Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 75. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 25. novembra 1941.

Obsah:	Strana:
Oznámenie predsedu:
Otvorenie zasadnutia ............	..... 2
Ospravedlnenie neprítomnosti .........	..... 2
Noví poslanci ...............	..... 2
Prísaha nových poslancov ...........	..... 2
Rozdaná tlač ...............	..... 3
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí....	..... 11
Zakľúčenie zasadnutia ............	..... 11

Program:
Reč ministra Mácha ..................	3
1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a
komunálnej banky ..................	7
Reč zpravodajcu Lišku .................	7
Reč zpravodajcu Moravčíka ..............	8
Rozprava odpadá ...................	9
Hlasovanie o návrhu ..................	9
Prijatie návrhu hlasovaním ...........	9
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o úprave colných sadzieb platných pre colné úze-
mie Slovenskej republiky .............. .	9
Reč zpravodajcu Petroviča ...............	10
Reč zpravodajcu Husárka ...............	10
Rozprava odpadá ..................	11
Hlasovanie o návrhu ..................	11
Prijatie návrhu hlasovaním ...........	11

75. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 25. novembra 1941.

Zasadnutie otvorené o 11 hod. 32 min.

Prítomní:

Predseda Dr. Sokol.

Podpredseda: Dr. Mederly.

61 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Čatloš, Mach, Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Za sekretariát Snemu: tajomník Sneniu ministerský radca Dr. Foltin a ministerský radca Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram. 75. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Vojtech Plechlo, Josef Steinhübl,

Dr. Štefan Polyak, Martin Morháč, Jozef Šrobár, Ján Esterházy, Anton Simko, Dr. František Orlický a Štefan Haššík.

Noví poslanci.

Kancelária prezidenta republiky oznámila, že pán prezident Republiky rozhodnutím zo dňa 20. novembra 1941 vymenoval podľa článku I. ústavného zákona č. 225/1941 Sl. z. za poslancov Snemu Slovenskej republiky pánov: Michala Boňku, Františka Bošňáka, Ferdinanda Čatloša, Jána Danku, Dr. Romana Fraštiu, Dr. Jozefa Fundárka, Dr. Adalberta Gabriela, Eugena Guzikievvicza, Štefana Hajdúčka, Jána Jacku, Michala Klimku, Dr. Aladára Kočiša, Alojza Maceka, Viktora Magica, Dr. Štefana Mušáka, Ondreja Schlossera, Ondreja Tomku a Jozefa Vaňu. (Potlesk. )

Noví páni poslanci dostavili sa na dnešné zasadnutie.

Keďže predtým podľa § 6 rokovacieho poriadku podpísali v sekretariáte Snemu formulu prísahy, pristúpime k prísahe pódia § 14 Ústavy a § 6 rokovacieho poriadku tým spôsobom, že po prečítaní Ústavou predpísaného textu prísahy noví páni poslanci postupne po vyzvaní pristúpia ku mne na tribúnu a podaním ruky a opakovaním vety "Tak mi Pán Boh pomáhaj" složia predpísanú prísahu.

Žiadam prečítať text prísahy i jeho pre-

klad do reči nemeckej a rusínskej a pán tajomník Snemu nech vyvolá nových pánov poslancov podľa mena, aby v smysle daného poučenia složili prísahu.

(Poslanci vstávajú. )

Tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

Ministerský radca Dr. Čelko (číta):

"Ich schwöre bei Gott, dem Allmächtigen und Allwissenden der Slowakischen Republik treu zu sein, die Gesetze zu befolgen, sowie mein Mandat nach bestem Wissen und Gewissen auszuüben. So soll mir Gott helfen!"

Tlmočník Dr. Koržinský (číta):

"Присягаю предъ Богомъ Всемогущимь и Всевидящимъ, что буду върнымъ Словацкой республикъ, что буду соблюдать законы и что свой мандатъ буду исполнять по своемъ звании найлучше и добросовъстно. Такъ мнъ Господи Боже помагай!"

Predseda Dr. Sokol (cengá): Prosím pánov poslancov, aby jeden po druhom vstupovali na predsednícku tribúnu a složili prísahu podľa daného poučenia.

(Tajomník Snemu oznamuje mená poslancov, ktorí pristupujú k predsedovi Snemu, podávajú mu ruku a skladajú poslaneckú prísahu. )

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Boňko.

Poslanec Boňko:

Такъ мнъ Господк Боже помагай!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Bošňák.

Poslanec Bošňák: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltín: Pán poslanec Čatloš.

Poslanec Čatloš: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Danko.

Poslanec Danko: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Dr. Fraštia.

Poslanec Dr. Fraštia: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Dr. Fundárek.

Poslanec Dr. Fundárek: Tak mi pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Dr. Gabriel:

Poslanec Dr. Gabriel: So soll mir Gott helfen!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Guzikiewicz.

Poslanec Guzikiewicz: Tak mi Pán

Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Hajdúček.

Poslanec Hajdúček: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. FoltIn: Pán poslanec Jacko.

Poslanec Jacko: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Klimko.

Poslanec Klimko: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Dr. Kočiš.

Poslanec Dr. Kočiš: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Macek.

Poslanec Macek: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Magic.

Poslanec Magic: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Dr. Mušák.

Poslanec Dr. Mušák: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Schlosser.

Poslanec Schlosser: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Tomko.

Poslanec Tomko: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Tajomník Snemu Dr. Foltin: Pán poslanec Vaňo.

Poslanec Vaňo: Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Zisťujem, že všetci noví páni poslanci prísahu složili. (Potlesk. )

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká správa o 74. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave colných sadzieb platných pre colné územie Slovenskej republiky

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Vládny návrh zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti. Návrh prideľujem výboru brannému a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Ešte predtým, ako by sme prikročili k 1. bodu programu, slovo si vyžiadal pán minister vnútra Mach.

Dávam mu slovo. minister vnútra Mach. Slávny Snem!

Prihlásil som sa k slovu, aby som v tejto historickej sieni, v ktorej slovenský Snem vyhlásil samostatnosť Slovenska, zvestoval nový historického významu krok

slovenského štátu. Predseda vlády podpísal dnes v Berlíne pristúpenie Slovenska k Paktu proti komunistickej internacionále. (Dlhotrvajúci potlesk. ) Stalo sa tak v tejto chvíli. Som presvedčený, že celý slovenský národ s takým istým prejavom súhlasu a s takým istým nadšením schvaľuje tento historický krok Slovenska, ako ho prijal slávny Snem. Je to prirodzené. Veď tento krok samostatného slovenského štátu je logickým dovŕšením cesty slovenského národa v boji proti boľševizmu a proti všetkému, čo stálo alebo môže stáť v službách tejto sadistickej doktríny židovstva.

Vodca slovenského národa a ním vedené nacionalistické Slovensko už pred 20 rokmi otvorene sa postavilo proti marxistickej záplave a keďže parížske smluvy pripravovaly pôdu pre boľševickú katastrofu, treba zaznamenať, že Andrej Hlinka hneď na začiatku existencie bývalej Česko-Slovenskej republiky zašiel do Paríža predostrieť protest slovenského národa, vysloviť nesúhlas s parížskou politikou a dožadovať sa toho, aby Slovensko mohlo samostatne rozhodovať o svojom osude, (Poslanec Šalát: Tak je!)

Udalosti, ktoré Slovensko prežilo v rámci bývalého Česko-Slovenska, sú dôkazom, že slovenský národ, i keď nebol slobodný, vždy s celou rozhodnosťou sa staval proti boľševizmu.

Všetci sa pamätáme na jeden z najsilnejších dôkazov tejto skutočnosti. Keď v strednej Európe prvý raz sa zjavily boľševické hordy, vedené povestným Bélom Kúnom (poslanec Šalát: Bola to hanba Maďarov, že nám tu prišiel!) vtedy slovenský národ ako jeden muž dal sa do boja proti červenej hydre. Tu sú medzi nami mužovia, ktorí vtedy bojovali, kým z celého územia slovenského nevyhnali hordy Bélu Kúna. (Poslanec Šalát: Esterházy János nebol tam! Poslanec Dr. Hutka: Dnes neprišiel!) Vyžiadalo si to veľké obete na životoch slovenských, ale národ vďačne priniesol tieto obete, lebo prispel k tomu, k čomu ešte rozhodnejšie prispel priateľský národ rumunský, k porážke boľševizmu vtedy, keď nebezpečenstvo boľševické pre Európu bolo najväčšie. Európa bola rozbitá, vyčerpaná svetovou vojnou, rozoštvaná nespravodlivosťou mierových

smlúv a tak mohla sa stať vhodnou korisťou židoboľševizmu.

Ale slovenský národ nielen tu v strednej Európe vykonal svoju povinnosť. Urobil, čo bolo v jeho silách i tam, kde sa práve nachádzaly slovenské vojská generála Štefánika, v Rusku a na Sibíri. Zostane naveky žiariacim dokumentom dramatický výkrik Štefánikov, ktorý bol rozkazom pre slovenských vojakov a ktorý i dnes je rozkazom pre celý slovenský národ. (Poslanec Mondok: Preto ho zastrelili!) Keď Slovensko dnes, ako samostatný štát pristúpilo k Paktu proti komunistickej internacionále, je našou povinnosťou pripomenúť si historický odkaz Milana Rastislava Štefánika, vydaný pred 20 rokmi:

"Volajte hlasite! Boľševizmus je prejavom chorobným, apokalyptickým chaosom, ktorým sa hrubo prejavujú najnižšie pudy celkom náhodne. Koketovať s boľševizmom rovnalo by sa opusteniu čestnej cesty cti a zdravého rozumu. Konajme energicky, dokiaľ je ešte čas! Ak nebudeme konať, premení boľševizmus malé národy v národy slabé a konečne v národy v rozklade!"

Väčšina dôstojníkov a veľká väčšina tých, ktorí dnes vedú slovenskú armádu v boji proti boľševizmu na čele a naším generálom Čatlošom (potlesk) viedli slovenských vojakov proti boľševizmu už pred 20 rokmi.

Na dôkaz tohto boja proti hordám Bélu Kúna spomínam mená tých, ktorí ho viedli. Slovenského národovca stotníka Ľudovíta Šimku, generála Pulanicha, plukovníka Turanca, plukovníka Dúbravca a mnoho iných. (Volanie: Sláva im!) Boli to ďalej: riaditeľ Tatra banky Gábriš, plukovníci Malár, Imro a iní. (Výkriky: Sláva im!)

V Rusku proti boľševikom od mája 1918 do septembra 1920 bojovaly tiež tisícky Slovákov-vojakov a z týchto spomínam mená mimo generála Štefánika generála Čatloša, podplukovníka Kúnu podplukovníka Bodického, podplukovníka Širicu a ďalších. (Potlesk. )

Ale že slovenský národ bol odhodlaný i na poli politickom začleniť sa do rodiny národov po boku tých, ktorí dnes sú rozhodujúcimi činiteľmi v boji proti boľševizmu, na dôkaz toho stačí uviesť nadviazanie najsrdečnejších stykov vojenského vod-

cu slovenského Štefánika s Talianskom a politických stykov Slovenska s národnosocialistickým Nemeckom, ktoré pred 20 rokmi začal za súhlasu vodcu národa Andreja Hlinku ten vedúci muž boja za slovenskú samostatnosť, ktorý zvláštnym riadením božím a z vôle slovenského národa práve pred chvíľou podpísal pristúpenie Slovenska k Paktu proti komunistickej internacionále. (Volanie: Nech žije! Sláva! Potlesk. )

Slovenský národ doma pod Tatrami nevynechal ani jednu príležitosť, keď sa mohol osvedčiť slovom alebo skutkom, že chce tu žiť samostatne, aby sa súčasne neosvedčil proti boľševizmu. Niet kraja slovenského, ktorý by nebol posiaty hrobmi martýrov slovenských, martýrov hlinkovských a rodobrameckých. Títo padli v boji proti marxistickým a židoboľševickým exponentom Moskvy alebo Prahy. Patrí to do logiky boja slovenského, čo dnes - ako práve bolo hlásené - spomínal v Berlíne pri podpísaní Paktu proti komunistickej internacionále predseda nasej vlády Dr. Vojtech Tuka, keď citoval slová piešťanského manifestu z 20. septembra 1936. Vtedy Andrej Hlinka v mene slovenského národa, ktorý tu bol zastúpený zo všetkých strán Slovenska, postavil sa proti smluve Česko-Slovenska so Sovietskym sväzom, (Výkriky: Tak je! Potlesk. ) podpísanej dňa 16. mája 1935. V čase, keď Beneš bol v Bratislave, v čase, keď chceli Slovensko premeniť na zbrojársku základňu židoboľševického východu a plutokratického západu, vtedy sa ukázala jednotnosť a neohrozenosť slovenského národa v Hlinkovom piešťanskom manifeste:

"Odmietame v domácej i zahraničnej politike smery, ktoré znamenajú rozvrat spoločnosti ľudskej a záhubu európskej civilizácie. Menovite zatracujeme spoluprácu s medzinárodným predstaviteľom materialistickej ideológie a židoborševickej anarchie. Začleňujeme sa do protikomunistického frontu, " (Výkriky: Tak je! Potlesk. )

V tomto duchu pokračovalo sa v boji v roku 1937, ktorý bol rokom boja slovenských nacionalistov s takzvaným jednotným frontom židoboľševikov, českých socialistov benešovských, československých agrárnikov, sociálnych demokratov atď.

Rok 1938 mal byť jubilejným rokom re-

publiky Česko-Slovenskej, ale stal sa rokom rozhodného útoku Slovenska proti Prahe, ktorej historické "S bohom" dal Andrej Hlinka už v januári 1938. Dňa 4. júna 1938 v Bratislave pred Slovenským národným divadlom reprezentanti slovenského revolučného hnutia na čele s našimi akademikmi slávnostne spálili boľševickú zástavu a smluvu česko-slovensko-sovietsku. (Výkriky: Tak je! Potlesk. )

Na druhý deň právoplatní reprezentanti Slovákov pod Tatrami i v Amerike ústami Andreja Hlinku vyhlásili boj aj spojencom boľševikov. Stalo sa tak na manifestácii, na ktorej bolo vyše 100. 000 slovenských mužov a žien, zastupujúcich všetky kraje Slovenska, za účasti zástupcov amerických Slovákov, ktorých v Amerike žije vyše 940. 000.

Dňa 6. októbra 1938 slovenský národ už po smrti Andreja Hlinku pod vedením terajšieho prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu (dlhotrvajúci potlesk) prijal v Žilinskom manifeste mníchovský základ usporiadania novej Európy. Hneď na to z osem a polročného českého väzenia vrátivší sa slovenský martýr prof. Dr. Vojtech Tuka pokračoval v boji za samostatnosť Slovenska. Prvé jeho cesty viedly znova do Nemecka. Šiel po stopách, kade kráčali najlepší vodcovia slovenskí pred sto rokmi, ba kade kráčali v časoch slovenského kniežaťa Pribinu. Po tejto ceste dostali sme sa k 14. marcu 1939, k vyhláseniu samostatného slovenského štátu. Dňa 23. marca 1939 spojili sme sa na život a na smrť s Veľkonemeckou ríšou a pod priateľskou ochranou Vodcu Európy Adolfa Hitlera (potlesk) dali sme sa do práce budovať vzorný národno-socialistický štát.

Dňa 24. novembra 1940 Slovensko pristúpilo k Paktu troch. V prvý deň súčasnej vojny nastúpilo gardistické Slovensko, nastúpila mladá slovenská armáda po boku armády nemeckej so zbraňou v ruke. Od 1. septembra dodnes Slovensko i na poli vojenskom, ale i na každom inom poli dokazuje, že správne chápe svoje poslanie v novej Európe (poslanec Šalát: Esterházy János nech nás tu nepoučuje!) a že je schopné, ostávajúc verné sebe, plniť zákony novej Európy a tak najlepšie slúžiť celému ľudstvu. (Potlesk. )

Z tohto všetkého vidno, že Slovensko vlastnou krvou a vlastnou prácou vydo-

bylo si všetka, čo už má, áno, vydobylo si právo na všetko, čo mu patrí. A tak dnes, keď Slovensko pristúpilo k Paktu proti komunistickej internacionále a keď si pripomína výročie pristúpenia k Paktu troch, súčasne s veľkým zadosťučinením oslavuje tu na tejto historickej pôde prvý výsledok hrdinského boja slovenského v tejto vojne: výročie vtelenia severných krajov Slovenska do slovenského štátneho územia. (Živý potlesk. Výkriky: Sláva!) Že sú tieto čiastky nášho tela znovu a už naveky pod suverenitou Slovenskej republiky, ako to výslovne hovorí dohoda zo dňa 21. novembra 1939, podpísaná J. E. šľ. von Ribbentropom (výkrik: Sláva mu!) a našim vyslancom Černákom (výkrik: Nech žije!), tak to je dôkaz, že keď Slovensko statočne plní rozkaz cti a statočne vykonáva svoje poslanie tu pod Tatrami, tak zabezpečuje slobodný život pre všetky slovenské kraje pod strechou samostatného slovenského štátu.

Vieme, že výsledok boja a obetí našej hrdinskej armády a celého národa na konci tejto vojny bude prijatý s takým istým zadosťučinením a radosťou, ako bol prijatý výsledok prvého nástupu našej armády hneď na začiatku tejto vojny v septembri roku 1939. Táto skutočnosť dodáva nám sebavedomia. V tomto sebavedomí je tajomstvo, prečo my, prečo náš národ nestráca hlavu, nestráca nervy a nedá sa vyprovokovať ani vtedy, keď je urážaný a keď sa mu niekde deje krivda. (Poslanec Šalát: V Maďarsku! A Esterházy dostal teraz v Maďarsku 800 jutár!) Vieme, že hrdinské snášanie tej krivdy dobre poslúži raz slovenskej veci. My naučili sme sa trpieť a pre našich najlepších utrpenie pod cudzím jarmom nie je nič nového. (Poslanec Dr. Huťka: Kde je Esterházy? Poslanec Šalát: Išiel si pozrieť tých 800 jutár! Smiech. )

Slovenský národ dnes slávi 88. narodeniny baťka Škultétyho. (Výkriky: Sláva mu! Živý potlesk. ) Stačí prebehnúť život tejto osobnosti slovenskej a máme pred očami život Slovákov. Stačí si prečítať jeho "125 rokov" a vidíme utrpenie národa.

Ale keď si uvedomíme víťazný výsledok boja a utrpenia, naplní nás sebavedomím minulosť, prítomnosť a už dnes dané základy lepšej budúcností slovenskej.

Ak sa na adresu Slovenska ešte kdetu hovorí, že sme v nejakej panslávskej

službe, lebo sme národom slavianskym, nuž vyhlasujeme, že proti nejednému takzvanému slavianskemu panstvu po boku nemeckom my sme sa prví dali do boja a to vtedy, keď nejedno neslavianske panstvo bratríčkovalo sa napríklad s poľskými slobodomurárskymi grófmi. (Výkrik: Maďar! Potlesk. Vrava. Poslanec Suroviak: Ale tí, čo nás obviňujú, sú filoxéry Európy, tých treba vykynožiť!)

Ak niekto by chcel Slovákov stavať do akéhosi boľševického svetla, vyhlasujeme, že medzi boľševikmi na Slovensku, zvlášť medzi ich vedúcimi, najmenej bolo práve Slovákov. Slovensko i v Moskve i v Prahe za celý čas bolo reprezentované Neslovákmi, napr. známym poslancom Majorom. (Poslanec Šalát: A sociálni demokrati maďarským židom Schultz Načim! Výkriky, veselosť. )

Ak sa tvrdí, že Slovensko by mohlo byť pôdou pre Čecho-Slovákov londýnskych alebo amerických, vyhlasujeme, že my sme nikoho nevyslali ani do Londýna ani do Ameriky pripravovať nejakú druhú stoličku. (Výkriky: Výborne! Potlesk. Poslanec Šalát: Hypotéka! Za Bethlenove peniaze išiel!)

Čo viac i za bývalého Česko-Slovenska najhorlivejší reprezentanti čechoslováctva u nás na Slovensku, boli známi páni Gsomorovci, Csánkyovci, Békeffyovci, Kasztorovci a im podobní (vrava).

l v nedávnej minulosti, keď sme robili definitívny poriadok s poslednými zbytkami služobníkov čechoslováctva a židoboľševictva u nás, ukázalo sa, že väčšinou bolí to Neslováci.

Vieme a chceme tu udržať poriadok, čo sme už aj dokázali, a vieme i chceme sa postarať o spravodlivosť pre každého, čo sme tiež už dokázali a čo Slovensku získalo najlepšie meno v očiach priateľského zahraničia.

Môžeme sa odvolávať i na dôkaz. Dnes, keď tu skladali prísahu ďalší noví poslanci nemeckej národnej skupiny u nás, môžeme si pripomenúť výročie - tretie výročie štátneho sekretariátu nemeckého na Slovensku. Účinkovanie tohto, ako aj účinkovanie a možnosti nemeckej národnej skupiny na Slovensku sú jasným dôkazom, že chcenie a vieme nájsť taký základ spolužitia a spolupráce s národami, ktoré sa vyporiadali so židoboľševizmom, ktoré sa vy-