
§ 83.
Ústavným zákonom je každý zákon, ktorý je v nadpise ako taký označený a bol odhlasovaný kvalifikovanou väčšinou. (§ 40 ods. 3).
§ 84.
Prvého prezidenta vyvolí snem do 90 dní po účinnosti tohto zákona.
§ 85.
Funkčné obdobie terajšieho snemu končí najneskôr 31. decembra 1943.
§ 86.
Všetky právne predpisy, ktoré sú v rozpore s touto ústavou, ako aj s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, strácajú platnosť.
§ 87.
Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia. Splnením tohto zákona poveruje sa vláda.
Dr. Jozef Tiso v. r.,
predseda vlády.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
minister.
Andrej , Bratislava