Úterý 8. března 1938

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Sivák, Langr, Košek, Vávra, Taub.

Zapisovatelé: Bergmann, Vičánek.

211 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža; ministři Bechyně, dr Czech, dr Černý, dr Dérer, dr Krofta, Machník, Mlčoch, inž. Nečas, dr Spina, dr Zadina.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Záděra.

Předseda Malypetr zahájil schůzi ve 2 hod. 14 min. odpol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda: na dnešní den posl. Bátkové-Žáčkové, dr Neumanovi, Rybárikovi; na dnešní a zítřejší den posl. Sivákovi, Šalátovi; na tento týden posl. Brožíkovi.

Omluvil se

nemocí posl. dr Fencik.

Změny ve výborech.

Do výboru soc. - politického vyslal: klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické posl. Al. Langra za posl. Nového; klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Kirpalovou za posl. Tauba.

Do výboru živn. - obchodního vyslal klub poslanců čsl. živn.-obchodnické strany středostavovské posl. K. Chalupu za posl. Líšku.

Došly dotazy

posl. Richtra min. veř. prací ve věci nedostatečného vybavení cejchovního inspektorátu pro Čechy personálem, dále nedostatečného vyřizování cejchování teploměrů a event. pověření cejchování teploměrů cejchovním úřadem v Brně (č. D 480-IV);

posl. J. Sedláčka:

min. vnitra o zpětném nabývání státního občanství rozloučené manželky (č. D 479-IV),

min. vnitra a min. veř. prací o nutnosti stavby státního obytného domu v Rýmařově (č. D 482-IV),

min. školství a nár. osvěty o připočtení do pense doby podle §u 51, odst. 4 služební pragmatiky ve prospěch učitele Bohumila Růžičky z Lipníku nad Bečvou (č. D 481-IV);

posl. dr Holotu min. soc. pečlivosti o likvidácii zemského úradu pre pečlivosť o válečných poškodencov v Bratislave (č. D 475-IV);

posl. dr Korlátha min. vnútra o opomíjaní predpisov jazykového zákona a nariadenia v okrese Beregsás (č. D 477-IV).

Rozdané tisky

počátkem schůze:

Vládní návrhy: tisk 1253 - přikázán výborům zahraničnímu a soc. - politickému; tisky 1260, 1261 - přikázány výborům zemědělskému a ústavně-právnímu.

Návrh tisk 1256 - přikázán výboru iniciativnímu.

Interpelace tisk 1250 (I až IX).

Odpovědi tisk 1247 (I až XVI).

Výboru imunitnímu

přikázal předseda žádosti:

kraj. soudu trest. v Praze ze dne 10. února 1938, č. Nt XIX 13/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Liebla pro přečin proti cti (č. J 314-IV);

okr. soudu trest. v Praze ze dne 28. února 1938, č. Nt XIV 5/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Gajdy pro přestupek podle zákona č. 108/33 Sb. z. a n.(č. J 322-IV);

kraj. soudu trest. v Praze ze dne 3. března 1938, č. Nt XIX 18/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Gajdy pro přečin proti bezpečnosti cti (č. J 323-IV);

kraj. soudu v Bratislavě ze dne 1. března 1938, č. Nt XIX 401/38, předloženou vrch. stát. zastupitelstvím v Bratislavě ze dne 3. března 1938, č. 2191/38, za souhlas s trest. stíháním posl. Haščíka pro přečin pomluvy podle §u 2, resp. utrhání na cti podle §u 3 zákona č. 108/33 Sb. z. a n. (č. J 324-IV).

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž jest:

Rozprava o prohlášení předsedy vlády dr Hodži, učiněném ve 135. schůzi posl. sněmovny dne 4. března 1938.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 60 minut.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Námitek nebylo.)

Není jich.

Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Szüllő, Kopecký, Kundt, dr Sokol, Esterházy, dr Neuwirth; na straně "pro" pp. posl. Hampl, inž. Žilka, de Witte, Světlík, dr Stránský, Ježek, Pekárek, Smetánka, dr Mičura, Ursíny.

Dávám slovo prvému řečníku na straně "proti", p. posl. dr Szüllőmu.

Posl. dr Szüllő (maďarsky): Vážená snemovňa!

Ako znalec tradícií maďarského parlamentarizmu poznávam akosi v reči pána predsedu vlády Hodžu zázvuky dávno už nepočutých, ale dosiaľ ešte nezapomenutých tónov, ktoré mohly odznieť i z úst Albetra Apponyiho alebo Juliusa Justha, ba i z úst Michala Károlyiho, keď títo chceli podoprieť svoju politiku, založenú na nálade. Je to prvá reč od tých čias, čo som členom posl. snemovne československej, v ktorej som nenašiel ten gramofonicky typický výraz: demokracia. A naozaj je to i odôvodnené, lebo veď reč celá bola imperialistická, ba snáď i monarchistická, ale nebola to reč demokratická.

Demokracia podľa tunajšej definície znamená vládu ľudu. Ľud je však kolektívny názov pre obyvateľstvo štátu. Že tento ľud nebol v tejto reči, tomu nasvedčujú tiež okolnosti, za akých bola reč prednesená. Reč mala svoj kaz. Práve tak, ako v starom Uhorsku nebolo možno docieliť prenikavých úspechov s mentalitou "rakúsko-uhorskou", ani tuná nemožno sa dopracovať úspechov sjednoťovaním, ktoré nepočíta s rasami, lebo verejnoprávne je republika štátom československým, štátní občania sú v ňom štátnymi občanmi československými, avšak nie sú v ňom štátni občania rasy československej.

Nikto než ja nerešpektuje lepšie najušľachtilejší cit človeka, cit vlastenectva. Uznávam, že Milan Hodža dal na to príklad vtedy, keď oproti celej záplave svojích odporcov a za ťažkých okolností zostal Slovákom. Ja som vtedy videl tajomstvo jeho vtedajších úspechov, avšak v tej istej periode videl som i zhrútenie tak zvanej koalície. Bude sa to opakovať tiež u nás. Akonáhle sa nezávislí Maďari chceli zmeniť v koalíciu Maďarov "pre veci spoločné", boli porazení. A práve tak pochodí u nás, u svojho ľudu ten, kto chce robiť politiku "vecí spoločných", alebo keby na príklad Slovák chcel sa zmeniť v Čechoslováka.

Je prirodzené, že štátnik, ktorý stojí v čele vlády, musí mať dôveru vo svojej veci a musí znať svoje ciele. Tomu dal výraz i pán predseda vlády. Avšak zodpovedný štátnik vedľa svojích cieľov musí znať tiež kvantitu síl, ktoré má pri ruke, a po tejto stránke zostal pán predseda vlády dlžen odpoveďou.

Vedúci štátnik má pri ruke sily dvojakého druhu. Jednou silou je, ako sa vyjadril tiež pán predseda vlády, sila fyzická, a druhou je sila mravná. O sile fyzickej nechcem hovoriť. Zakazujú mi to trestné sankcie výnimečných zákonov, ktoré hlásajú víťazstvo demokracie. Chcem sa zapodievať iba so silou mravnou, ktorá je o veľa účinnejšia. Veď silou fyzickou je zbraň. Je to iba chladné železo. Ak niet ruky, ktorá by ho trímala, t. j. elán a intencia národného cítenia, ktoré slovanský jazyk dokonale vyjadruje slovom "duch", tu zbraň sama o sebe nestačí. Ale ak je tu "duch", tu priebojná energia "duchu" nahradzuje i silu slabšej zbrane. Avšak zda je tu tento "duch", to závisí vždycky od toho, zdali ľud najde vo vládnom režime ten rámec, v ktorom môže sa vyžiť svojím vlastným národným životom. A tuná je to manko reči predsedu vlády, pre ktoré nikto sa neodváži povedať, že táto reč znamená toľko ako čin.

Nechcem sa zabývať s podrobnosťmi tej reči, ktorá je typicky moderného smeru po tej stránke, že v podradených vetách vyjadruje to, čomu sa chce pre drsnosť veci vyhnúť vo vetách hlavných. Poukazujem tu na to, že i táto reč je preplnená tým, čo malo v zápätí úspechy pred 20 rokmi, avšak čo nie je dnes už sledované úspechom, t. j. má príliš propagandistický hrot a propagandistickú tendenciu. Propaganda už nie je tak hodnotná ako pred 20 rokmi, lebo veď nová generácia vie robiť rozdiele, čo a prečo sa to povedá, a podíva sa, komu a v jakom smere osoží ten prejav.

Reč pána predsedu vlády je určená pre cudzinu. A preto, aby už vopred nešíril pochybnosti a aby uviedol v zmätok badateľov po základných príčinách nesnádzí, vyvolaných dnešnou situáciou, pribil dve okolnosti, ktoré sa hodia k oklamaniu. Jednou je tá, že Československo je preto také, akým práve je, a že preto je v ňom toľko národností, keďže podľa slov pána predsedu vlády "je historickým skutkom, že Československo patrí medzi štáty, na území ktorých žijú smiešane obyvatelia rôzneho národného pôvodu, a preto nemohla urobiť mierová konferencia nič iné, než i po svetovej vojne potvrdiť situáciu niekoľko storočnú". Tu je ten bod kardinálneho omylu. Lebo ač bez podmienky platí, že Československo je složené zo dvoch štátov, zo zemí historických, ktoré patrily k cisárstvu rakúskemu, a zo Slovenska, ktoré bolo po dobu 1000 rokov integrujúcou časťou Uhorska, je však bez podmienky isté, že mierová konferencia nie preto potvrdila tieto etnograficky rôzniace sa hranice, keďže ináč nemohla urobiť, lež preto, lebo základným omylom mierovej konferencie jei vždy to, aby plnila zástoj trestného sudcu a nie aby bola konferenciou vyjednávajúcich strán.

Druhé podobné propagandistické zistenie je to, že vláda československá vyplnila dosiaľ všetky svoje záväzky voči menšinám, ktorých sa podujala, ba urobila ešte viac. A tedy podľa toho tu by bola tá mravná sila, a vraj nemá podkladu to, aby sa ktokoľvek zaoberal s vecmi tunajších rasových pokrevencov. Vo vedomí svojej zodpovednosti prehlašujem, že táto konštatácia pána predsedu vlády sa nekryje so skutečnosťou. Menšinová otázka tuná nie je vyriešená, je iba odsunutá na vedľajšiu koľaj.

Akým spôsobom sa riešia v tomto štáte práva menšinové, na to školským príkladom je to, čo sa stalo práve v týchto dňoch. S veľkým aplombom sa prehlašovalo, že voči Maďarom boly menšinové práva pre veľké zásluhy aktivistických poslancov uplatnené a že u pošty a železníc v obciach, ktoré sú maďarské od 1000 rokov, budú maďarské názvy znova zavedené, ovšem v dualite s jazykom štátnym a s obmedzením, že v obciach, ktorým udelí vláda túto milosť, nepostačí 20 % početný pomer maďarského obyvateľstva, ako to nariaďuje zákon jazykový, lež že maďarského názvu môžu používať iba obce, kde početný pomer maďarského obyvateľstva činí 50 % za predpokladu, že obec sama leží v obvode súdneho okresu, kde početný pomer maďarského obyvateľstva činí tiež 50 %.

Mal som veľa príležitostí vyjadriť svoje presvedčenie, že nie je správny ten spôsob boja, jestliže človek pohrdne duševnými vlastnosťmi svojho odporcu. Pán predseda vlády nebral na to zreteľ. Svojou postupnou činnosťou, ktorej sa naučil snáď z tureckého áfia pri študovaní tureckých pomerov, zakupovaním hotelov a tlačiarní a využívajúc všetkej rafinovanosti agrárnych zákonov snaží sa dosiahnuť toho jedného, aby zmenil toho ducha zákonov na ochranu menšín, v znamení ktorého boly tieto zákony vynesené. Vedomá kolonizácia, vedomé odnárodňovanie, vedomá školská politika, vedomé hospodárske soslabovanie, vedomé klamanie verejnosti - to sú všetko prostriedky politiky, ale nikdy prostriedky poctivej dohody, ktorú pokladáme za potrebnú my, ale ktorej prvá podmienka je: clara pacta boni amici.

Dnešná situácia je kritická. Od desaťročí hlásame, že vláda republiky Československej má kaz, ktorý záleží v tom, že chce stále tvoriť národný štát z tohoto štátu typicky národnostného. O uskutočnenie tejto snahy pokusili sa Habsburgovia obrovskou mocou a s obrovskou tradíciou a nedokázali to vykonať. Túto politiku chceli prevádzať Hohenzollernovia v Poľsku, ale nepodarilo sa im to. Túto politiku praktikovali Bourboni v Elsasku a nedosiahli ničoho. Je čudné, že jednotlivcov snáď možno premeniť, ale rasy nemožno prerábať, lebo i ľudstvo má svoj zákon, ktorý má každý organický život, že sú rôzne rasy, rôzne fauny a flory, a tak i ľudský život má svoje rôzne fauny, ktoré sa vo svete demonštrujú v rôznych národnych osobitnostiach.

Hľadám-li príčiny kritickej situácie a to, čo priviedlo vládu k stanovisku "nie, nie, nikdy", musím videť základnú príčinu toho v tom, čoho sa dotkol pán predseda vlády v prvej časti svojej reči, že totiž bola utvorená Malá dohoda, o ktorej však neplatí konštatácia, že Malá dohoda je nástrojom mieru a že Malá dohoda splnila svoje poslanie. Poslaním Malej dohody bolo iba negativum, aby zabránila vzkrieseniu Maďarska. Z Malej dohody mala vzrásť veľmoc, v ktorej všetci tri účastníci chceli nabyť supremácie na úkor dvoch ostatných, a všetky tri složky prevádzaly hospodársku politiku, ktorá si vytýčila za cieľ svoju vlastnú prosperitu.

Podľa verejnohospodárskej nauky úžernícka politika je tá, ktorá chce dosiahnuť vlastného blaha na úkor života druhej strany. Hospodársku politiku možno robiť len podľa zásady "leben und leben lassen", a nie podľa zásady "leben und nicht leben lassen". Pochybená bola politika agrárnej strany, keď postavila proti Maďarsku bojovné clá, nie preto, lebo záujem štátu československého bol by diktoval minimálne clá zemedelské, lež preto, aby Maďarsko bolo stlačené na kolená.

Akokoľvek sa dívame do minulosti a uvažujeme o nej, musíme videť, že príčinou dnešných neblahých pomerov a príčinou toho, že v pánvi Dunaja niet ani politického ani hospodárskeho kľudu a harmonie, je to, že nástupnícke štáty od r. 1919 nechcú sa s Maďarskom dohodnúť na základe fair play, v ceste ústupkov, ba pracujú nielen s politickými, ale i s hospodárskymi represáliami. Z toho rezultovalo, že z tejto colnej války vyšly štáty agrárné ako štáty merkantilné a štáty merkantilné ako štáty agrárné. Československá republika, ktorá celou svojou struktúrou a so svojím ľudom veľkej vzdelanosti a praktických vedomostí bola výslovne štátom priemyselným, stala sa štátom agrárnym, a Maďarsko stalo sa štátom priemyselným. Správcovia Malej dohody nechceli prijsť na to, že cesty zblíženia nesmú sa zatarasiť násilím, ale že treba pripustiť, aby sa Maďarsko na prirodzenom podklade zblížilo so štáty nástupníckymi a aby takto bola vytvorená nezávislosť nielen vlastná, ale i ostatných účastníkov. Maginotové linie delia, kým priateľské smluvy zbližujú. Rinčanie zbrane vyvolá válku, kým olívová vetva prináša mier.

Len jediná veľmoc je na svete, ktorá, čo stojí, stále postupuje v nelomenej čiare nahor, a to je Anglia. A Anglii pridáva na veľkosti to, že - čoho pozorovatelia môžeme byť i teraz - robí vždy svoju politiku na základe zásady fair play, v ceste poctivej a otvorenej. Chamberlain docela jasne prehlásil, že Italii pochybenou propagandou bolo namluvené, že Anglia pletie plány machiavellistické, preťahuje a odsunúva pojednávania s Italiou, aby sa medzitým mohla ozbrojiť a potom, bude-li treba, zahlušiť Italiu zbraňou. Prehlásil, že vec sa tak nemá, lebo že on chce jednať s Italiou poctive a otvorene. Oproti Edenovi prehlásil Chamberlain docela jasne i to, že hypokrízou je tvrdenie, že by buďto Spoločnosť národov alebo veľmoci mohly za dnešných pomerov účinne zakročiť v prospech záujmov, ktoré sú záujmami malých štátov, a že hypokrízou je namlúvať to štátom malým.

Smerničné zásady fair play sú: otvorenosť, vylúčenie kortešačky, upustenie od propagandy a zachovávanie hesla: clara pacta boni amici. Toho je treba, aby si porozumeli ľudia v pánvi Dunaja.

Prehlašujem, že my Maďari cítime, že so strany vlády tejto republiky nikdy sa neobjavilo to otvorené gesto, ktoré by vyvolalo porozumenie. S nami sa tu stále nakladá ako so štátnymi občanmi druhoradými. V tomto osude však máme svojich konsortov a je tedy naprosto pochopiteľné, že solidarita situácie vyvoláva medzi týmito druhoradými určitú duchovnú jednotu, s ktorou nútno počítať a o ktorej treba uvažovať. A práve preto opätovne prehlašujem, že naša strana, stojac na platforme dejinných dôsledkov, daných spoločnosťou osudu, snáša jeden osud a cíti spolu s menšinou nemeckou a cíti spolu so Slovačou, ktorá v záujme svojho ozdravenia bojuje o autonomiu; a naša strana, pokiaľ naše sily a sily maďarského ľudu stačia, venuje plne svoje sily v záujme tejto snahy a zápasu za autonomiu Slovenska.

Pri vedomí svojej odpovednosti prehlašujem, že my v záujme tunajšieho Maďarstva sme ochotní zahájiť s vládou vážné vyjednávania stran nápravy našich krívd. Vláda prežíva ťažkú hodinku. A práve preto znova vyzývam jej pozornosť na to, že najsilnejšiu oporu jej poskytnú ibaa sily mravné. Touto morálnou silou je dať pravde zvíťaziť. Bude-li sledovať túto zásadu, tu sa stane pravdou to, čo je teraz skôr hromožením, že vraj "tisíc rokov sme sa nebáli nikoho", ako to povedal pán predseda vlády Hodža, ktorý je Slovák, a práve preto musím k tomu k vôli historickej pravde pridať ešte to, že je tomu tak len preto, lebo tisíc rokov bol spolu Slovák s Maďarom.

Exposé neprijímame.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP