okr. soudu trest. v Brně ze dne 12. dubna 1938, č.
Nt 101/38, za souhlas s trest. stíháním posl.
Čuříka pro přestupek proti
bezpečnosti cti podle zákona č. 108/33 Sb.
z. a n. (č. J 335-IV).
V důsledku amnestie presidenta republiky ze dne 16. dubna
1938 odvolány žádosti za souhlas s trest. stíháním:
posl. dr Kellnera č. J 270-IV, pres. sdělení
112. schůze;
posl. Maye č. J 261-IV, pres. sdělení
112. schůze a č. J 289-IV, pres. sdělení
123. schůze;
posl. Knorreho č. J 264-IV, pres. sdělení
112. schůze;
posl. Knöchla č. J 266-IV, pres. sdělení
112. schůze;
posl. Wollnera č. J 315-IV, pres. sdělení
130. schůze.
Předsednictvo posl. sněmovny usneslo se podle §u
9, odst. 1, lit. m) řádu vyloučiti z těsnopisecké
zprávy o 146. schůzi sněmovny dne 7. dubna
1938 některé projevy z řečí
posl. Kopřivy, Vodičky a dr Peterse.
Předseda (zvoní): Přistoupíme
k projednávání prvého odstavce pořadu,
jímž jest:
1. Zpráva výborů techn.-dopravního,
živn.-obchodního a rozpočtového o usnesení
senátu (tisk 1285) k vládnemu návrhu zákona
(tisky sen. 556 a 576) o prevzatí akcií Čsl.
akciovej plavebnej spoločnosti Dunajskej v Bratislave štátom
od zúčastnených bánk (tisk 1315).
Zpravodaji jsou: za výbor techn.-dopravní p. posl.
Michálek, za výbor živn.-obchodní
p. posl. Líška, za výbor rozpočtový
p. posl. Martinásek.
Dávám slovo prvému zpravodaji, za výbor
techn.-dopravní, p. posl. Michálkovi.
Zpravodaj posl. Michálek: Slavná sněmovno!
Zájmem státní správy jest, aby rozšířeny
byly nejen dopravní cesty pozemní, nýbrž
aby rozšířeny byly zejména naše
dopravní cesty říční. Počítá
se s tím, že v dohledné době provedena
bude úprava říčních tiků
a že v dohledné době přistoupeno bude
k dožadovanému již projektu spojení Odry
s Dunajem, případně také připojení
Labe, aby tím vodní cesty v Československé
republice sloužily svému hospodářskému
účelu.
Předmětem osnovy zákona, který máme
dnes projednávati, jest otázka vyřešení
pravomoci a účasti státu na dunajské
paroplavbě. Je důležito, aby byla této
věci věnována patřičná
péče, poněvadž je nutno, aby se československý
stát orientoval svým obchodem, svým vývozem
říční cestou na východ, abychom
takovýmto způsobem dostali náležité
spojení jak s orientem evropským, tak i s maloasijským
orientem.
Na správě a vedení dosavadní společnosti,
která řídila dunajskou dopravu, byl účasten
stát a banky. Vzhledem k okolnostem, které se vytvořily,
je nutno, aby účast bank, které nabídly
státu svoje akcie k disposici, byla vyloučena a
aby stát převzetím bankovních akcií
posílil svoje posice a tak převzal celé vedení
podunajské plavební společnosti do svých
vlastních rukou.
Je pravda, že proti řízení a vedení
dunajské paroplavební společnosti byly svého
času vzneseny určité stížnosti.
Říkalo se, že tam není dostatečně
postaráno o revisi hospodářství a
že je nutno, aby stát v této věci účinně
zasáhl. Mám povinnost zde prohlásiti, že
vláda sama a ministerstvo obchodu vykonaly v této
věci svou povinnost, že ministerstvo obchodu provedlo
náležitou revisi a odstranilo veškeré
závady, v důsledku čehož se také
zvýšila podstatně výkonnost paroplavební
společnosti podunajské a do její správy
byl vnesen pořádek. Záleží nyní
na tom, aby při převzetí akcií zúčastněných
bank bylo převedeno vše do vedení a řízení
státu. Nemá to ovšem býti taková
změna, že by se paroplavební společnost
podunajská stala státním podnikem, nýbrž
má zůstati nadále společností
soukromou, ale společností, která cele a
jedině jest majetkem státu.
Je důležito všimnouti si, jak vypadá tato
společnost po stránce hospodářské
dnes, co již bylo investováno a jaká budoucnost
ceká na podnik, jak bude v budoucnosti možno, aby
bylo v tomto podniku hospodařeno.
Pro posouzení síly a kapacity dopravní konstatuji,
že společnost vlastní 25 parních a motorových
lodí a 135 nákladních člunů
a tanků úhrnem o 15.000 koňských silách
a 95.000 tunách nosnosti. Podstatně se zvýšil
provoz společnosti. Ve srovnání s r. 1913
se jeví vzrůst překladu zboží
asi takto: V Bratislavě ze 40.000 tun byl zvýšen
provoz na 890.000 tun, v Komárně z 30.000 tun na
350.000 tun.
Význačným jest rozvoj dopravy minerálních
olejů do Československa přes bratislavský
přístav, kde překlad činil v r. 1926
asi 10.000 tun a v zrostl v r. 1937 okrouhle na 240.000 tun, což
znamená, že polovina všech minerálních
olejů k nám dovážených prochází
dnes bratislavským přístavem. V celku jeví
se obrat bratislavského přístavu v příjmech
souhrnných cca 200 mil. Kč ročně.
Zvýšení dopravy na Dunaji v průměru
let 1926 až 1932 mezi námi a cizinou jest toto: Naše
lodi dunajské 18.4%, cizí lodi 81.6%, ale již
v r. 1936 byl podíl československých lodí
zvýšen na 30˙1%, podíl cizích lodí
činil 69.9 %. Na Dunaji bylo v r. 1937 v dopravě
cizozemské naloženo 292.213 tun a vyloženo 873.564
tun, celkem přeloženo 1,165.777 tun oproti 668.145
v r. 1936, což znamená podstatný vzrůst
o 75 %.
V dohledné době se bude jednat o to, aby doprava
přes bratislavský přístav a vůbec
veškerá podunajská doprava v našem státě
byla zvýšena. Musíme tu počítat
s konkurencí ostatních nástupnických
států, hlavně s konkurencí, která
se objeví v době možná nejbližší
- jak je již veřejnosti jistě známo
kdy se počítá s tím, že Vídeň
se má stát největším podunajským
přístavištěm, na kteréžto
věci se už pracuje.
Je nutno, aby naše paroplavba a hlavně plavba na Dunaji
nebyla nijakým způsobem zatlačována
do pozadí, a proto musí stát věnovat
této záležitosti pozornost co největší.
Přebírá-li stát - a právě
předloženou osnovou se tak má stát -
akcie Čsl. akciové plavební společnosti
dunajské, je to jistě pro nás nejvýmluvnějším
doporučením, aby vážená sněmovna
osnovu zákona, jak byla předložena, také
schválila.
Dovoluji si doporučiti jménem výboru techn.-dopravního
schválení osnovy zákona ve znění
zprávy výborové. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Dávám
slovo zpravodaji za výbor živn.-obchodní, p.
posl. Líškovi.
Zpravodaj posl. Líška: Vážená
snemovňa!
Živn.-obchodný výbor posl. snemovne prejednal
otázku prevzatia akcií Čsl. účastinnej
plavebnej spoločnosti dunajskej, nachádzajúcích
sa nateraz v majetku bánk, do vlastníctva štátu,
pri ktorej príležitosti spomenulo sa v obšírnej
rozprave významu dunajskej cesty i pre naše národné
hospodárstvo. Dunaj osvedčoval sa vždy ako
jedna z najvýznamnejších vodných ciest
a jeho hospodársky význam nemožno dostatočne
zhodnotiť menovite pre tie štáty, ktoré
ležia na Dunaji.
O celkovom vývoji dunajskej plavby hovoria najpresvedčivejšie
cifry, ktoré dokazujú, že od kapacity v r.
1920 per asi 84.000 tún stúpala táto až
do r. 1928 na 347.000 tún, teda o 313 %, a držala
sa po dobu konjunktúry až do r. 1931, kedy dosiahla
maximálnej výšky 382.000 tún. V dobe
krízy do r. 1935 zaznamenala najvyšší
pokles v r. 1932, totiž 291.000 tún, a r. 1937 stúpla
na rekordný výkon 492.000 tún, teda o 484
% proti r. 1920.
Keďže uvážime, že celkový obrat
v našich dunajských prístavoch v medzinárodnej
doprave včetne tranzitu via československé
územie dosiahol r. 1937 asi 1,200.000 tún, je podiel
našej dunajskej plavby úmerný.
Od zahájenia samostatného provozu 11 samohybnými
loďmi rozmnožila sa ťažná sila spoločnosti
o 17 objektov, tedy spoločnosť viac ako zdvojnásobila
svoju ťažnú silu.
Hlavným úkolom dunajskej plavby je lacná
a spoľahlivá doprava výrobkov nášho
priemyslu a našej živnosti do štátov dunajských,
najmä malodohodových a doprava potrebných surovín
našej výrobe z týchto štátov. Nie
je bez zaujímavosti konštatovať, že ložný
priestor podniku od r. 1920 do r. 1937 vzrástol síce
len o 50 %, kdežto výkon tohoto ložného
priestoru vzrástol o 600 %. Ohľadom výkonu
trakčnej sily dovoľujem si upozorniť, že
v r. 1924 vykonalo asi 9000 HP 365 milionov tunokilometrov, kdežto
v r. 1937 vykonalo 12.000 HP 1.900 mil. tunokilometrov, tedy o
420 % viacej. To značí, že keď v r. 1924
pripadá na 1 HP 38.800 vykonaných tunokilometrov,
pripadá ich v r. 1937 88.800.
Je nesporné, že význam tejto vodnej cesty,
ktorá spojuje priamo 6 pobrežných dunajských
štátov, zvyšuje sa možnosťou priameho
lodného spojenia so štátmi zámorskými.
Geografická, a s tým súvisiaca tarifne-politická
poloha našej republiky nemá takýchto ciest
práve mnoho a (Předsednictví převzal
místopředseda Langr.) bolo by tedy prirodzeným
príkazom kompetentných činiteľov, aby
sa včas obozretne postarali o postačiteľné
technické vybudovanie a o obozretné obchodné
vedenie našej dunajskej plavby.
Pri tejto príležitosti chcem spomenúť
i okolnosť, ktorá po dlhšiu dobu zamestnávala
i našu verejnosť. Je to reorganizácia dunajskej
plavby. Nie je mojím úkolom vyspomínať
tuná všetky nedopatrenia a nedostatky, ktoré
sa staly predmetom častejších novinárskych
útokov a ktoré obviňovaly staré vedenie
z nehospodárneho vedenia, umožnovania malverzácií
a najmä zo zanedbávania náležitej pečlivosti
riadneho obchodníka pri zjednávaní obchodov
zanedbávaním vhodných, časných
a účelných investíc. O všetkých
týchto veciach podala obšírnu a vyčerpávajúcu
zprávu vládna vyšetrujúca komisia. V
dôsledku tejto zprávy bolo prikročené
k čiastočnej reorganizácii podniku, ktorá
sa vyznačuje postupnou výmenou vedúcich funkcionárov
a výmenou personálu odbornej služby, výchovou
dorastu a technickou výstavbou a budovaním československej
paroplavby na Dunaji.
Podotýkam, že v tak krátkej dobe, to je behom
r. 1937, previedla sa táto reorganizácia do značnej
miery, je však príkazom najvyššej naliehavosti,
aby sa potrebné ešte zmeny a ďalšie prehlbenie
organizácie previedly s najviac možným urýchlením.
Nové vedenie podniku uspokojilo v rámci tejto čiastočnej
reorganizácie plne; po stránke technickej boly prevedené
novostavby za celkom asi 20 milionov Kč a opravy starého
parku sú prevádzané v miere doposiaľ
nezvyklej, čím sa štátu včas
zachránily milionové hodnoty, takže možno
očakávať, že behom pár rokov bude
celý park v poriadku.
Po stránke organizačnej prikročuje sa k vybudovaniu
samostatných oblastných zastúpení.
Ohľadom osobníctva možno konštatovat, že
nekvalifikovaní zamestnanci budú nahradení
schopným sľubným dorastom, o ktorého
doplnenie nové vedenie usilovne pečuje. Treba priznať,
že výkony osobníctva i materiálu v r.
1937 zaznamenávajú rekord a takmer najvyššiu
hranicu technickej kapacity dunajskej plavby. Všetky tieto
úkazy oprávňujú k domnienke, že
po konzekventne prevedenej a dokončenej reorganizácii
a ozdravení tohoto podniku stane sa naša dunajská
plavba dôstojným reprezentantom nášho
štátu a nášho hospodárstva a že
investície vynaložené na jej vybudovanie sú
peniazom dobre a účelne uloženým.
Nové vedenie podniku sa usilovne stará o to, aby
čsl. plavba na Dunaj i bola nielen významným
hospodárskym činiteľom, ale i najlepšou
vizitkou pre našu republiku. Naši mladí kapitáni
a lodníci, ktorým chce správa podniku zabezpečiť
tie najlepšie sociálne podmienky, musia robiť
našej republike česť na tejto velerieke.
Odvolávam sa na slová pána predsedu vlády,
ktorý vlani v lodenici v Komárne výstižne
spomenul tento fakt a nabádal nás k najväčšiemu
úsiliu o dokonalé vybudovanie našej dunajskej
cesty ako cesty do sveta, ktorá sa nekončí
u Suliny, ale ktorá má spojenie s hospodárskymi
oblasťmi za morom. Tento hospodársky bystrozrak nášho
predsedu vlády pred rokom ako by bol predvídal situáciu,
ktorá nastala po známej udalosti v strednej Europe.
Konštatujem s poľutovaním, že v tomto ohľade
neprejavila sa žiaducná pohotovosť a porozumenie
odpovedných činiteľov a že sme nevykonali
nič, aby táto myšlienka bola uskutočnená,
ačkoľvek náš priemysel, najmä slovenský
priemysel a slovenské obchodné komory čo
najdôraznejšie žiadajú vybudovanie našej
dunajskej cesty v tomto smere. Naproti tomu konštatujem s
potešením, že vzhľadom na potreby lokálnej
dopravy dunajskej aspoň v poslednom roku bol učinený
rázny krok, menovite čo sa týka doplnenia
nášho tankového loďstva a konzervácie
celého parku.
Po stránke tarifne-politickej je čsl. Dunajplavba
platným členom malodohodovej spolupráce na
Dunaji, ktorá sa osvedčuje a pokiaľ je známo
nažíva v najlepšom pomere i s plavbami iných
štátov; najmä vyzdvihujem korektný pomer
k plavbám Nemeckej ríše.
Po stránke hospodárskej možno oprávnene
očakávať, že doba pasivity tohoto podniku,
ktorá trvala s výnimkou jedného roku od založenia
až do r. 1936, definitívne pominula a že nové
vedenie bude v stave udržať nielen národohospodársku,
ale aj bilančnú aktivitu vzdor tomu, že musí
rýchlym tempom doháňať všetko to,
čo bolo v minulosti po stránke nauticko-technickej,
investičnej, obchodnej a zamestnaneckej zanedbané.
Hovorilo sa veľmi mnoho o potrebe reorganizácie tohoto
podniku, ktorej hlavnou súčiastkou je prevedenie
účastín do majetku štátu. A tu
by som si dovolil podotknúť, že o poštátnení
čsl. Dunajplavby nemožno uvažovať ako v
prípade štátnych výrobných podnikov.
Dunajplavba - práve tak ako i železnice - je verejným
a všeužitočným podnikom, ktorej obchodná
bilancia nevystihuje jeho rentabilitu pre celé hospodárstvo.
Úkoly tohoto podniku vymykajú sa z rámca
súkromnohospodárskeho, poneváč sa
ňou kladú a v krátkej budúcnosti budú
museť klásť ešte ďalšie a vyššie
úkoly národohospodárske. Prevzatie akcií
do rúk štátu javí sa preto naliehavou
nútnosťou práve tak, ako bolo u železnice
treba prebrať do štátnej správy niektoré
súkromné dráhy.
Ďalšou požiadavkou tejto reorganizácie bola
otázka technického dobudovania parku. Ako som už
naznačil, pracuje sa v tomto ohľade plnou parou a
očakávame, že sa na dalšie investície
najdú potrebné prostriedky a že vzhľadom
na neobyčajný význam našej dunajskej
plavby pre budúcnosť nášho hospodárstva
ustanú malicherné byrokratické zásahy,
ktoré - porovnávajúc našu dunajskú
plavbu s inými štátnymi podnikmi len po stránke
výsledkovej - celkom zabúdajú, že naša
dunajská plavba je nielen podnikom zárobkovým,
ale hlavne nástrojom našej hospodárskej a obchodnej
politiky. Výstražným mementom tohoto nemiestneho
a nepochopiteľného sporenia na investíciach
je naša dunajská doprava minerálnych olejov.
Podniku a tým nášmu národnému
hospodárstvu unikaly príjmy do 100 mil. Kč,
a vhodné včasné investície mohly byť
už dávno umorené.
Ako som už spomenul, bola čsl. dunajská paroplavba
v minulých dobách predmetom verejnej kritiky, ktoré
viedly ku známemu vyslaniu vládnej vyšetrujúcej
komisie a k čiastočnej reorganizácii podniku,
ktorá však neuspokojuje úplne. Očakáva
sa preto od úplného prevedenia účastín
do majetku štátu, že sa na čelo podniku
dosadí pružnejšia správa, ktorá
bude môcť systematicky prevádzať úplnú
reorganizáciu a hlavne zabezpečiť nerušený
chod tohoto pre štát tak významného
podniku.
Zo spomenutých dobromyseľných kritík
vznikly mnohé nesprávné a neodôvodnené
dohady, jednak čo do vedenia a jednak tiež, že
tendencia týchto útokov mala byť namierená
osobne proti vedúcim býv. funkcionárom. Tieto
tvrdenia nemôžem sdieľať.
Úsilie o reorganizáciu podniku bolo vedené
jedine vecným odôvodnením a záujmom
štátu. Možno len ľutovať, že reorganizácia
Dunajplavby nebola prevedená do dôsledkov, tým
viacej, že i dosavádne čiastočné
zmeny v podniku sa plne osvedčily. Správa podniku
si je vedomá ďalšieho prehlbenia organizácie
a v tejto snahe nemôžu ju ovlivniť a ni vonkajšie
anonymné útoky, ktoré, aniž by spočívaly
na správnej informácii, obviňujú nové
vedenie z neschopnosti, hoci toto dokázalo svoju zdatnosť.
Podobné útoky a obvinenia, skrývajúce
sa za anonyma, nemôžu pomýliť vedenie podniku
v dobrej snahe postaviť Dunajplavbu do nerušeného
chodu a zabezpečit jej pevné základy.
I po stránke osobnej splňuje reorganizácia
svoje poslanie. Pri prísnom výbere novoprijímanych
zamestnancov po stránke osobnej zdatnosti a štátnej
spoľahlivosti prijíma Dunajplavba príslušníkov
všetkých národností republiky, tedy
nielen Slovákov a Čechov, ale i Maďarov a Nemcov,
ktorí sú podľa svojich schopností a
spoľahlivosti dosadzovaní tak doma, ako aj na agencie
v cudzine, i na vedúce miesta, bez ohľadu na národnostnú
príslušnosť. Otázky osobníctva
sú prirodzene i otázkou sociálnou. Je nesporné,
že život lodnícky je ťažký a
že lepšie hospodárske výsledky umožnia
podniku vyhoveť hmotným požiadavkám osobníctva.
Reorganizácia po stránke hospodárskej je
určovaná celkovými pomerami na Dunaji. Naša
dunajská plavba ako člen sväzových ujednaní
dunajských plavieb musí prirodzene robiť okrem
politiky československej tiež politiku pandunajskú,
ktorá v určitom smysle je zasa len službou
republike. Prekotný spád udalostí v dunajskej
kotline zračí sa prirodzene i v dunajskej doprave.
Nastávajú momenty, ktoré vyžadujú
okamžité rozhodovanie a určitú predvídavosť
a smysel pre zodpovednosť. Keďže chceme, aby sa
reorganizácia podniku stala účelnou, nesmieme
nikdy dopustiť, aby stratila tú pružnosť
a pohyblivosť, ktorá je v tomto obore podnikania proste
neodmysliteľným predpokladom.