Pátek 4. června 1937

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Košek, dr Markovič, Langr, Sivák, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: R. Böhm, dr inž. Fulík.

Předseda Malypetr zahájil schůzi v 10 hod. 18 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní den posl. Obrlikovi, F. Nitschovi, E. Köhlerovi, inž. Richterovi, Wollnerovi, Klieberovi.

Omluvil se

nemocí posl. Remeš.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Bistřický.

Změny ve výborech.

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců nár. sjednocení posl. Holečka za posl. dr Štůlu.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Köglera.

Došel dotaz a odpovědi.

Dotaz posl. Zápotockého předsedovi vlády o komplotech proti republice a lidu agenty Třetí říše Henleinovy strany (č. D 349-IV).

Odpovědi:

min. financí na dotazy posl. Hintermüllera č. D 58-IV, posl. Laušmana a Srby č. D 82-IV, posl. dr Neumana č. D 184-IV, posl. J. Sedláčka č. D 213-IV, posl. Jurnečkové - Vorlové č. D 30 4-IV;

min. školství a nár. osvěty, vnitra a soc. péče na dotaz posl. J. Sedláčka č. D 189-IV;

min. průmyslu, obchodu a živností a min. vnitra na dotaz posl. J. Sedláčka č. D 222-IV;

min. vnitra na dotaz posl. Polívku č. D 24 4-IV;

182 poslanců podle presenční listiny.

Člen vlády ministr dr Dérer.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Záděra.

vlády na dotaz posl. Knotka č. D 290-IV;

min. železnic na dotaz posl. dr Neumana č. D 302-IV;

min. veř. zdravotnictví a těl. výchovy na dotazu posl. Tichého č. D 321-IV.

Rozdané tisky

počátkem schůze:

Vládní návrhy tisky 939, 940 přikázány výborům zahraničnímu a živn.-obchodnímu.

Zprávy tisky 941, 942.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výboru kultúrneho a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tisk 898) o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach (tisk 932).

Zpravodajem výboru kulturního jest p. posl. dr Lukáč, zpravodajem výboru rozpočtového p. posl. Teplanský.

Budeme pokračovati v rozpravě začaté ve včerejší, 100. schůzi sněmovny.

Lhůta řečnická jest 30 minut.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. Sivák, Široký, dr Eichholz, Jaross, dr Clementis; na straně "pro" pp. posl. inž. dr Tumlířová, Devečka.

Dávám slovo prvému řečníku, přihlášenému na straně "proti", p. posl. Sivákovi.

Posl. Sivák: Slávna snemovňa!

Sotva by sme boli mysleli, že vo svojej oslobodenej vlasti a slobodnom štáte my, Slováci, za veci tak samozrejmé a vysokodôležité, ako je slovenská technika, s napnutím všetkých svojích síl budeme musieť bojovať. Lebo faktom je a ostáva, že vládny návrh zákona o košickej technike, o ktorom práve rokujeme, je výsledkom húževnatého, urputného boja 19ročného za túto vysokú školu. Celá slovenská verejnosť hneď od počiatku jednomyseľne, svorne, bych povedal, špontánne sa postavila za požiadavok slovenskej techniky, lebo bola presvedčená, že Slovensku táto vysoká škola patrí a že má nárok na ňu neodškriepiteľný, a jednako osnovu zákona dostávame len teraz.

Už prvý minister pre správu Slovenska dr Vavro Šrobár prípisom zo dňa 25. apríla 1919 poveril inž. Michala Ursínyho, profesora na českej technike v Brne, aby sa postaral o preved enie prípravných prác na zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku. A ten istý minister Šrobár 29. januára 1920 tomu istému profesoru Ursínymu prisľúbil, že na slovenskej technike začne sa vyučovať už začiatkom študijného roku 192021. Ba i ministerská komisia 25. júna 1920 usniesla sa jednomyseľne, že technika sriadená bude v Košiciach, a to v školskom roku 1921-22. Na tento cieľ ministerstvo školstva a nár. osvety žiadalo pojať do štátneho rozpočtu na r. 1921 jedon mil. Kč. A k tomu všetkému treba dodať, že na prvom ríšskom sjazde vysokoškolských profesorov 14. a 15. mája 1922 v Prahe vynesená bola rezolúcia, že treba čo najskôr vybudovať i vysokú školu technickú na Slovensku.

A preca nestalo sa nič. Sľuby ostaly sľubami. Usnesenia, rezolúcie nemaly nijakého účinku a odkladaly sa do archivu. Otázka slovenskej techniky začala štagnovať, uspávať, začala stroskotávať na odpore a neporozumení určitých kruhov.

Keď slovenská verejnosť videla, ako vec techniky zapadá, ako sa presunúva na bočnú koľaj, nedala sa zaskočiť, ale chytila sa práce. Bola to najmä slovenská akademická mládež, menovite Ústredie slovenského katolíckeho študenstva to bolo, ktoré s veľkým elánom a nadšením dalo sa do služby slovenskej techniky. Ústredie slovenského katolíckeho študenstva to bolo, ktoré vydalo i prvú brošúru inž. Gavoru pod názvom "Za slovenskú techniku". Od tých čias začalo sa pracovať za techniku i v tlači, vydávaly sa ďalšie brošúry a publikácie, agitovalo sa na všetky strany.

Po Slovensku konaly sa porady, schôdze, ankéty, manifestačné shromaždenia, písaly sa memorandá, rezolúcie, petície a posielaly sa na úradné, rozhodujúce miesta. Pamätná je na pr. celonárodná akcia, usporiadaná pod titulom "Deň slovenskej techniky" 21. septembra 1930. V tento deň celé Slovensko manifestovalo za vybudovanie vysokej školy technickej a obecné zastupiteľstvá, kultúrne a osvetové spolky, hospodárske a samosprávne korporácie jednomyseľne sa usniesly žiadať vybudovať slovenskú techniku v záujme hospodárskeho a priemyseľného obrodenia, ako i kultúrneho a národného povznesenia Slovenska. Pri tejto príležitosti Slovensko ako by bolo vzplanulo jednou túžbou: Mať svoj u vlastnú techniku, lebo ako to nebohý profesor Ursíny napísal: "Je síce pravda, že vedy technické sú internacionálne, ale nie menej je pravda, že najvýhodnejšie pre národ a štát dajú sa vedy tieto pestovať len na vlastnom území, na vlastnej vysokej škole."

Slávna snemovňa, i samo krajinské zastupiteľstvo slovenské, súc si vedomé zodpovednosti, 30. októbra 1930 uznalo za potrebné usniesť sa, aby v záujme hospodárskeho, technického a kultúrneho vývoja Slovenska a cieľom získania potrebného technického dorastu pre štátnu stavebnú a hospodársko-technickú službu, ako aj pre službu pozemkového katastru na Slovensku bola čím skôr vybudovaná vysoká škola technická. Krajinské zastupiteľstvo medzi iným hovorí doslovne (čte): "Slovensko je hatené vo svojom hospodársko-technickom a kultúrnom vývoji; okrem toho nemôže ani mať primeranú účasť na štátnych prostriedkoch, z ktorých sú podporované stavby ciest, vodohospodárske meliorácie a iné. Slovensko nebude môcť participovať na výhodách, ktoré má priniesť pre najbližšiu budúcnosť pripravený zákon o štátnom vodohospodárskom fonde, ktorým má byť uskutočnený široký program v celom štáte. Podobný stav nastane i po vydaní nového komasačného zákona, ktorý je pre roľníctvo životnou otázkou. Je zrejmé, že nedostatok stavebných inženierov, ďalej nedostatok inženierov pre vodohospodárstvo a kultúrnu techniku a inženierov zememeričských zapríčiňuje Slovensku a jeho obyvateľstvu ako aj štátu veľmi vážne hospodárske škody a hatí kýžený hospodársko-technický vývoj Slovenska. Účinným prostriedkom k odstráneniu týchto nedostatkov je získať potrebný počet technického dorastu pre časy prítomné a budúce, a to za dnešných pomerov možné je len vybudovaním vysokej školy technickej na Slovensku."

Slávna snemovňa! Čo sa týka politických strán, nemôžeme a nesmieme byť takí skromní, aby sme nepoukázali, že naša slovenská ľudová strana exponovala sa do krajnosti, vykonala všetko, vyčerpala všetky možnosti v záujme postavenia slovenskej techniky. V kultúrnom výbore snemovne urobila otázku techniky predmetom častých, pohnutých debát, nastolila ju v zákonodarnom sbore, podávala dotazy, návrhy, interpelácie. Ja sám v mene nášho klubu podal som tri návrhy zákona na sriadenie vysokej školy technickej v Košiciach, a to prvý návrh 25. februára r. 1926, druhý 24. júna 1930 a tretí 14. mája 1936, tedy v každom volebnom období jedon. Jednako však všetko úsilie Slovenska a práca za techniku, ako i celonárodné akcie v záujme tejto školy ukazovaly sa marnými, nemaly akosi žiaduceho úspechu. S vybudovaním techniky sa len odkladalo a odkladalo.

Treba však vedieť, že veľmi sympatické hlasy za slovenskú techniku ozývaly sa i so strán českých. Tak na pr. už na spomenutom prvom sjazde vysokoškolských profesorov v Prahe univ. prof. dr Hynek dôvodil za slovenskú techniku takto (čte): "Ohlady finančné hovoria za zridenie vysokého školstva slovenského, pretože v štátnom rozpočte je Slovensko ukrátené, takže Slovensko má všetky príčiny žiadať zriadiť vysoké školy ihneď. Slovenskú inteligenciu treba vychovať tak, aby Slovensko bolo slovenské, a to nielen v ľude, ale i vo svojich vodcoch. (Tak je!) Inteligenciu je povolaná vychovať vysoká škola. Ona musí vychovávať nielen inteligenciu úradnícku, ale aj inteligenciu hospodársky silnú, inteligenciu takú, ktorá svojím postavením súvisí bezprostredne a žije s pracujúcim ľudom."

Asi pred rokom dostala sa vec slovenskej techniky do nového štádia. Utvoril sa Akčný výbor pre vybudovanie vysokej školy technickej, ktorého predsedom stal sa dr Juraj Hronec, profesor na brnenskej technike českej. Výbor okrem iného zakročil osobne u pána predsedu vlády dr Hodžu a u pána ministra školstva dr Frankeho. Žiadal, aby sa s otázkou techniky neodďaľovalo, lebo to záujem Slovenska nestrpí. Slovenská technika dostala sa teda znova do popredia a na Slovensku počalo sa veriť, že boj o techniku skončí sa úspešne.

Keď sa ministerstvo školstva presvedčilo, že slovenskú techniku nemožno ďalej obcházať a otázke tejto vyhýbať, ale že je potrebné konkrétne riešiť túto starú požiadavku Slovenska, prestalo konečne otálať a dňa 17. novembra 1936 svolalo anketu odborníkov, aby títo porokovali o slovensknskej vysokej škole technickej. A na tejto porade pán sekčný šéf Matúš Malbohan sľúbil, že Slovensko dostane úplnú celú techniku. Za touto anketou nasledovalo ešte niekoľko porád, a dnes máme pred sebou vládny návrh na zriadenie vysokej školy technickej v Košiciach.

Slávna snemovňa! Je skutočne priamo neuveriteľné, že bolo treba skoro 20 rokov, kým krátka, stručná osnova o slovenskej technike, pozostávajúca zo 4 paragrafov, mohla sa zrodiť a byť predložená zákonodarnému sboru. Tento tak oneskorený príchod slovenskej techniky je však dôkazom, ako málo porozumenia bolo na vedúcich miestach voči slovenským potrebám, proti tomu Slovensku, ktoré má nielen svrchovaný nárok na technickú vysokú školu, ale i všetky predpoklady, aby intenzívnym použitím a využitím svojho nesmierneho nerastného a lesného bohatstva napomohlo hospodársky a priemyselný rozvoj celého štátu v takej vysokej miere, ako to urobiť azda ani jedna časť republiky nemôže.

Obávame sa, panie a pánovia, že čo sa na Slovensku za 20 rokov zameškalo a zanedbalo najmä na poli technickom, nebude možno nahradiť. Zanedbať 20 rokov vedeckej výskumnej práce, to znamená stratiť jednu generáciu vedeckých pracovníkov, jednu generáciu technického dorastu. (Tak je! - Potlesk.)

Zahraniční odborníci pri návšteve Slovenska priamo neveria, že tak požehnaná krajina, ktorá až hýri prírodným bohatstvom každého druhu a ktorá má také nevyčerpateľné možnosti priemyselného, hospodárskeho a obchodného podnikania, dnes v dobe nebývalého rozkvetu techniky je bez vysosokej školy technickej. Títo odborníci disparitu vysokých škôl, javiacu sa medzi Slovenskom a západnými krajinami republiky, jednoducho nechápu.

Slávna snemovňa! Od Olomúca na východ, na tisíc kilometrov, až po najkrajnejšie hranice Podkarpatskej Rusi nemáme ani jednej vysokej školy!

Niektorí koaliční členovia kultúrneho výboru pri pojednávaní vládneho návrhu vyslovili svoje podivenie, ako je to vraj, že my Slováci nevieme sa tešiť, že dostávame vysokú školu technickú, a zazlievali, že prijímame vládny návrh chladne. Je pravda, nie sme nadšení košickou technikou. Príčinou je, že vládny návrh nás nijako nevie uspokojiť. Čo tento návrh dáva, to nie je technika, to je len slabý zárodok vysokej školy, ktorý Slovensku nestačí, lebo slovenským špeciálnym potrebám vôbec nevyhovuje. A podruhé: ako rekompenzácia dáva sa nám len akýsi surogát toho, čo na Slovensku v tomto odbore pred prevratom už bolo.

Ako je totiž známe, v Banskej Štiavnici na Slovensku mali sme bezmálo 200ročnú vysokú školu, a to banícku, hutnícku a lesnicku. Škola bola založená r. 1733 s baníckym odborom a s vyučovacou rečou nemeckou. R. 1770 k tejto vysokej škole preložené bolo i banícke vysoké učenie z Prahy a škola bola povýšená na úplnú banícku akademiu. Českí baníci chodili sa vtedy učiť do Banskej Štiavnice. (Tak je!) R. 1807 doplnená bola oddelením lesníckym. Po celých 80 rokov bola to jediná vysoká škola banícka v celej rakúsko-uhorskej monarchii a mala svetovú povesť. Poslucháči chodili na ňu takmer z celého sveta. Po prevrate však táto svetoznáma vysoká škola bola zrušená a miesto nej sriadená bola v Štiavnici vyššia škola lesnícka a r. 1921 vyššia škola chemická.

V Košiciach do prevratu mali sme vysokú školu hospodársku, po prevrate však i táto zanikla a nahradená bola vyššou školou hospodárskou. Lenže tieto vyššie školy rázu škôl stredných, nijako nemôžu nahradiť zrušené vysoké školy. Možno, mohol by azda niekto namietať, že boly to školy maďarské. Je pravda, ale mohly sa pekne poslovenčiť a mohly ostať. My Slováci želieme podnes, že štátna školská správa postupovala na Slovensku pri zrušovaní vysokých škôl tak bezohľadne, kým v historických zemiach sriaďovaly sa nové a nové vysoké školy. Tak na pr. v Prahe r. 1919 sriadil sa lesnícky odbor pri vysokom učení technickom, a v Brne bola zákonom ustanovená samostatná hospodárska vysoká škola s odborom hospodárskym a lesníckym; nemecká hospodárska akademia v Dečíne-Libverde bola povýšená na vysokú hospodársku školu a pridelená nemeckej vysokej technickej škole v Prahe. Na Slovensku, ako som už spomenul, zrušily sa všetky vysoké školy technického smeru. To bol nesmysel, to bol nerozum, to bol krutý postup, ktorý nemá sebe rovného, lebo týmto pokračovaním poškodilo sa Slovensko nesmierne, priemyselne i hospodársky. (Tak je!) Nie je div teda, že dnes, keď sa nám touto osnovou ponúka vysoká škola technická len s troma oddeleniami - teda ani nie s odbormi - nemôže nás to nijak naladiť k mimoriadnej radosti a plesaniu, ale ľutujeme to.

Slávna snemovňa! V dôvodovej zpráve vládneho návrhu zákona možno medzi iným čítať doslovne (čte): "Nemožno zapomínať, že každá vysoká škola, teda i technická, je vždy kultúrnym strediskom, okolo ktorého sa sústreďujú všetky kultúrne snahy a tým mocne pôsobia na pokrok, na rozkvet duchovného života všetkého obyvateľstva širokého územného okruhu vôbec a na posílenie jeho hospodárskej úrovne a civilizačného stavu zvlášť."

A ďalej možno čítať: "Je zaújmom štátu, najmä však Slovenska a Podkarpatskej Rusi, aby bolo i vo východnej časti štátu väčšie kultúrne stredisko, ktoré môže vytvoriť len vysoká škola s prostredím krystalizačným, preto nemohlo byť volené pre techniku sídlo iné, len Košice, lebo len Košice svojou prirodzenou polohou môžu mať tento význam pre Slovensko a Podkarpatskú Rus" hovorí dôvodová zpráva. Áno, je to správne povedané: poslaním technickej vysokej školy je i to, aby vytvorila kultúrne stredisko. Lenže nádejná vysoká škola technická v Košiciach takéto vysoké kultúrne poslanie mať nemôže, nakoľko nebude úplnou technikou, ba ani len technikou polovičatou. Košická technika, ako ju navrhuje vládna osnova, bude impotentná, nebude schopná tvoriť kultúrne centrum. (Tak je!) Personál malej košickej techniky bude tak nepatrný, že na kultúrny život východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi vplývať a ho povznášať nebude môcť vôbec.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP