Místopředseda Košek (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Benda. Dávám mu slovo.

Posl. Benda: Vážená snemovňa!

Pri prejednávaní uzáverky za r. 1936 prichádzame k poznatkám, že niektoré ministerstvá prekročily rozpočet, resp. mohlo by sa vytýkať, že štátna správa snáď nehospodárila dobre. Ale pomery sú silnejšie, ako ich dobrá vôľa a preto musíme všetky tieto veci prejednávať s blahovoľnosťou a rozumom. Uznávam, že snáď keby rôzne fondy, v tomto prípade vodocestný a vodohospodársky, boly dotované tak, ako to je zákonom prikázané, že by snáď deficity jednotlivých ministerstiev boly prípadne ešte vyššie. Ale pri tom musíme skúmať, či snáď nedostač dotovaných fondov pomáha Slovensku národohospodársky. Vidíme na pr., že sa píše a hovorí mnoho o splavnení Váhu. Vidíme ale, že sa tam skoro nič nepodniká, že nám práve ostrý tok Váhu robí národohospodárske a finančné škody. Pri Povážskej Bystrici staval sa moderný most. Bol dostavený, prišiel ale rozbúrený Váh, urobil si koryto nové a pri tomto moste musel byť pristavený ešte jeden oblúk, čo je iste dôkazom, že tu niečo pokulháva a že by skutočne regulácii tejto rieky mala byť venovaná väčšia pozornossť" resp. že by vodocestný a vodohospodársky fond mal byť zvýšený. Váh má byť pomocníkom splavneného Dunaja, ale kým k tomu bude môcť byť prikročené, uplyne ešte mnoho rokov, najmä preto, poneváč vodocestný fond není dostatočne doplnený a následkom toho nemôže byť splnené všetko, čo národohospodársky význam Slovenska potrebuje.

Kvitujem s veľkou vďakou, že úsporná komisia postavila sa na stanovisko uznania spolupráce poslancov koalovaných strán Slovenska, ako spoločnosť pomocnú pri skúmaní možnosti rozšírenia podnikania vo štátnych podnikoch, rešp. zmenšení jeho deficitu. Jedná sa o Podbrezovú, Hronec, Kremnicu a Banskú Štiavnicu, ktoré závody pracujú s väčším-menším deficitom, ačkoľvek by to prípadne nemuselo byť. Úlohou akčného komitétu koalovaných poslancov a tiež úspornej komisie by bolo, aby preskúmali vsetky dané podmienky života a životaschopnosti týchto štátnych podnikov, aby sme sa milionových deficitov, ktoré skutočne jestvujú, zbavili. Myslím, že táto práca môže byť korunovaná úspechom a musíme stáť na stanovisku, že tieto podniky zrušené byť nesmú hoci snáď neležia na prirodzených prameňoch potrebných surovin pre podnikanie, ale v záujme sociálnom a snáď i národnostnom je potrebné, aby tieto podniky boly udržané a - ja podtrhujem - aby boly života schopné.

Medzi ministerstvom financií a ver. prác prejednáva sa úhrada t. zv. prestupných rozpočtov pri jednotlivých stavbách, najmä silničných. Týka sa to hodne Slovenska. Nechcem brať do ohľadu záujmy podnikateľov, ale musíme priznať, že tam, kde robotníctvo malo pracovať za otrocké mzdy 1˙60 Kc za hodinu, aj keď boly zvýšené na 2.20 až 2 ˙40 Kč, musí tuná niekto za to vziať zodpovednosť, najmä preto, poneváč aj úrady o tom vedely a jednaní sa zúčastňovaly. Štátna správa musí mať záujem na tom, aby podnikania schopní zamestnavatelia a podnikatelia nám. boli udržaní, aby štátna správa potom nebola vydávaná na milosť a nemilosť jednotlivých podnikateľov, ktorí sa o práce uchádzajú. Sú prípady, že na jednu prácu, na ktorú sa predtým hlásilo 10 až 15 podnikateľov, prij dú teraz 3 s vysokými cenami a nie je iné východisko, ako aby sa im tieto práce zadaly. Toto je zneužívanie štátnej pokladnice a bude úlohou komisie, aby bola tomuto venovaná pozornosť, aby sme hospodárili riadne, aby sme hospodárili tak, aby prípadné deficity jednotlivých ministerstiev neboly zvyšované.

Pri bežnej debate hovoril tiež pán posl. dr Tiso. Vytýkal - neviem či mojej osobe či našej strane - že nemáme právo, aby sme hovorili o historii Slovenska. Ja s tohto miesta menom strany, ktorú mám česť zastupovať, rozhodne protestujem a takéto výroky odmietam. Nech slovenská ľudová strana Hlinkova vezme na vedomie, že vtedy, keď tvorily sa základy Československej republiky dávno pred prevratom ako československá, tak aj slovenská sociálná demokracia vykonaly ich povinnosť veľmi čestne a vykonaly ju od A až do Z. Následkom toho máme právo, aby sme o historii Slovenska hovorili, poneváč mnohí z pánov, ktorí nám toto upierajú, ešte po prevrate nevedeli, či sú Slovákmi, alebo po prevrate týrali slovenské deti, ktoré nechcely sa učiť náboženstvu po maďarsky. Toto, myslím, je trochu silný tabák a každý prizná, že tuná sa prestrelilo a že soc. demokratická strana robotnická si takéto podozrievanie nezaslúži. Môžeme reprezentantom slovenskej strany ľudovej sdeliť, že soc. demokracia napriek jej medzinárodnému programu vie, čo je jej povinosťou aj v otázkach národnostných. Pod oknami pána otca národa slovenského, Hlinku, ktorý kľudne prizeral, boly pred 30-35 rokmi pálené slovenské "Robotnícke noviny" v tamojšej textilke, nie snáď preto, že boly slovenské, ale že boly socialistické. A my sme vtedy nevideli ani pána otca národa Andreja Hlinku, tým menej pána Jehlicsku, že by sa boli proti týmto nerestiam postavili, prípadne tento časopis a jeho záujmy hájili. Z tohoto vidíte, že tam zostalo niečo nevyriešeného a že chránia teraz niečo, čo je vraj slovenské, ale nechráni sa to, čo je demokratické a socialistické.

Bolo tiež vytýkamé jedným spolukolegom z ľudovej strany, že vraj na prostredných laviciach slávnej snemovne sedia ľudia, ktorí majú nižšiu inteligenciu. Myslím, že nemôže sa to týkať ani našej strany, tým menej strany národných socialistov, poneváč my snáď i pri tej nižšej inteligencii, s ktorou tu bolo revolverované, môžeme dokázať, že sme v záujme štátu a v záujme jeho rozumného hospodárstva vykonali viac ako strana, ktorá si nadáva, že je slovensko-nacionalistická. (Výborně!) Prosím, o tom sme už doniesli dôkazy, a musím s tohoto miesta zdôrazniť, že bola a zostane najväčšou hanbou býv. vládnej koalície meštianskych strán, že vtedy sa na ministerské kreslo dostal človek priamo z kriminálu. Toto sa ani na tej ani na onej strane nestalo. Prosím, keď niekto pustí niečo do vzduchu, musí si to hodne rozvážiť, a chce-li niekoho kritizovať, musí k tomu mať legitimáciu, poneváč ináč kritika nie je na mieste.

Hovorí sa hodne o autonomii. Rozumná autonomia snáď by Slovensku a jeho potrebám prospela, ale my vieme, a bolo to zdôraznené niektorými ľudáckymi rečníkmi, že žiadajú si tiež zvláštny slovenský snem, ktorý by mal pravomoc zákonodarnú. Toto znamenalo by dualizmus a my žiaden dualizmus nepotrebujeme, poneváč už s dualizmom býv. Rakúska-Uhorska máme veľmi špatné skúsenosti. A na druhej strane Slovensko má svoj snem, má krajinské zastupiteľstvo, kde páni zo slovenskej strany Hlinkovej a s Maďarmi majú takmer väčšinu. Ale vidíte, že tam tie práce silne pokulhávajú, a napriek tej autonomii a napriek aj benevolencii so strany úradov nie sú tam v stave niečo vytvoriť, čo by znamenalo pokrok, či už na poli sociálnom, kultúrnom alebo hospodárskom. A myslím, že by aj ten samostatny snem rázu zákonodarného nedoniesol Slovensku to, čo si títo páni pod firmou autonomie predstavujú.

Hovorí sa tiež mnoho o Pittsburghskej dohode. Možná, že bude niekto vytýkať, že o tejto otázke hovorí človek, ktorý pochádza z Pozamoravy. Ale dovoľte, pánovia, je zaujímavé, že medzi priateľmi Hlinkovcov je pán, ktorý tiež pochádza z Pozamoravy, mne sa zdá, že z tohoto samého okresu ako ja, ktorý na Slovensku šarapatí, ktorý Slovensko otravuje, poneváč toto však pasuje pánom Hlinkovcom do krámu, sa o tomto človekovi nehovorí, ačkoľvek prišiel na Slovensko po prevrate, kdežto ja pracujem na Slovensku viac ako 40 rokov. Tu vidíte, že je tu istá spojitosť, ktorá má špatný úmysel a ktorá sa kryje len preto, aby asnáď aj táto strana mala bojovníkov prípadne priateľov ideí pána otca národa slovenského, Andreja Hlinku.

Pittsburghská dohoda zostáva len dohodou. Ja ju tuná nechcem citovať, poneváč to urobil dosť rozumným spôsobom poslanec Hlinkovej strany p. dr Sokol. Ja viem, že Pittsburghská dohoda je vtelená do našej ústavy, za ktorú hlasovali sme všetci členovia Slovenského klubu poprevratového, kde boli zastúpení aj ľudáci a následkom toho už teraz nemajú práva, aby o tejto Pittsburghskej dohode hovorili, rešp. túto dohodu do zákona chceli vteliť. Mali vtedy protestovať, vtedy niečo prednášať a nie teraz. A musím ešte pripomenúť, že o týchto veciach hovorili ľudia, ktorí sú americkými štátnymi občanmi a ktorí dnes v mnohých veciach pracujú proti záujmom Slovenska, o čom nechcem na tomto mieste hovoriť. Pre nás, Slovákov a Čechoslovákov, je iste závažnejšia Martinská deklarácia, ktorá bola usnášaná ľuďmi, ktorí tuná zostali, ktorí tuná pracujú a ktorí sa tiež o tú Československú republiku, o Slovensko zaslúžili, a preto my ako strana stojíme na stanovisku, že žiaden dualizmus, žiadne zvláštnosti nemôžu byť na Slovensku pripustené, najmä s toho stanoviska, poneváč Slovensko potrebuje uskutočnenie vecí, ktoré sú rázu sociálneho a ktoré musia byť vyriešené skôr, ako veci, ktoré patria do rámca politiky.

Hovorí sa mnoho o prevádzaní novej pozemkovej reformy. Je skutočne pravdou, že pozemková reforma, najmä na Slovensku, sklamala nielen snáď politické strany, ale sklamala tiež jednotlivcov, a preto myslím, že volanie po novej pozemkovej reforme, hoci bolo by oprávnené, treba upraviť a pripraviť tak, aby táto pozemková reforma dala Slovensku to, čo sme od nej čakali. Pravda, že dnes pozemková reforma by nemohla byť tak vydatná ako by to bolo treba, poneváč na základe modu vivendi s Rímom s parceláciou cirkevných veľkostatkov nedá sa teraz počítať a následkom toho je to isté minus pre pozemkovú reformu. Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že lesná reforma, ako sa na Slovensku teraz prevádza, prevádzaná byť nesmie a nemôže. Nie je mysliteľné, aby tuná bola povoľovaná rekultivácia pre jednotlivcov, ktorí potom z lesnej reformy žijú a tyjú, alebo shromažďujú fondy pre časopisy, ktoré na Slovensku nie sú potrebné. Sú doklady o tom, že povoľuje sa výrub lesa a premena vykľčovanej lesnej pôdy na oračinu jednotlivcom politicky činným. Dostávajú to vo veľkej výmere, a potom keď je výrub hotový, predáva sa pôda a robia sa zo získaných peňazí tajné fondy, ktoré sú používané k politickým cieľom.

Musím predniesť prípad z Uhrovca. Tam dostali jednotliví politickí činitelia veľký prídel a robotníkom, zamestnancom býv. veľkostatku Zayovského, ktorí si žiadali, aby im po výrube lesa bol daný prídel pôdy, aby si túto mohli vykľčovať a upraviť na oračinu, tým sa to jednoducho odopiera, že vraj zo stanoviska strategického, ačkoľvek tento prípad nejestvuje. Vojenská správa nemá na tomto kúsku lesa, ktorý meria asi 120 honov, žiadneho záujmu, a nie je tam tiež žiadna stratégia. Prednášam to preto, aby sme videli, že sa s tou pozemkovou reformou a lesnou reformou niekde robia veci, ktoré hraničia až s kriminálom. Pri tom musím zdôrazniť, že najlepšie pri tom obstála nitrianska kapitula, ktorá majúc tam t. zv. patronátne právo dostala viac ako 4.000 honov lesa, ktorý bude teraz riadne obhospodárovať. Z toho videť, že politickým exponentom, rešp. kapitule sa dá možnosť vyžitia, urobí sa im všetko k vôli, ale chudobným robotníkom a zamestnancom robia sa ťažkosti s odvolávaním sa na to, že záujmy lesníctva vyžiadujú, aby pri lesnej reforme bolo pokračované s rozumom. Či je to rozumné, o tom nech súdia tí, ktorí sú k tomu povolaní.

Hovorí sa mnoho o čsl. vzájomnosti. My ako strana sme úprímnými nositeľmi tejto čsl. vzájomnosti, ale ťažko nesieme, že snáď jednotliví činitelia vládni a politickí exponenti nemeria rovnakou mierou. Máme prípad, že na Slovensku v Bratislave je neobsadené miesto 3. viceprezidenta. Nám nebude nikto vytýkať, že by sme sa ako strana o toto miesto bili, nemôže to teda byť považované za nejaký politický výrok, ale vieme, že by na toto miesto mal právo človek, ktorý na Slovensku od prevratu pôsobí a koná platné služby, je riadnym úradníkom, ale len preto, že je "Čechún", nemôže toto miesto dostať. A poneváč zo Slovákov nemá to nikto ešte odslúžené, tak sa to miesto jednoducho neobsadí. Takýmto spôsobom a takýmito smernicami sa čsl. vzájomnosť neupravuje, len sa zneužíva a trochu tiež diskredituje. Rovnaké práva pre všetkých, či pre Čechov na Slovensku alebo pre Slovákov v historických zemiach! Každému, čo mu patrí.

Myslím, že bude tiež treba, aby sa začalo s resystemizáciou úradníkov jednotlivých oborov, aby nám tam nevznikalo niečo, čo bude rodinkárstvo, alebo aby sme raz nepřišli do časov, že nebudeme mať dostatok životaschopného a svojmu oboru rozumejúceho úradníctva. Veci spejú tak ďaleko, že na pr. pri povrchových stavbách nemáme dostatok inženierskeho dorastu. Tak stávajú sa veci na škodu štátnej pokladnice, a keď o týchto veciach hovoríte, rešp. tieto interpelujete, je vám povedané: Nemáme odborne vzdelané sily pre dozor, a preto to musíme prevádzať tak, ako sa to dá. I toto je hospodárenie nerozumné a niekedy aj štátnemu hospodáreniu dosť nezdravé.

Pred niekoľko minutami bolo tuná hovorené o hesle: Na Slovensku po slovensky. My ako strana iste chceme toto heslo podporovať, ale ako centralisti - alebo použijúc slova pána predrečníka ako t. zv. marxisti chceme, aby sa i v Čechách hovorilo po slovensky, ale potom bude treba, aby páni hospitanti u slovenskej ľudovej strany Hlinkovej medzi sebou v snemových kuloároch hovorili tiež po slovensky a nie po maďarsky. (Potlesk.) Bude aspoň treba, aby rôzni pp. vládní radcovia a hlavne vodcovia v Bratislave hovorili v rodinách a na uliciach slovensky a nie maďarsky. Bude tiež treba, aby sa pán Sandor Mach menoval Alexandr Mach a pán Bela Kováč Vojtech Kováč. Keď na Slovensku po slovensky, musí s tou reformou započať práve tá strana, ktorá po tom najviac volá. Keď niekto hovorí: Na Slovensku po slovensky, musí začať sama u seba. To patrí k republikánskemu a občianskemu poriadku.

Tiež sa hovorí: V novom roku do útoku. Neviem, proti komu ten útok bude, ani ho nevyvolávame, ale možná, že z toho hesla: V novom roku do útoku, bude heslo: V novom roku do úteku, že páni, ktorí toto heslo fedrujú, budú utekať, poneváč mnoho politických privržencov tejto strany vidí, že negativita, ktorá je prevádzaná, škodí štátu. Myslím, že skoro prídu k rozumu a budú rozmýšľať o tom, či doterajší postoj tejto strany ku státu bol správny, či nebol protištátny. My ako strana sa toho nového roku ani útoku nebojíme. Pri tom musím zdôrazniť, že problém Slovenska musí byť riešený. Nie je mysliteľné, aby slovenský problém bol riešený heslom: Na Slovensku po slovensky a v Novom roku do útoku, ale aby neboly upravené sociálne pomery pracujúceho ľudu. Nie je mysliteľné, aby zemedelské robotníctvo, o ktorom tuná hovoril tiež posl. Turček, i naďalej pracovalo za otrockú mzdu 5, 6, 7 Kč denného platu, a aby jednotliví páni veľkostatkári, ktorí nemajú ďaleko k ľudovej strane, sa stavali proti tomu, aby boly uzavreté kolektívne smluvy, akiste zlepšené, ktoré by znamenaly pre týchto poľnohospodárskych robotníkov istý úspech a výhody.

Myslím, že medzi tieto sociálne problémy patria tiež rôzne úpravy, na pr. aj úprava miezd. Ja som mal ako poslanec príležitosť prejednávať záležitosť zadávania jedného druhu tovaru v jednom tunajšom ministerstve. Podnikatelia zo Slovenska dostali nižšie ceny ako podnikatelia z historických zemí, a bolo to odôvodnené tým, že na Slovensku sú nižšie mzdy. To sa týka tiež Podkarpatskej Rusi. Keďže má platiť heslo: Na Slovensku po slovensky, musí byť umožnené, aby životná úroveň robotníka na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bola pozdvihnutá, aby tento robotník bol života a konzumu schopný, a potom bude vyriešený aspoň isty úsek toho t. zv. slovenského problému. Ale kričať o slovenskom probléme a chápať to opačným spôsobom, alebo hovoriť o slovenskom probléme len pre parádu, to nemá žiadnu cenu.

Ako strana podáme úprimne pravicu každému, kto má záujem na tom, aby slovenský problém bol riešený tiež so stanoviska sociálneho a hospodárskeho.

Bolo tuná hovorené o peňažníctve. Je pravda, že peňažníctvo na Slovensku je hodne spolitizované. Slovensko volá po zakladaní t. zv. mestských a obecných sporiteľní, ktorých máme málo. Drobný človek nemá dôveru k banke a má do nej niekedy i ďaleko. Keď bude mať vo svojom okrese, v sídelnom meste sporiteľňu, ku ktorej bude mať dôveru a kde bude mať nižší úrok, iste pojde skôr tam, a tým bude napomáhané úprave peňažných pomerov na Slovensku. Peňažníctvo musí byť odpolitizované. Myslím, že i výbor pre finančné a hospodárske otázky pri Národnej banke, keďže má záujem, aby táto otázka bola upravená i pre Slovensko, musí uznať, že doterajší stav je neudržiteľný a že musí dojsť k úprave.

Dovoľujem si tiež prečítať jednu stať z časopisu "Slovák", kde píše následovne (čte): "Hampl nikdy nevynikal nejakou obzvláštnou politickou prezieravosťou a predvídavosťou. Stačí si dôkladne prečítať vyššie doslovne citovaný jeho prejav, aby sme videli jasne, aký je to rozum, ktorý na predsedníckom stolci vedie a ustáľuje líniu soc. demokratickej strany. Pán Hampl hovoril o generačnom probléme slovenského nacionalizmu a o agitácii ľudovej strany. Pri tom úplne schvaľuje - a urobil to už niekoľkoráz nedôstojné výroky dr Dérera o soplošoch a všivákoch. Pán Hampla spolu s ním i dr Dérer musia vedieť, že slovenská otázka dnes nemôže už byť odsunutá na bočné koľajnice pod titulom generačných problémov, výchovy, alebo, ako si to dr Dérer myslí, na bocnú koľajnicu autonomistických radikálov, poťažne konštruktívnych živlov v ľudovej strane. Dérer totiž znova vzdychal o umiernených živloch a želal im víťazstva v ľudovej strane. Ostal nám dlžen s odpoveďou na našu otázku, aby nám ukázal tie umiernené živly, a my ich expres pošleme do jeho tábora."

My redakcii Slováka za túto zásielku ďakujeme, nepotrebujeme ju, a myslím, že to, čo som teraz citoval, nie je na mieste, táto vec je tam skrútená. Keď chce slovenská ľudová strana Hlinkova pomáhať Slovensku a chce riešiť hospodársky problém, musí si na to vziať celkom iný podklad, prípadne musí to chytiť z druhého konca.

Bolo tu tiež hovorené o t. zv. zemskej školskej rade. Prosím, na Slovensku to neznáme, máme tam školský referát. Ako strana ohľadne zemskej školskej rady - čiže ju budú menovať krajinskou, či zemskou, na tom sa už svet netočí - stojíme na tomto stanovisku (cte): "Uznávame za žiaducnú zemskú školskú radu na Slovensku, keď bude predtým alebo súčasne prevedené aspoň poštátnenie učiteľstva a sjednotenie skolskej správy. Pri tom predpokladáme, že by zemská školská rada bola vybudovaná na zásadách demokratických s vylúčením virilného práva a že by podliehala ministerstvu školstva a nár. osvety a nie ministerstvu vnútra."

Teda vidíte, že aj v tomto ohľade má strana kladné stanovisko, a prajeme si, aby sme sa aj v tejto otázke dostali k poriadku.

Boly tu prednesené sťažnosti, že českí úradníci majú isté výhody oproti slovenským. Myslím, že aj toto je výrok trochu nepremyslený, poneváč práve v kalendári, ktorý vydala slovenská ľudová strana Hlinkova r. 1935, máme záznamy, že istí činitelia sa prihlásili hneď do služieb novej vlasti a vrátili sa domov vtedy, keď profesori a iní štátní úradníci na tisíce opúšťali terajšie pôsobište, aby sa umiestnili za hranicami, neveriac stálosti nášho štátu. Nehovorím, že to museli byť samí ľudáci, ale tu máte doklad o tom, že ľudová strana vie, že slovenská administratíva potrebovala české sily, ktoré tam prísť musely, a keď teraz hovorí voľačo iného, nie je to práve namieste.

Predniesol som to preto, aby tu bolo dokumentárne dokázané, že sa ináč hovorí tu a ináč sa hovorí na Slovensku. A takáto politika nemôže byť nikým schvaľovaná, takáto politika Slovensku ani nepomôže. Československá soc. demokratická strana robotnícka má záujem na ďalšom pevnom jestvovaní tohoto štátu, má záujem na tom, aby pomery kultúrne, hospodárske, sociálne a politické sa vyriešily. Uznávajúc ťažkosti, ktoré pred tým boly, že to nemohlo byť prekonané všetko, ako to dosť rozumne hovoril aj pán rečník predo mnou, a preto úfaj úc, že behom času pri spoločnej úprimnej práci zmenia sa tieto predpoklady, hlasujeme pre uzáverku štátneho rozpočtu za r. 1936. (Výborně! - Potlesk.)