Středa 9. března 1938

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Vávra, Langr, Košek, Sivák, Taub.

Zapisovatelé: Šalát, de Witte.

217 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža; ministři dr Czech, dr Černý, inž. Dostálek, dr Kalfus, dr Krofta, Machník, Mlčoch, dr Spina, dr Šrámek.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.

Předseda Malypetr zahájil schůzi ve 2 hod. 15 min. odpol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolenou

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda do konce tohoto týdne posl. Pikovi.

Omluvil se

nemocí posl. Jaša.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Al. Langer.

Změna ve výboru.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců "Deutsche soz. dem. Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Köglera.

Došel dotaz

posl. dr Korlátha min. spravedlnosti o tom, že v okrese beregszászkom nezachovávajú sa predpisy jazykového zákona a nariadenia (č. D 476-IV).

Vyloučeno z těsnopisecké zprávy.

Předsednictvo se usneslo vyloučiti podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu z těsnopisecké zprávy o včerejší 136. schůzi sněmovny projevy ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé z řeči posl. Kopeckého.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž jest:

Rozprava o prohlášení předsedy vlády dr Milana Hodži, učiněném ve 135. schůzi posl. sněmovny dne 4. března 1938.

Budeme pokračovati v rozpravě, zahájené ve včerejší schůzi sněmovny.

Lhůta řečnická jest 60 minut.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" dr Sokol, Esterházy, dr Neuwirth; na straně "pro" pp. posl. dr Stránský, Ježek, de Witte, Pekárek, Smetánka, Gajda, dr Luschka, dr Mičura, Ursíny, Líška, Ivák, dr Lukáč.

Dávám slovo p. posl. dr Sokolovi.

Posl. dr Sokol: Slávna snemovňa, panie a páni!

Rozprava o vládnom vyhlásení sa koná v čase neobyčajne vážnom a preto má mimoriadny politický význam pre našu republiku. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Sokol (pokračuje): Posledné medzinárodné politické udalosti, ktoré sa odohraly v našom bezprostrednom súsedstve, sú tak dôležité pre náš štát, že je potrebné, aby sme zaujali k nim rozhodné a jasné stanovisko.

A preto dovoľte mi, aby som hneď úvodom vyhlásil, že Hlinkova slovenská ľudová strana stojí na pôde tohto štátu a že hranice Československej republiky pokladá za trvalé a nedotknuteľné. (Potlesk.) Sme v opozícii proti terajšej vláde, ale nie sme v opozícii proti štátu, lebo štát tento je aj štátom Slovákov (Tak je!) a ktokoľvek by siahol na samostatnosť a neodvislosť československého štátu, ten by siahol aj na slobodu slovenského národa. (Tak je! - Potlesk.)

Slávna snemovňa! Kto pozorne sleduje vývoj medzinárodných politických udalostí od skončenia svetovej vojny, vidí jasne, že situácia v Europe za uplynulých 20 rokov sa podstatne zmenila. A bolo by chybou, keby sme si neuvedomili, že sa zmenila v náš neprospech, a keby sme z tejto skutočnosti nevyvodili včas všetky dôsledky, ktoré sú potrebné pre zaistenie našej štátnej samostatnosti. Posledné zahranično-politické udalosti hovoria jasne a vylučujú akékoľvek pochybnosti. Boj o zachovanie samostatnosti a neodvislosti Československa dostáva sa do rozhodujúceho štádia a od jeho výsledku závisí budúci osud tak slovenského ako aj českého národa. A práve preto je v záujme tohto štátu nanajvýš potrebné, aby konečne odstránené boly základné príčiny terajšieho nedorozumenia medzi Čechmi a Slovákmi (Tak je! - Potlessk.) a aby medzi slovenským a českým národom bola úprimná a harmonická spolupráca. Spoločne sme si slobodu vydobyli a len spoločne môžeme si ju udržať a uhájiť aj v budúcnosti. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Keď chceme správne posúdiť zahraničnú politickú situáciu nášho štátu, musíme skúmať, či a na koľko sú pevné základy našej zahraničnej politiky. Bezpečnosť Československej republiky v politike zahraničnej sa opera o Spoločnosť národov, Francúzsko, Sovietsky sväz a Malú dohodu. (Hlasy: Čo nám Soviety pomôžu!)

Spoločnosť národov od počiatku svojho vzniku prežíva krízu, preto hlavne v posledných rokoch sa volá so všetkých strán po reforme Spoločnosti národov. Víťazné štáty žiadajú reformu Spoločnosti národov preto, lebo Spoločnosť národov dokázala, že je neschopná zamedziť vojnu a trvale zaistiť existujúce hranice, a porazené štáty zas volajú po reforme Spoločnosti národov preto, lebo vidia, že Spoločnosť národov je neschopná previesť také zmeny, ktoré by vyhovovaly ich mocensko-politickým záujmom. Je len samozrejmé, že za takýchto okolností nie je možná taká reforma Spoločnosti národov, ktorá by upevnila jej súdržnosť a pozdvihla jej autoritu.

Spoločnosť národov zaznamenáva od svojho vzniku skoro samé neúspechy. Na pr. snaha Spoločnosti národov o odzbrojenie štátov skončila sa takým zbrojením, akého dejiny ľudstva nikdy ešte nezaznamenaly. Každá akcia Spoločnosti národov proti útočníkovi skončila dosiaľ vždy anexiami. Keď sa Japonsko rozhodlo pre útok, jednoducho vystúpilo zo Spoločnosti národov a Spoločnosť národov bola voči jeho útoku úplne bezmocná. To isté urobilo aj Nemecko, keď siahlo k opatreniam, ktoré sa protivily mierovej smluve versailleskej. Podobne sa ukázala úplná bezradnosť Spoločnosti národov i v prípade útoku Talianska proti Abesínii a najnovšie aj v prípade občianskej vojny vo Španielsku.

Slávna snemovňa, keď toto všetko uvážime, prídeme k záveru, že Spoločnosť národov nemá moci a potrebnej autority, a preto žiaden štát nemôže budovať svoju bezpečnosť na politike Spoločnosti národov. Všetko sa tak zdá, že dnes Spoločnosť národov je dobrá len na to, aby bola zodpovedná za neúspechy niektorých štátov v politike zahraničnej. (Výkřiky.)

Naším spojencom na západe Europy je Francúzsko. Francúzsko ako veľmoc, ktorá hrá dôležitú úlohu v politike Europy, má pre našu republiku nesporne veľký význam zahranično-politický. Otázka je len tá, na koľko by sa toto spojenectvo vojensky osvedčilo v prípade útoku na náš štát.

To isté platí ešte vo väčšej miere o našom spojencovi na východe Europy, o Sovietskom sväze. Medzi našou republikou a Sovietskym sväzom je Poľsko a Rumunsko. Ak je pravdivá zpráva, že podľa novej rumunskej ústavy nie je možný prechod cudzieho vojska cez Rumunsko, to by znamenalo, že sme vojensky izolovaní nielen na fronte západnom, ale aj na fronte východnom. Ale o dhliadnuc od toho, panie a páni, Sovietsky sväz, ako náš vojenský spojenec, nie je takým partnerom, na ktorého by sme sa mohli v prípade vojny bezpečne spoľahnúť. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) My neveríme v silu nášho spojenectva so Sovietskym sväzom jednoducho preto, lebo neveríme v silu režimu, aký dnes v Sovietskom sväze panuje. Udalosti, ktoré sa hlavne v posledných rokoch a zvlášte aj v posledných dňoch odohrávajú v Sovietskom sväze, len potvrdzujú správnosť tohto nášho stanoviska. Štát, kde sa odstreľujú a popravujú jeho zakladatelia a budovatelia, nemôže byť pre nás žiadnou garanciou a spojenectvo s takýmto štátom môže byť len na újmu našej pozície v politike zahraničnej. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Preto my Slováci, ako národ kresťanský a nacionálne založený, od prvopočiatku ťažko snášame spojenectvo našej republiky so Sovietskym sväzom a bolo by konečne na čase, aby o hodnote tohto spojenectva vážne uvažovali aj zodpovední činitelia našej zahraničnej politiky. (Výkřiky poslanců strany komunistické.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Sokol (pokračuje): Čo sa týka Malej dohody, bolo by iste nesprávne tvrdiť, že Malá dohoda je inštitúcia zbytočná a že nemá pre nás nijaký význam. Je isté, že Malá dohoda v minulosti splnila svoju úlohu. Ale je nesporné aj to, že Malá dohoda nestačí na to, aby mohla byť pevnou zárukou našej štátnej bezpečnosti. (Tak je! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Akoľvek sa zdôrazňuje navonok jednotnosť a solidárnosť Malej dohody, faktom je, že štáty Malej dohody nie sú dnes jednotné v mnohých pálčivých a vážnych otázkach medzinárodnej politiky. Kto tvrdí iné, ten buďto klame seba, alebo zavádza neinformovanú politickú verejnosť. Úspechy poľskej a nemeckej diplomacie v Rumunsku rovnako ako úspechy nemeckej a talianskej politiky v Juhoslávii sú nesporne vážnym oslabením Malej dohody.

Slávna snemovňa! Z toho, čo som stručne uviedol, logicky nasleduje, že základy, na ktorých naša štátna politika buduje bezpečnosť nášho štátu v politike zahraničnej, sú slabé alebo neisté a preto záujem obrany republiky kategoricky žiada, aby sme terajšiu líniu našej zahraničnej politiky podrobili bedlivému skúmaniu. (Posl. Vallo: Kam ju orientovať?) Odpoviem vám hneď na to. Klub poslancov a senátorov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojom vyhlásení, ktoré prečítané bolo koncom minulého roku v posl. snemovni, medzi iným konštatoval aj toto: "Československo patrí medzi tie štáty, ktorých bezpečnosť nemožno trvale zaistiť bez dobrého pomeru k súsedom." Toto konštatovanie je nielen správne, ale určuje v značnej miere aj smer našej zahraničnej politiky v budúcnosti. Ide o to, aby zodpovední činitelia našej zahraničnej politiky nič nezameškali, čo vyžaduje záujem bezpečnosti štátu, a aby sa z našej strany urobily včas všetky kroky k tomu, aby náš pomer k našim súsedom bol nielen korektný, ale, keď je to možné, priateľský. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové. - Posl. Vallo: Ak to spraviť?) Ja myslím, páni, že s vámi je veľmi ťažká debata, vy ste natoľko zamilovaní do Sovietskeho sväzu, že vy o Sovietskom sväzu nepripúšťate akúkoľvek debatu. (Výkřiky poslanců strany komunistické.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Sokol (pokračuje): Slávna snemovňa! Ale keď chceme, aby sa upevnila naša pozícia v politike zahraničnej, musíme si v prvom rade vyriešiť svoje vnútroštátne problémy. Každý štát má takú váhu v politike medzinárodnej, akú silu reprezentuje sám v politike vnútornej. (Tak je! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) A tu chcel by som jasne zdôrazniť, že nič by nemohlo byť pre našu štátnu samostatnosť tak osudné, ako to, keby si zodpovední činitelia tohto štátu neuvedomili ani dnes, že je záujmom republiky Československej, aby konečne vyriešený bol problém slovenský. (Tak je! - Výborne! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Slovenský problém má eminentný význam nielen pre konsolidáciu vnútorných pomerov nášho štátu, ale aj pre posilnenie našej pozície v politike zahraničnej.

Pán predseda vlády dr Milan Hodža vo svojom vyhlásení medzi iným povedal i toto (čte): "Sme si dnes povinni všetci navzájom jasnosťou. Jasná reč znamená dobrú vôľu, lojálnosť a mier. Reč dvojsmyselná znamenala by neistotu, nedôveru a zbytočné spory, ktoré by rozrušovaly nielen nás a súsedov, ale i celú Europu."

Slávna snemovňa! Áno, je potrebné, aby sme hovorili o veciach svojho štátu jasne a to nielen na adresu zahraničia, ale v prvom rade medzi sebou doma. (Tak je! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Vyriešenie slovenského problému na základe úplnej rovnoprávnosti slovenského a českého národa je nielen záujmom Slovenska a slovenského národa, ale aj životným záujmom československého štátu. (Tak je! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)

Pred 2 rokmi povedal mi istý vládny činiteľ, že v Prahe nenajdeme ani jedného zodpovedného činiteľa nášho štátu, ktorý by uznal, že slovenský národ jestvuje. Vyhlašujem jasne a otvorene, že vec osobitosti slovenského národa nie je vecou Čechov, ale vecou Slovákov. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Pre existenciu slovenského národa nie je a nemôže byť smerodajné želanie Čechov, ale výlučne len vôľa Slovákov. (Potlesk poslanců slovenské strany ludové.) Slovenský národ je historickou skutočnosťou. Presvedčenie o individualite slovenského národa je u Slovákov pevné, vykryštalizované a až na ojedinelé prípady všeobecné. Keby nebolo slovenského národa, nebolo by ani tých všelijakých dohôd, ktoré Cesi a Slováci počas zahraničného odboja medzi sebou uzavreli a ktoré prispely v značnej miere k vzniku Československej republiky. (Tak je!) Slovenský národ je národom plnoletým, národom snaživým a životaschopným, preto niet žiadnej príčiny, aby slovenský problém aspoň v 20. roku trvanie republiky nebol vyriešený tak, ako to vyžiaduje životný záujem slovenského národa. (Potlesk poslanců slov enské strany ľudové.)

Slávna snemovňa! Keď v apríli r. 1936 stroskotalo vyjednávanie o vstup našej strany do vlády, terajšia vláda vyhlásila, že vyrieši slovenský problém aj bez účasti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo vláde. A hoci od toho času uplynuly už skoro celé 2 roky, ja s ľútosťou konštatujem, že slovenský problém je dnes na mrtvom bode práve tak, ako bol aj pred 2 rokmi. Dva roky uplynuly a slovenský problém ostal nevyriešený.

V poslednom čase píše a hovorí sa znova o vstupe našej strany do vlády. A preto dovoľte mi, aby som aj k tejto otázke zaujal naše jasné stanovisko. Snahou každej politickej strany, ktorá má kladný pomer k štátu, je, aby brala účasť vo vláde. Toto je snahou aj Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá sa otvorene a lojálne hlási k tejto republike. Áno, slávna snemovňa, my sme ochotní vstúpiť do vlády. Ale my môžeme vstúpiť len do takej vlády, ktorá si vezme do svojho programu vyriešenie slovenského problému a ktorá bude rešpektovať prirodzené práva slovenského národa. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.) Keby sme vstúpili do vlády bez toho, neosožili by sme Slovensku a slovenskému národu, ale nepreukázali by sme dobré služby ani samému štátu. Preto, panie a páni, kto chce, aby Hlinkova slovenská ľudová strana v jubilejnom roku neišla do útoku, ale do vlády, nech sa spoločne s nami pričiní o vyriešenie slovenského problému. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)

Slávna snemovňa! Tohto roku je nielen 20. výročie trvania Československej republiky, ale aj 20-ročné jubileum Pittsburghskej dohody. Keďže platnosť a záväznosť tejto dohody, hlavne v poslednom čase, je predmetom verejnej diskusie, dovoľte mi, aby som prehovoril aj o význame a hodnote tohto historického dokumentu a aby som uviedol na pravú mieru všetky dôvody, ktoré sa uvádzajú proti záväznosti a platnosti Pittsburghskej dohody. Doslovný text Pittsburghskej dohody znie takto:

"Schvaľujeme politický program, usilujúci sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých zemí a Slovenska.

Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy.

Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec.

Československý štát bude republikou, jeho konštitúcia bude demokratická.

Organizácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie pri spoločnom dorozumení prehĺbená a upravená.

Podrobné ustanovenia o zariadení československého štátu ponechávajú sa oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom."

Za Čechov podpísali dohodu Masaryk ako predseda Československej národnej rady, Karol Pergler, Hynek Dostál, Oldřich Zlámal, Vojta Beneš a iní predstaviteľia českých organizácií v Spojených štátoch. Za Slovákov podpísali predstavitelia amerických Slovákov a ruský legionár, Slovák, ktorý sa vtom čase zdržoval v Spojených štátoch, Ján Janček.

Proti platnosti a záväznosti Pittsburghskej dohody uvádzajú sa najčastejšie tieto námietky:

Dohoda bola uzavretá len preto, aby sa čelilo agitácii proti jednote Čechov a Slovákov namierenej. Platí len pre Ameriku a americké pomery.

Na dohode podpísaní boli tak so strany českej ako i slovenskej občania americkí a títo boli si úplne vedomí, že nie sú povolaní predpisovať niečo Slovensku a národu doma.

Dohoda na konci výslovne podotýka, že podrobné ustanovenia o usporiadaní československého štátu ponechávajú sa oslobodeným Čechom a Slovákom a títo pomer Slovenska k jednotnému štátu jasne vyslovili a politicky rozriešili prijatím ústavy.

Slováci zriekli sa Pittsburghskej dohody Martinskou deklaráciou, ktorá vynesená bola neskoršie. (Posl. Hlinka: Boli by sme blázni!) Dohoda je neplatná, lebo nevyhovuje predpisom uzákoneným v Spojených štátoch.

Toto sú shrnuté všetky námietky, ktoré sa uvádzajú verejne proti platnosti a záväznosti Pittsburghskej dohody.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP