Úterý 14. prosince 1937

Místopředseda Košek (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníkovi, jímž je p. posl. dr Pružinský.

Posl. dr Pružinský: Slávna snemovňa!

Ponajsámprv chcem prehovoriť o dvoch nových návrhoch priamych daní, a síce o brannom príspevku a o mimoriadnej dani zo zisku. Slávna snemovňa, práve je tomu desať rokov, čo sa uzákonila veľká reforma priamych daní. A čo vidíme? Toto veľké kodifikačné dielo bolo novelizované prvýkráť v r. 1930, keď sa zaviedla prechodná prirážka k dani dôchodkovej a dani z tantiém, keď sa zreformovala zvláštna daň zárobková a zreformoval sa zákon o financiách samosprávnych sväzkov. Druhý raz bolo reformované toto veľké dielo kodifikačné v lanskom roku a súčasne bol reformovaný aj zákon o stabilizačných bilanciách a teraz zasa stojí zákonodárstvo pred tým úkolom, aby previedlo podstatné zmeny na veľkom kodifikačnom diele.

Slávna snemovňa! Zákony sa síce nerobia na večné veky, žiaden zákon nie je večný, ale preca, keď sa veľké kodifikačné dielo behom krátkeho času toľkoraz mení, to dáva podnet k rozmýšľaniu, človek sa musí spytovať, prečo je to, čo to zapríčinilo, aké sú momenty, ktoré zapríčinily, že také veľké kodifikačné dielo behom krátkeho času muselo byť viackráť podstatne zmenené. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Teda povie sa, že toto vyžaduje obrana štátu. My sme nie proti tomu, aby sa štát bránil. Sme za obranu štátu i z etických dôvodov, my sme nie proti štátu, tedy sme za to, aby sa tento štát bránil. A sme za obranu štátu aj z čisto hospodárskych dôvodov, lebo vieme, najmä tí starší, že aké pustošenia previedla svetová vojna. Vieme dobre, že jedna vojna ničí hospodárske hodnoty, a preto skutočne ten obnos, ktorý sa vynaloží na obranu štátu, je v istej miere poistnou prémiou proti škodám, ktoré by priviedla budúca válka. Tedy nie sme proti tomu, aby sa štát bránil, ale tuná chcem polemizovať s predrečníkom p. posl. Pikom, ktorý vytýkal nám opozičným rečníkom, že keď sme proti novým úhradovým osnovám, nenaznačujeme cestu, ktorou cestou aspoň čiastočne by sa mohla najsť úhrada na zvýšené potreby štátu, najmä na obranu štátu.

Prosím, ponajsámprv sporivosť pri štátnych výdajoch. Ako v lekárstve tiež tým najúčinnejším prostriedkom liečebným je dieta, tak i v štátnom hospodárstve veľmi účinným prostriedkom je sporivosť. Nemyslím na sporivosť pri sociálnych výdajoch, nemyslím na sporivosť pri investiciách, ktoré dávajú prácu ľudu, ktoré povznesú celé hospodárstvo, ale myslím tu na sanačné a na reprezentatívne výdaje.

Pán minister financií v minulom roku v rozpočtovom výbore spomenul, že u štátnych výdajov sa môže len pomerne malý obnos ušetriť, on to vyčíslil s 200 mil. Kč. Poukázal na to, že väčšina štátnych výdajov spočíva na istých zákonitých ustanoveniach, a preto mnoho sa nedá ušetriť pri výdajoch. Ja proti tomu dovolím si poukázať na to, že i tie zákony, na základe ktorých treba isté výdaje zariadiť do štátneho rozpočtu, sa dajú meniť a na základe toho aj pri týchto položkách by boly možné úspory. Ale aspoň čiastočne, ak aj nie na 100%, by sa našla úhrada na zvýšenú štátnu potrebu, na zvýšené štátne výdaje, keby sa príjmové pramene lepšie využily.

Dovolím si poukázať na to, pri ktorých príjmových prameňoch a kde by sa dalo ešte dačo získať na zvýšené potreby štátu. Už aj od vládnych rečníkov boly spomínané štátne podniky, bolo poukazované na to, že štátne podniky pomerne malý obnos odvádzajú štátnej pokladnici. Reformou štátnych podnikov by sa mohlo snadno docieliť, aby tieto štátne podniky väčší obnos odvádzaly štátnej pokladnici. Tu je vybieranie dôchodkovej dane z kapitálu pri prameni. Na to spustil nám pán minister financií v rozpočtovom výbore filippiku a poukázal na to, že tento spôsob nezodpovedá zásadám finančnej vedy. To nik netvrdil, že tento spôsob by zodpovedal zásadám finančnej vedy, ale ako porekadlo hovorí, keď je núdza, sa ruší zákon, keď je veľká núdza, sa nepozerá na teoretické základy, pozerá sa na praktické dôvody. Ináč dovolím si poznamenať, že toto by nebol prvý prípad v našom finančnom zákonodárstve, v našom finančnom práve, keď sa naše zákonodárstvo odchýlilo od zásad finančnej vedy. Poukazujem len na malú liehovú novelu z r. 1932, kde je dovolené, aby si konzument vypálil lieh pre vlastnú potrebu bez zapravenia liehovej dane. To je proti zásadám finančnej vedy, lebo finančná veda hovorí, že spotrebná daň musí postihnúť každú spotrebu, ináč je kontrola nesnadná. To isté je u vínovej dane. Vinohradník si môže vyrobiť 200 litrov vína bez toho, že by zapravil spotrebnú daň. To je tiež proti správnym zásadám finančnej vedy. A konečne sa pýtam, či terajšia úprava mäsovej dane zodpovie zásadám finančnej vedy, keď dan z mäsa, tedy spotrebná daň, je spaušalizovaná na základe plošnej jednotky? Tedy jestli by sme prikročili k tomu, aby sme dôchodkovú daň z finančného kapitálu vybierali u prameňa, neodchýlili by sme sa prvý raz od správnych zásad finančnej vedy. Tu je odpredaj istých účastí štátu v rozličných podnikoch, kde je účasť štátu nie národohospodársky nutná. Tu je zrušenie niektorých daňových výhod, a tu poznamenávam, že nemyslím na všeobecne užitočné družstvá, ale myslím na iné daňové výhody. Tu je nová úprava samosprávnych financií, o čom sa už hovorilo v dobe, kedy bol ministrom financií p. dr Trapl, atď., hovorím, ak aj nie na 100% by mohlo kryť tú zvýšenú potrebu štátu, ak z týchto prameňov by sa n emohlo aj získať 1.150 mil. Kč, ale preca čiastočná úhrada by sa bola mohla najsť, a len vtedy, keby sa tieto cesty boly využily, len vtedy se malo ísť ku zvýšeniu daňového bremena.

Preto staviame sa zásadne proti tomu, aby obecenstvo bolo obťažené novými bremenami.

Vo všeobecnosti o nových priamych daniach dovolím si poznamenať toľko: Už bývalý pán minister Engliš vo svojej knihe "Finančná veda" hovorí, že každá stará daň je dobrá a každá nová daň je zlá. A chýrečný belgický, poťažne vlámsky národohospodár Vermeersch vo svojej knihe "L'Impôt" na str. 212 tiež toto hovorí. Toto je pravda, cum grano salis, nie teda na celých 100%, že totižto každá stará daň je dobrá a každá nová daň eo ipso zlá, ale je pravda, že staré dane sú už vžité, ich národohospodárske účinky sú známe. So starými daniami je možné kalkulovať, o nových daniach hovorí nemecká finančná veda, že tie dane majú t. zv. Fernwirkung, totižto majú účinky, ktoré nemožeme predvídať. Nová daň sa podobá tomu, ako keď človek vo tme hodí skalou a nevie kam tá skala padne a koho trafí. Preto každá stará daň je vžitá a nová daň vždycky nám predstavuje pokus, o ktorom neviem, ako to dopadne.

Mnoho sa hovorí u nás o racionalizácii verejnej správy, usporiadať verejnú správu tak, aby bola lacná, aby fungovala dobre, aby pre obecenstvo bola príjemná. A čo vidíme tuná? To, čo sa tuná prevádza, že sa nové dane zavádzajú, to je deracionalizácia finančného práva, berného práva. V rozpočtovom výbore bolo konštatované, že ukladanie týchto dvoch nových priamych daní, príspevku na obranu štátu a mimoriadnej dane zo ziskov, vyžaduje 9 samostatných úkonov u finančnych orgánov.

My sme na jar tohoto roku uzákonili zákon o odbremenení najvyššieho správneho súdu. Snažili sme sa, aby najvyšší správny súd mal menej práce. Pýtam sa, keď takto komplikujeme finančné právo, berné právo, či to, čo sme jednou rukou dali, nevezmeme druhou rukou nazpäť, či zasa ten najvyšší správny súd nebude mať 17.000 nedodeľkov, totižto nevybavených záležitostí, ako mal začiatkom tohoto roku? Že je to obťaženie finančnej správy, to konštatovali aj páni rečníci predo mnou. A keď aj teraz bolo pravdou, že laici ťažko sa vyznajú v našom finančnom práve, nevedia, aké povinnosti majú, pomaličky prispejeme k tomu, že ani sami finanční úradníci nebudú sa môcť vyznať v našom komplikovanom bernom práve, a môžem poveďať, že s Diogenesovou lampou bude treba hľedať človeka, ktorý sa v našom finančnom práve vyzná. Že to nie je demokratické, to je samozrejmé, lebo čím viacej je zákonov, tým menej je právneho poriadku a právnej istoty. Teda nový zákon o priamych daniach musíme odsuzovať aj z tej príčiny, lebo to komplikuje bernú administratívu. Ani poplatníci, ba ani samí úradníci nebudú sa v tom vyznať. Bude to na úkor právnej istoty a právneho poriadku.

Už aj páni rečníci predo mnou pri iných daniach mnoho hovorili o daňovom zaťažení. Pokusili sa vyčísliť číslicami, aké je vlastne naše daňové bremeno. Hovorilo sa o tom, koľko pripadne na hlavu jedného obyvateľa. Hovorilo sa o tom, koľko sa vezme z dôchodku patričného daňového subjektu. Tuná dľa získaných dát dovolím si poukázať na to, že aká čiastka národného dôchodku sa zoberie u nás na verejné bremená. A síce sa hovorí, že u nás sa vezme na verejná bremena od 33% až do 50% národného dôchodku. Vo Švajciarsku len 12%, vo Spojených štátoch severoamerických 22%, vo Francii 24% náro dného dôchodku a vo Veľkej Britanii 27% národného dôchodku. Mnohí, ktorí akosi ex offo hája tieto daňové predlohy, hovoria o tom, že kríza už pominula, že je už akási konjunktúra a preto tieto daňové bremená nie sú tak ťažké. Proti tomu dovoľujem si poukázať na poslednú zprávu bratislavskej priemyselnej a obchodnej komory, kde bolo konštatované, že veru na Slovensku nič nevieme o tom, že tá kríza by bola pominula a nevieme nič o tom, že nám tak dobre ide.

Dovoľujem si citovať pasus zo zprávy banskobystrickej obchodnej a priemyseľnej komory, kde čítame tieto slová (čte): "Hospodárske výsledky spomenutých hospodárskych složiek nie sú však také, ako by sa to dalo očakávať. Zvýšená konjunktúra nezasiahla živnosti a obchod v krajoch čisto roľníckych, kde nie ani verejného ani súkromného stavebného ruchu a kde následkom monopolného hospodárstva prestala návšteva trhov roľníckym obyvateľstvom a tým poklesol zároveň obrat obchodov a živností vo strediskách, kde predtým boly obilné trhy." Teda na podobnom stanovisku je aj bansko-bystrická obchodná a priemyselná komora. A pozrime si teraz, čo píše veľký koaličný orgán "Venov" vo svojom čísle z 5. decembra hneď na prvej strane (čte): "Nezaměstnanost o 40% větší. 333.000 nezaměstnaných. Počet neumístěnych uchazečů koncem listopadu 1937 stoupl na 332.981 osobu, proti říjnu 95.244, čili o 40˙1%. Největší vzestup jest v zemi Slovenské o 27.824, čili o 85.2%, takže "Venkov" konštatuje, že v poslednej dobe počet nezamestnaných na Slovensku stoupl o 85.2%.

Druhý článok: "Úpadek spotřeby. Nedávná anketa provedená u několika set obchodníků a živnostníků Ústřednou obchodních komor, ukázala, že v mnoha oborech nenastalo proti minulým letům žádné zlepšení, ba naopak někde, že je i hůře. Tyto praktické zkušenosti nyní doplňuje porovnání indexu průmyslové výroby. Podle "Národohospodářského obzoru" klesl index výroby průmyslu potravinářského se 112˙3 bodů v lednu na 74 body v září. Nejzajímavější je však pokles výroby potravinářského průmyslu proti loňsku. Dokonce i celoroční průměr roku největší krise 1933 je indexem 88 nad indexem celého třetího čtvrtletí letošního roku."

Následujúca zpráva: "Nové operace na volném trhu v Americe. Pokles konjunktury ve Spojených státech nabyl již značného rozsahu. Má se za to, že činí asi 1/5 poklesu za minulé krise. 1 milion lidí ztratil opět zaměstnání v posledních třech měsících."

Následovná zpráva: "Klad a zápor světového hospodářství. Ústup hospodárské konjunktury jak ve Spojených státech, tak v mnoha jiných zemích, který je také patrný z poklesu mezinárodního obchodu, vzbuzuje nejistotu o dalším hospodářském vývoji světa. Jest čím dále tím více patrno, že nová konjunktura má svůj zvláštní ráz, kterým se liší od dřívějších konjunktur. Dnešní hospodářský stav světa je vratký, labilní. Svět ani politicky ani hospodářsky nemůže se konsolidovati, upevniti."

A druhá zpráva: "Dnešní stav konjunktury. Stále více se množí známky přelomu dnešní konjunktury. Ještě nelze s určitostí říci, zda jde o dočasné zastavení nebo obrat. Skutečností však je, že se již na mnohých místech uvažuje o záchrané konjunktury. Příkladem jsou některá opatření Rooseveltova v Americe. Ve Spojených státech amerických toto oslabení se projevilo na nižší úrovni zaměstnanosti a proto bylo tím citelnější. V květnu t. r. se přiblížila průmyslová výroba americká svému stavu z r. 1929 99 body. V září t. r. klesla však již na 93 body. Průmyslová výroba ve Francii se dostala dokonce jen na 70% výroby z r. 1929 po mírném zlepšení letos na jaře.

V Československu dosáhla v květnu průmyslová výroba téměř stavu z r. 1929. V září t. r. klesla však již na 97 bodů. Zdržení či obrat v konjunkturním vývoji jest ještě více patrný na průmyslovém odběru surovin. Zásobení průmyslu surovinami předbíhá totiž o několik měsíců vývoj zaměstnanosti i průmyslu. Podle Uhligova váženého indexu průmyslových odběrů surovin vyvrcholil odběr surovin průmyslem v druhém čtvrtletí letošního roku, kdy dosáhl 104.4% stavu z r. 1929."

Vážení pánovia, veľký koaličný časopis "Venkov" na jednej strane nepíše o ničom iném, len o tom, ako klesá konjunktúra. To je mikulášsky dar veľkého koaličného časopisu svojmu čitateľstvu. Teda nemôžeme hovoriť o konjunktúre, o tom, že obecenstvo tie ťarchy snese, lebo je konjuktúra. Je-li aká konjunktúra, je vo zbrojárskom priemysle a v tom priemysle, ktorý súvisí so zbrojárskym priemyslom. Ako som hovoril, na Slovensku o tej konjunktúre vôbec nevieme.

Pri osnove nových priamych daní musíme do úvahy brať i tú okolnosť, že u nás vlastne sa nezdaňuje národohospodársky dôchodek, totižto oný obnos, ktorý stojí poplatníkovi k dispozícií, k voľnému nakladaniu. V našom bernom práve máme celú kopu t. zv. neodpočitateľných položiek. Tak sú mnohé poplatky neodpocitateľné, ani platené dane nie sú vždy odpocitateľné položky, ani všetky platy sú nie odpočitateľne položky. A ešte keď bereme v úvahu, že mnonokráť sa pomyli pri stanovení danového základu na úkor poplatníka, tak bude nám zrejmo, že daňový základ nemôze odpovedať tomu skutočnému národohospodárskemu dôchodku. To je viac ako ten obnos, s ktorym danovník skutočne disponuje. A preto pri tom, keď skúmame otázku, su-li daňové bremená snesiteľne či nie, nie je hlavnym momentom, ako vysoký je ten danový klúč, ako vysoká je tá sadzba daňová, ale o mnoho viac padá na váhu tá okolnosť, ako sa daňový základ ustáli a tá prax potom.

Že nové bremená znamenajú obťaženie výroby, to už bolo u nás spomenuté. Spomínam len, že sme vývoznym státom, teda ako vývozný šštát, ktorý je odkázany na vývoz, musíme dbať veľmi o to, aby vyroba nebola obĄažená verejnými bremenami.

Dovolím si citovať z reči pána bývalého ministra dr Engliša, terajšieho guvernéra Národnej banky, slová, ktoré poveNal na nedávnom zasadnutí poradného sboru vo veciach peňažníctva. Hovoril toto (čte): "Vytvoření kapitálů potřebných na státní výzbroj a investice, předpokládá ovšem dostatečnou tvorbu důchodů a hospodářskou aktivitu podniků, jichž objektivní výnos jest pramenem všech důchodů v narodě. Udržení naší prosperity, dosaženého stupně kultury a sociální úrovně, ale i mezinárodní soutěživosti a hospodářské rovnováhy na venek vyžaduje kladné mentality vůči podnikání a podnikatelské fun)kci v celém našem hospodářském úspěchu, protože jest omylem, že jsou naše země od přírody bohaté".

Teda poukazuje tuná pán minister dr Engliš, že je-li výroba predanená, má to svoje zhúbne následky. To zapríčiňuje nezamestnanosť, drahotu, a pán guvernér dr Engliš nás upozorňuje na to, že sme nie krajinou, nie štátom, ktorý je od prírody bohatý.

Chcem ešte poukázať na to, že tieto dve nové dane, jestli aj nie sú so zpätnou účinnosťou, so zpätným účinkom, dľa stránky formálnej, fakticky budú mať ale zpätný účinok, poneváč budú platiť od 1. januára 1938. Na r. 1938 budú sa tieto dve nové dane vyrubovať dľa výsledkov z r. 1937 a ten človek v r. 1937 nemohol už počítať s tým, že prvého januára nastanú tieto nové dane, nemohol už na to sporiť, na to šetřiť, prípadne svoje investície obmedzovať atď. Jestli tieto dane nemajú formálne zpiatočnú platnosť, preca de facto majú zpiatočnú platnosť. Akúsi svetlou stránkou týchto dvoch osnov by bola tá okolnosť, že sú terminované, že budú platiť len do r. 1940. Ja sa tomu ale neteším, lebo dosiaľ každú terminovanú osnovu sme predlžovali. Vidzte obratovú daň, o ktorej sa hovorilo, keď sa zaviedla, že to bude dočasne. Od tých čias sa to zdvihlo na 3% a stále sa to predlžuje pre všetky dane atď., všetko sa predlžuje. Keď je to už terminované, tuná vznášam apel, že táto doba by bola potrebná k tomu, aby každý, kto nesie odpovednosť za finančnú politiku štátu, ministerstvo financií, vláda a vládne strany si spytovaly svedomie a konečne rozmýšlaly o tom, ako zariadiť novú finančnú politiku, takú, ktorá by jednako našla úhradu na potrebné výdaje štátu, jednako ale aby sa ukladaly verejné bremená tak, aby boly únosné a aby národné hospodárstvo nepoškodzovaly. A tu je už svrchovaný čas, aby raz zodpovední faktori spytovali svedomie, lebo tak to ďalej nemôže ísť.

Nech je mi dovolené niečo prehovoriť aj o zákone, ktorým sa zvyšuje daň z minerálnych vôd. Už sama tá okolnosť, že minerálne vody sú darom prírody, by hovorila proti tomu, aby sa odaňovaly, potažne, aby jestvujúca daň sa ešte zvyšovala. Dovolím si poznamenať, že vlastne minerálne vody sú ľudovým liečivým prostriedkom. Preca to je najprirodzenejší a najlacnejší liečivý prostriedok. Tedy i z etického dôvodu nie je spravedlivé, keď sa liečivé vody tak vysoko odaňujú. A zvlášť toto zvýšenie dane z minerálnych vôd bude ťažko postihovať naše slovenské kúpele a slovenské minerálne pramene, Korytnicu, Bardejov a tie naše menšie slovenské kúpele, poneváč sú oproti svetovým kúpeliam - ako sú Karlovy Vary, Mariánské Lázne, Františkovy Lázně a Jáchymov v nevýhode. Už to geografické položenie naše je nevýhodné. My sme ďaleko od západu, od dobre platiacich hostí a u nás tie kúpele nemajú také zábavné podniky, čo mujú svetové kúpele - teda sú v nevýhode. Teraz ešte, keď daň z minerálnych vôd bude zvýšená, budú ešte horšie postižené. Dovolím si tuná poznamenať, že múdrejšie by bolo bývalo daň z minerálnych vôd nezvyšovať, ale tento obnos ušetriť pri tej položke, ktorá položka je v rozpočte ministerstva obchodu na podporovanie turistického a kúpeľného ruchu, lebo našim slovenským kúpeliam by viacej osožilo, keby tá daň na minerálne vody bola nižšia, ako im osožia tie barevné plakáty a brožúry, ktoré sa vydávajú za štátne peniaze, z ktorých plakatov a brožúr naše najmä menšie slovenské kúpele nič nemajú.

Slávna snemovňa! Prichádzam ku konci svojej reči a dovolím si rezumovať: My nebudeme hlasovať za tieto osnovy ponajprv z tej príčiny, lebo sme opozičnou stranou. Odhlasovať nové dane, to znamená votum dôvery vláde, ale my tejto vláde nedáme žiadne votum dôvery, tej vláde, v ktorej sme my nie zastúpení a ktorá vláda si nevšíma ani nášho programu, ani našich požiadavôk. To je prvá príčina, že nebudeme za ne hlasovať. Druhá príčina je, ktorú som už naznačil, že prv sa malo hľadať ináč úhradu, ináč sa malo šporiť, aby aspoň čiastočne sa našla úhrada na zvýšenú potrebu, a len potom pristúpiť ku zvýšeniu verejných bremien. My sa obávame, že tieto nové dane, ktoré zväčša budú postihovať stredné vrstvy, stredných podnikateľov, roľníkov, živnostníkov atd., ochromia výrobu. My za to zodpovednosť nebereme a za tieto dane hlasovať nebudeme. (Výborně! - Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP