Středa 14. prosince 1938

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Langr, dr Markovič, Košek, Sivák, Vávra.

Zapisovatelé: Jaša, Bergmann.

190 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: Z vlády republiky Česko-Slovenské: předseda vlády R. Beran; ministři Sidor, arm. gen. Syrový, Čipera, divis. gen. Eliáš, dr Feierabend, dr Fischer, dr Havelka, dr Chvalkovský, dr Kalfus, dr Klumpar, dr Šádek. Z vlády slovenské: předseda vlády dr Tiso; ministři dr Ďurčanský, Teplanský, dr Vančo. Z vlády podkarpatoruské: předseda vlády Vološin.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.

Předseda Malypetr zahájil schůzi v 13 hod. 31 min. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda: na dnešní den posl. Zvoníčkovi; na tento týden posl. J. Vančovi.

Změny ve výborech.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců čsl. strany lidové posl. dr Hulu za posl. Staška.

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců republik. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. dr Zadinu za posl. Křemena.

Rozdané tisky počátkem schůze:

Zpráva tisk 1438.

Publikace Mezinárodní informační služby parlamentní "Z cizích parlamentů", ročník XIX.

Výboru imunitnímu

přikázal předseda žádost kraj. soudu trest. v Praze ze dne 25. listopadu 1938, č. Nt XIX 43/38, za souhlas s trest. stíháním posl. dr Clementise pro přečin proti cti (č. J 368-IV).

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž jako prvý odstavec jest:

1. Rozprava o prohlášení předsedy vlády R. Berana, učiněném ve 156. schůzi posl. sněmovny dne 13. prosince 1938.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby rozprava tato provedla se sloučeně s projednáváním dalšího odstavce pořadu, jímž jest:

2. Zpráva výboru ústavno-právneho o vládnom návrhu ústavného zákona (tlač 1437) o zmene ústavy republiky Česko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariaďovacej (tlač 1438).

Jsou snad nějaké námitky proti návrhu na sloučení těchto 2 odstavců? (Nebyly.)

Není jich. Návrh jest přijat.

Zpravodajem při odst. 2 pořadu jest za výbor ústavně-právní p. posl. dr Sokol.

Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Sokol: Slávna snemovňa, panie a pánovia!

Ústavno-právny výbor posl. snemovne Národného shromaždenia na schôdzke konanej 13. decembra 1938 rokoval o vládnom návrhu ústavného zákona o zmene ústavy republiky Česko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariaďovacej.

Vládny návrh má 4 články. Podľa čl. I sa prezident republiky zmocňuje, aby na jednohlasný návrh vlády vydal dekrétom s mocou ústavného zákona nový text tých ustanovení ústavnej listiny republiky Česko-Slovenskej a iných zákonov ústavných, ktorých zmeny by vyžadovaly nové pomery, a aby tým istým spôsobom a za tých istých okolností robil také opatrenia, ku ktorým sa vyžaduje ústavný zákon. Toto zmocnenie prezidenta republiky vzťahuje sa na ústavný zákon o autonomii Slovenskej krajiny len v tom prípade, keď k tomu dá súhlas snem Slovenskej krajiny. Zmocnenie podľa čl. I nadobúda účinnosti dňom ustavenia sa snemu Slovenskej krajiny a trvá 2 roky.

Podľa čl. II sa vláda zmocňuje, aby po dva roky od počiatku účinnosti zákona robila nariadením všetky potrebné opatrenia, a to aj v tom prípade, keby k nim bol potrebný zákon. Výnimkou je zmena ústavnej listiny.

K vládnym nariadeniam, ktoré budú vydávané vo veciach, ktoré podľa §u 4 úst. zákona o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie Národného shromaždenia, potrebný je súhlas väčšiny členov slovenskej krajinskej vlády.

Ku všetkým týmto nariadeniam vyžaduje sa súhlas prezidenta republiky, ktorý nariadenia spolupodpisuje.

Vo veciach, ktoré patria do zákonodarnej kompetencie snemu Slovenskej krajiny, vydávať tieto nariadenia príslušná je slovenská krajinská vláda. Toto isté platí obdobne aj pre Podkarpatskú Rus vzhľadom na autonomiu Podkarpatskej Rusi.

Čl. III legalizuje so zpiatočnou platnosťou všetky tie nariadenia, ktoré boly vydané na základe doterajších zmocňovacích zákonov alebo podľa §u 138 zákona o obrane štátu.

Účelom tejto úpravy je, aby boly vylúčené všetky pochybnosti o ústavnosti týchto nariadení, ktoré by mohly vzniknúť najmä pred súdmi, ktorým prislúcha právo preskúmať zákonitosť vládnych nariadení.

Konečne čl. IV obsahuje účinnostnú klauzulu, podľa ktorej zákon tento nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia, vyjmúc čl. I, a prevedením jeho poverujú sa všetci ministri.

Ústavno-právny výbor podrobne preskúmal tento vládny návrh a po rozprave usniesol sa na týchto zmenách v tekste návrhu:

V čl. I slová "zahrnujúci v sebe aj súhlas väčšiny" boly nahradené slovami "na zasadnutí ktorej musí byť prítomná aspoň väčšina." Táto zmena bola potrebná preto, aby pri interpretácii zákona vylúčené boly akékoľvek pochybnosti. Pôvodné znenie vládneho návrhu mohlo sa totiž vysvetľovať aj tak, že stačí súhlas väčšiny členov slovenskej krajinskej vlády i vtedy, keď sú na zasadnutí všetci prítomni.

Za slovami "o autonomii Slovenskej krajiny" vsunuté boly slová "ako aj aspoň jeden člen vlády Podkarpatskej Rusi". Tento doplnok je odôvodnený tým, aby vláda nemohla robiť také dôležité návrhy bez účasti a súhlasu aspoň jedného člena vlády Podkarpatskej Rusi.

K prvému odseku čl. I po druhej vete pripojená bola táto tretia veta: "Ustanovenie predcházajúcej vety platí obdobne aj pre Podkarpatskú Rus vzhľadom k zákonu o autonomii Podkarpatskej Rusi; dokiaľ nie je ustavený snem Podkarpatskej Rusi, jeho súhlas nahradzuje súhlas vlády Podkarpatskej Rusi." Tento doplnok je úplne odôvodnený postavením Podkarpatskej Rusi ako autonomnej krajiny Česko-Slovenskej republiky.

V čl. II pred slovo "Tieto" bolo vsunuté slovo "Všetky". Tento doplnok bol potrebný preto, aby sa v zákone jasne zdôraznilo, že súhlas a podpis prezidenta republiky vyžaduje sa nielen pri tých nariadeniach, ktoré vláda vydá vo veciach, ktoré podľa §u 4 ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie Národného shromaždenia, ale aj pri všetkých ostatných nariadeniach, ktoré vláda vydá podľa čl. II tohto zákona.

So strany niektorých slovenských členov ústavno-právneho výboru bolo navrhované, aby sa čl. III zopatrnosti doplnil touto novou vetou: "Platnosť čl. III vzťahuje sa na vládne nariadenia vydané do vyhlásenia tohto zákona." Ústavno-právny výbor však tento návrh neakceptoval, a to z toho dôvodu, lebo predošlé zmocňovacie zákony prestaly už platiť, takže na ich základe vláda už nemôže vydávať novšie nariadenia.

Konečne pôvodný nadpis navrhovaného ústavného zákona bol zmenený takto: "Ústavný zákon o zmocnení ku zmenám ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Česko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariaďovacej."

Táto zmena bola urobená preto, aby už z nadpisu zákona bolo zrejmé, že ide len o zmocnenie a že prezident republiky na základe jednohlasného návrhu vlády nemôže vydať dekrétom novú ústavu štátu.

Slávna snemovňa! Vláda neprichádza so žiadosťou o plnú moc po prvý raz. V čl. III predloženého vládneho návrhu sú uvedené zákony o mimoriadnej moci nariaďovacej, ktoré už predchádzaly tomuto návrhu. Ale je podstatný rozdiel medzi týmito zákonmi a vládnym návrhom, ktorý vláda teraz predkladá Národnému shromaždeniu. Kým predošlé zmocňovacie zákony boly totiž zákony obyčajné, teraz žiada vláda o plnú moc vo forme ústavného zákona. Týmto odstraňujú sa všetky pochybnosti, ktoré mohly byť robené predošlým zmocneniam z dôvodov ústavnej prípustnosti. Aby tieto pochybnosti i ohľadom predošlých zákonov o mimoriadnej nariaďovacej moci boly navždy odstránené, predložený vládny návrh obsahuje v čl. III ustanovenie, ktoré sanuje všetky vládne nariadenia, ktoré dosiaľ boly vydané na základe zmocňovacích zákonov tam uvedených.

Vláda požiadala Národné shromaždenie o zmocnenie v rozsahu uvedenom v predlohe vzhľadom na mimoriadne pomery domáce i zahraničné. Udalosti, ktoré v takej ťažkej miere doľahly v poslednom čase na náš štát, vyžadujú, aby sme boli pohotoví a aby sme takto bez poškodenia záujmov republiky prekonali všetky ťažkosti domáce i zahraničné. Aby sme tieto svoje povinnosti mohli svedomite a statocne splniť, je potrebné, aby vláda bola vyzbrojená takými prostriedkami, ktoré by jej v dobe prekotného vývoja umožnily reagovať rýchle a účinne na všetky podnety denného života.

Zmocnenie dávame svojmu prezidentovi, ktorého nedávno manifestačnou väčšinou zvolilo Národné shromaždenie, zmocnenie dávame svojej vláde, ktorej úplne dôverujeme; robíme to v záujme svojho štátu. Preto navrhujem v mene ústavno-právneho výboru, aby posl. snemovňa prijala osnovu zákona bezo zmeny. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): Přistoupíme nyní ke společné rozpravě.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 40 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek proti tomu není, navržená lhůta je schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Esterházy, Zápotocký, inž. Schwarz, dr Jar. Dolanský; na straně "pro" pp. posl. dr Černý, inž. Nečas, dr Pružinský, Kundt a dr Rašín.

Dávám slovo panu posl. Esterházymu.

Posl. Esterházy (maďarsky): Vážená snemovňa!

Od čias mníchovskej dohody a viedenského rozhodnutia až teraz sa mi naskýta príležitosť chopiť sa slova v pražskom parlamente. Viedenské rozhodnutie, žiaľ, neumožnilo, aby sme boli všetci pričlenení k Maďarsku, a preto dnes chcel by som s tohoto miesta pribiť skrátka to, že nezmenene požadujeme od tých, čo sú u moci, aby rešpektovali naše národne práva a zabezpečili možnosti nášho života.

Že sa nepustím do podrobnej kritiky programu pána predsedu vlády Berana, toho príčina väzí v tom, že vnútorná verejnoprávna štruktúra zmenšenej republiky doznala podstatných zmien a že Slovensko, i keď nie úplne, tedy aspoň do istej miery bude samostatné, čoho dôsledkom bude, že tunajšie Maďarstvo bude museť svoje vlastné otázky riešiť a zabezpečiť s vládou bratislavskou a nie s vládou pražskou. Tunajšie Maďarstvo plných dvacať rokov bojovalo spolu so slovenskou ľudovou stranou Hlinkovou za autonomiu Slovenska, ktorá sa teraz uskutočňuje. My sme poctive zápasili za dosiahnutie toho a úfame, že v dôsledku toho obdrží Maďarstvo, ktoré zostalo na Slovensku, svoje práva na sto percentov.

V zastúpení Maďarov na Slovensku zaujmem teda vyčkávacie stanovisko dotiaľ, kým po voľbách, ktoré majú byť konané 18. decembra, neustaví sa prvý samostatný parlament bratislavský, kde uslyšíme, s akým programom prijde predseda slovenskej vlády dr Tiso. Od toho učiním závislým svoj ďalší politický postoj.

Predloženú osnovu zmocňovacieho zákona však nemôžem prijať, a to preto nie, keďže odporuje ideám parlamentarizmu a zabezpečuje jednotlivcom dosiaľ neslýchanú plnú moc a práva širokých rozmerov, čo sa vlastne rovná určitej odrude diktatúry. A žiaľ, po čas uplynulých 20 rokov skúsili sme na vlastnej koži, že vedúci politikovia neboli vždycky zralí k vedeniu vecí štátu. S radosťou spatrujem, že tí, čo sa teraz dostali k moci, to uznávajú, čím osvedčujú i to, že bola oprávnená kritika, ktorú prevádzali Maďari cez 20 rokov.

Odvažujem sa úfať, že nado všetko pochopenie dojde k opravdovej očiste verejného života od všetkého, čo bolo prv podľa vás zlé a čo privodilo skazu Čiech. Ale nemožno nám brať za zlé, jestliže ihneď nedôverujeme dnešnému systému a povieme, že najprv chceme vidieť skutky.

Skúsenosti z 20ročnej minulosti poučily nás, že sme schopní zhodnotiť mieru sľubov, odznelých pri predkladaní takéhoto programu. Maďari, zostavši v republike, budú stále na stráži, aby ich práva neboly naštrbené, a budú zápasiť za svoje naprosté zrovnoprávnenie s ostatnými národami na každom poli verejného života. Udalosti blízkej minulosti poskytujú dosť odstrašujúcich príkladov, čo znamená v telese štátnom neuspokojený a nekľudný národný blok.

Očakávame bez podmienky od dnešných držiteľov moci, že sa nedopustia chýb vlád predošlých, že tieto opakovať nebudú, ale svojimi skutkami dokážu, že každého občana štátu pokladajú za rovnako hodnotného a rovnoprávneho bez ohľadu na to, ku ktorému národu sa priznáva, a že konečne prestane to, aby občania boli zaraďovaní do prvej, druhej či tretej hodnostnej triedy.

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Pružinský. Dávám mu slovo.

Posl. dr Pružinský: Slávna snemovňa!

V historicky významnej dobe predstupuje nová vláda a žiada skrze svojho šéfa dôveru parlamentu. Nechcem otálať a pustím sa hneď in medias res.

Hlinková slovenská ľudová strana, v mene ktorej mám česť hovoriť, chová sa s dôverou voči novej vláde, a to z viacerých dôvodov; predovšetkým z dôvodov osobných, lebo na čele vlády stojí muž, posl. R. Beran, ktorý prvý z českých politikov preukázal ďalekosiahle porozumenie voči našim slovenským autonomistickým požiadavkám na základe hesla slávneho českého politika Antonína Švehlu: "Rovný s rovnými" a na základe latinského porekadla: "Clara pacta, boni amici". On bol ten, ktorý pamätného dňa 6. októbra s celou svojou politickou váhou zasadil sa za to, aby 20ročný boj slovenského národa za slovenskú slobodu skončil sa so zdarom. Dosiahli sme, že je uznaná samobytnosť slovenského národa, uskutočnený je slovenský snem a slovenská administratíva v smysle pamätnej Pittsburghskej dohody. Chováme dôveru voči novej vláde aj preto, lebo v nej máme náležité zastúpenie. Námestníkom predsedu vlády je Slovák Karol Sidor, známy borca za práva Slovenska, a v ústrednej vláde zasedajú aj naši piati ministri, na čele s predsedom slovenskej vlády dr Jozefom Tisom. Chováme sa s dôverou voči novej vláde ale aj z vecných dôvodov. Už z mojej dosavádnej reči vysvitá, že mám tu pred očami splnenie štátoprávnych požiadaviek Slovenska. Tej vláde, ktorá stojí za autonomiou Slovenska, patrí dôvera Slovenska a Slovákov.

Ďalej máme dôveru voči novej vláde aj preto, lebo jednotlivé body predostretého programu nielen že sú objektívne správne, ale mnohé z nich súhlasia úplne s požiadavkami, ktoré naša strana vždy hlásala, a to v parlamente i mimo parlamentu v tlači, v rozhlase a na shromaždeniach.

Pán predseda vlády vyslovil sa včera následovne: "Prosím slávnu snemovňu, aby môj výklad a žiadosti v ňom obsažené podrobila kritike." Na základe zásady "volenti non fit iniuria" dovolím si činiť poznámky na jednotlivé vývody pána predsedu vlády, poznamenávajúc pri tom, že reflektujem len na také body, ktoré sa vzťahujú na spoločné záležitosti, na spoločné zákonodarstvo a na spoločnú výkonnú moc.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP