Mne samotnému r. 1929 sa stal podobný prípad, keď mi na bernom úrade povedali, že so mnou ako s ľudákom nemôžu tak benevolentne pokračovať v daňových záležitostiach, "leda by ste bol organizovaný v niektorej vládnej strane."

Táto stranícka politika v bernej praksi sa robila a robí, aj samotní úradníci to robia. A čo je výsledok? Že daňová morálka upadá a harmonia medzi finančnou správou a poplatníctvom sa zhoršuje, a ten predpoklad, že dobrý výsledok finančnej agendy, ktorý v prvom rade závisí na spolupráci finančnej správy s poplatníctvom, nielen že by sa budoval, ale sa búra.

Niemenej je dôležitý spôsob úradovania, a tu by bola nadovšetko potrebná reforma, reforma úradníkov, v byrokratickej strnulosti a vo všetkom tom, čo menujeme úradovanie. Neškodilo by trochu viac srdca zaviesť do berných úradov, a najmä preto, lebo už samotné povolanie ich vychováva v opačnom smere. Niet azda daň platiaceho občana, ktorý by na svoju návštevu v berných úradoch radostne spomínal. Nie hádam preto, ako by to bolo v ľudskej slabosti, že ľudia neradi platia, lebo veľmi dobre vieme, že aj v obchodoch ani tú najmenšiu maličkosť nedostaneme zadarmo a ľudia preca ochotne s obľubou navštevujú najmä tie obchody, kde ich víta usmievajúca sa tvár obchodníka.

Keď považujem harmoniu medzi berným úradom a poplatníctvom za predpoklad zdarného výsledku finančnej agendy, je nadovšetko potrebná reforma v tomto ohľade, aby poplatník nešiel s pocitom či už na bernú správu alebo do berného úradu, ako by šiel pred svojho inkvizítora, kde z najnepatrnejšej poznámky dedukuje sa ďalekosiahla konsekvencia. Toto sa dá docieliť jasnými predpismi, ktoré veľmi nezaťažujú úradníctvo, ktoré môže s istotou povedať stránke ich daňovú povinnosť tak, aby tomu aj stránka porozumela.

Veľmi často sa opakuje, že stránka s cestou stratí celý deň na bernom úrade a odchádza odtiaľ bez toho, aby bola voľačo porozumela len za to, že vysvetlivky boly dané bez vľúdneho slova. Toto cíti aj samotné berné úradníctvo, ktoré volá po tejto reforme, po reforme zdravého úsudku, rozumu, odvahy a citu.

N ajväčšou chybou demokracie je, že sa osoby stratia v množstve a tým i odpovednosť. Jeden každý činiteľ má tisíc a tisíc možností presunúť zodpovednosť svoju na neznáme a nevyskúmateľné masy, ktoré sa nedajú tahať na zodpovednosť. Túto prácu môže robiť len kvalifikované úradníctvo, také, ktoré pozná miestne pomery a má cit s ľudom, v ktorého službách je. Dávna naša požiadavka po slovenskom úradníctve najmä tu je palčivá a je nanajvýš nútne, aby jej bolo čím skôr vyhovené.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach zo dňa 15. júna 1927, č. 76 Sb. z. a n., a zákon zo dňa 27. novembra 1930, č. 167 Sb. z. a n., o pozemkovej dani nespomína temer nič. O pozemkovej dani zákon zo dňa 15. júna 1927, č. 76 Sb. z. a n., pojednáva v hlave IV, v §§ 94 až 116. Nakoľko je jasná a prehľadná táto hlava zákona, natoľko je prakticky ťažko prevediteľná. § 103 hovorí, že základom pre vymeranie pozemkovej dane je u lesov 20násobok, u ostatnej pôdy 17násobok katastrálneho výnosu, s ktorým sú jednotlivé pozemky, parcely, zapísané do pozemkového katastru.

Tu citované paragrafy spravedlivé vymeranie pozemkovej dane robia odvislým od pozemkového katastru. Slovensko najmä v terajšej dobe po zruinovaní priemyslu je charakteru poľnohospodárskeho, a tak tvrdím, že sa táto daň dotýka najväčšieho počtu poplatníctva; je to naša oprávnená požiadavka, aby táto daň bola spravedlivo vymeraná a vyrúbená tomu, kto pozemky skutočne užíva.

Bohužiaľ, že toto ani ten najväčší optimista nemôže potvrdiť, ktorý len takú možnosť mal nahliadnuť do chaosu pozemkových katastrov na Slovensku, ktorý nielen že zaťažuje naše berné úradníctvo, ale je príčinou veľmi častého roztrpčenia poplatníctva. Samotní berní úra dníci mi potvrdili, že nútení sú stránke dokazovať správnosť jej daňového predpisu napriek tomu, že oni sami sú presvedčení, že sa stránke krivdí. Základ pozemkovej dane je pozemkový kataster, ktorý bez výnimky na Slovensku sa pomalu nachádza v takom stave, že sa v ňom už pomaly nikto nevyzná. Žiadame čím skoršiu revíziu a nápravu daňového katastru. Tá výhovorka, že by to bol pre finančnú správu príliš veľký náklad, neobstojí najmä teraz, keď v terajšej veľkej nezamestnanosti je dosť ľudí, ktorí hľadajú akú takú možnosť zárobku. Ale aj po stránke spravedlivosti to ukladá finančnej správe povinnosť, aby tým občanom, ktorí do štátnej pokladnice často svoj posledný groš dávajú, dala istotu, že len od toho platia, čo v skutočnosti užívajú.

Azda odborné kruhy by tu mohly uviesť ešte vážnu námietku, prečo sa nemôže previesť pozemkový kataster, že niet dosť odborníkov zememeričov. Ľudová strana sa ododávna dožaduje sriadenia techniky na Slovensku, aby Slovensko malo pre všetky odbory dostatočný počet odborne školených ľudí. I teraz sa robí vážna akcia v tomto smere, a nech je mi dovolené upozorniť rozhodujúce vládne kruhy, aby vybudovanie techniky na Slovensku považovaly za preužitečnú životnú otázku Slovenska. Naše stredné školy každoročne dávajú veľký počet vyškolených, z ktorých jedna čiastka pre dlho trvajúce univerzitné študiá rada by šla na 3ročné študium zememeričstva, keby sme mali techniku na Slovensku.

Samotná pozemková daň nie je ani tak vysoká, ale so všetkými prirážkami, ktoré ju zvyšujú 6 a 7násobne - zaťažuje ju pravda i nespravedlivé vyrúbenie - stáva sa nielen nesnesiteľná, ale je príčinou krajného roztrpčenia poplatníctva, čo má za následok úplné stratenie dôvery k finančnej správe, a z toho logicky vyplýva enormný vzrast daňových nedoplatkov.

Aby som ukázal, v akom stave sa nachádza pozemkový kataster, nech je mi dovolené uviesť niekoľko konkrétnych prípadov. Mám tu memorandum o potrebe zvýšenia počtu systemizovaných miest v štátnej zemedelskotechnickej službe na Slovensku. V tomto memorande, ktoré vydaly úrady, je povedané, že s vodohospodárskymi melioráciami v tesnej súvislosti je sceľovanie pozemkov nanajvýš nutné. Je známy katastrofálny stav pozemkovej držby na Slovensku. Nemožné rozdrobenie pozemkov dosahuje často neuveriteľného stupňa. Veď ideálne parcely vo veľkosti hárku papieru nie sú vzácnosťou. Podľa odhadu potrebuje najmenej 1,950.000 ha, t. j. 66% pozemkov komasácie, čím by sa získalo približne 493.000 ha novej ornej plochy, ktorá by sa dala použiť na riešenie problému vysťahovaleckého. Prevedením sceľovacích úprav otvorila by sa slovenskému roľníkovi cesta k hypotekárnemu úveru, dnes takmer uzavretému, zvýšil by sa približne o 1 miliardu Kč výnos zemedelskej výroby a zpracovaním výsledkov sceľovacích úprav pre založenie katastru a pozemkovej knihy ušetrila by štátna pokladnica stámilionové čiastky a skrátila by sa doba pre založenie katastru pozemkových kníh najmenej o 60%.

Pozemková kniha nesúhlasí s pozemkovým katastrom a tento nesúhlasí so skutočným držiteľom pôdy. V jednom bývalom okresnom mestečku v mojom súsedstve istý penzionovaný pán kúpil si pozemok, kde si začal stavať rodinný domček. Náhodou súsednú parcelu podľa pozemkovej knihy išla banka vydražiť. Okresný súd vyslal tam komisiu na odhad a úradník okresného súdu zistil, že pozemok, ktorý má byť vydražený, je práve ten, na ktorom si dotyčný stavia rodinný domček. Išiel zisťovať ďalšie parcely a zistil, že ani jeden majiteľ v ulici nesúhlasí s pozemkovou knihou, totiž majiteľ domu nesúhlasil s majiteľom parcely. Druhý vážny prípad sa stal v súsednej dedine. Bratia sa podelili dľa podielnej listiny a obidvaja vystavili na svojich pozemkoch domčeky. Jeden sa zadlžil, ktorého potom banka začala odpredávať. Pri dražbe a odhade sa zistilo, že mamajitelia v pozemkovej knihe vôbec nesúhlasia so skutočnosťou. Pozemková kniha nesúhlasí s pozemkovým katastrom najmä z tej príčiny, lebo zmena majiteľov sa omeškala zapísať 4 až 5 rokov, ba nie je zriedkavý prípad, že aj 10 rokov. Predošlý najiteľ, nakoľko už pozemok nie je jeho, nechce daň platiť, na novom majiteľovi sa daň nevyžaduje. Toto zlo narobilo mnoho zlej krvi v našich dedinkách. Na obciach je zvykom, že nápadníci po zemrelých rodičoch sa delia dľa ideálnych čiastok v pozemkovej knihe. V skutočnosti prevedú delbu tak, že jednotliví nápadníci preberú jednotlivé parcely. Tento stav a tento spôsob delenia sa už od dávnejšej doby opakuje a jeho následkom je, že na Slovensku máme katastrálny hárok, čo má 17 halierov katastrálneho výnosu, a na ňom je 38 majiteľov. Teraz berný úradník má daň jednotlivým majiteľom vymerať. Jednému to nie je možné a matematicky je nemožné, aby túto daň mohol medzi všetkých rozrátať. Tu je samozrejme veľké zaťaženie berného úradníctva, ktoré sa musí pridržiavať týchto pozemkových katastrov. Tomuto nemožnému stavu by sa dalo len jediným spôsobem, a síce revíziou a nápravou pozemkového katastru a keby sa pozemkový kataster dal do súhlasu s pozemkovou knihou. Tomuto dezolátnemu stavu na prechodnú dobu mohlo by sa odpomôcť ešte tým spôsobom, že by sa pozemková daň nevyrubovala podľa pozemkového katastru, pokiaľ tento nebude zriadený, ale podľa soznamu držiteľov pôdy. Miesto katastru by sa písal a zaviedol soznam držiteľov pôdy, kde by každý majiteľ mal uvedený súhrn všetkých jochov. Katastrálny výnos každej jednotlivej obce by sa rozdelil na jednotlivé jochy a každý majiteľ j ednakým spôsobom by pozemkovú daň platil od jednotlivého jocha. Týmto spôsobom i ľudia by ľahčie porozumeli odaňovaniu, aj daň by sa dala spravedlivejšie vyrubovať, lebo v terajšej dobe dan pozemková ani jednému majiteľovi pre tento stav sa spravedlivým spôsobom vyrubovať nemôže.

Okrem pozemkovej dane je roľníctvo častým prechmatom vystavené so strany bernej správy pri vyrubovaní t. zv. paušalovanej dôchodkovej dane. Na Slovensku u malých a stredných roľníkov táto dan sa vyrubuje podľa t. zv. interných kľúčov alebo kľúčov, ktoré má dojednať zemedelská rada s odborovými organizáciami ako zástupca roľníctva s generálnym finančným riaditeľstvom. Výsledok týchto pojednávaní býva ten, že generálne finančné riaditeľstvo oznámi do jednotlivých obcí, že po vypočutí odborových organizácií ustáľuje sa ako čisté katastrálne dôchodky per katastrálne jutro v obci toto a toto.

Táto dohoda medzi generálnym finančným riaditel stvom a medzi zemedelskou radou mohla sa uskutočniť len v jednom roku, v r. 1931. Tieto vyjednávania sú charakteristické pre naše pomery. Odborné kruhy s vrcholnou inštitúciou, Zemedelskou radou, nemôžu prijať výpočty generálky na ustálenie dôchodkov, čo je dôkazom toho, že naše roľníctvo je odaňované z takého dôchodku, aký skutočne nemôže docieliť. Táto nespravedlivosť sa zvyšuje ešte tým, že jednotliví referenti berných správ v svojej horlivosti nakoľko vedia, že majú pred očami ľudí, ktorí predpisy nepoznajú, ešte i povolené odpisy, ktoré generálka povotuje, im neodpisujú. Ich výpočty sa nám javia skutočne ako matematické hádanky. Mám tu predovšetkým pred očami naše repárske oblasti, kde je ustanovená dôchodková daň per katastrákne jutro od 580 do 620 Kč. Povozníctvo naši roľníci neprevádzajú, tak jediný zdroj príjmov u nich je poľnohospodárstvo. Dôchodkovej dani by teda podliehali roľníci v najmenšej výmere 10 kat. jutár, neberiem tu do úvahy, že naše roľnícke rodiny sú temer bez výnimky početné, 5, 6 alebo 7 detí, nie je zriedkavý prípad 8 i viacčlenná rodina. Tedy prislúchajú im zákonom zabezpečené srážky pre mnohočlenné rodiny. Preto je potom až na podiv, keď roľníkovi s výmerom 7 katastrálnych jutár už na našich berných správach sa dôchodková daň vyrubuje.

Ja sám som sa o týchto veciach informoval u odborných organizácií, u zemedelských rád. Spôsob a výpočty zemedelská rada sostavovala tak, že do všetkých oblastí rozoslala dotazníky. Stá a stá príkladov získala z celého Slovenska, tieto preskúmala, preúčtovala a s hotovými faktami šla pred generálne riaditeľstvo. A diferencie medzi p ožiadavkami generálneho finančného riaditeľstva a tým, čo zemedelská rada mohla dať, boly niekedy až 300%. Mám tu memor.andum odborových organizácií zo Slovenska, ktoré dľa šetrenia a vývodov Štátneho štatistického úradu dokázaly generálnemu finančnému riaditeľstvu, aké sú jeho požiadavky prehnané. Len jeden takýto konkrétny prípad (čte): "Štátny úrad štatistický v r. 1931 udáva príklad: V obvode fin. riaditeľstva Skalica, v polit. okrese Skalica nachádza sa dľa sčítania hospodárskych zvier.at k 31. decembru: dojníc 6791, jaloviny a teliat bez volov 4958, prasníc 1718 a ostatných ošípaných 4395. Dľa výpočtov a prepočítania uvádzaného jednotlivých druhov z hospodárskych zvierat na podniky podliehajúce v r. 1931 dani dôchodkovej podľa smerníc, t. j. vo výmere cca 5 až 30 ha zemedelskej plochy, vychádza stav u dojníc 5572, u jaloviny a teliat 5572, u prasníc 2786 a u ostatných ošípaných 6965 kusov. Následok tohoto pochybného stavu dobytka je, že na ostatných 4283 podnikateľov v okrese Skalica vo výmere o 0 až 5 ha a nad 30 ha zemedelskej plochy dľa ŠPÚ. pripadalo by 1219 dojníc, žiadna jalovina ani teliatá, žiadne prasnice a žiadne ostatné ošípané. Dokonca nedostávalo by sa 614 kusov mladého dobytka, 2068 prasníc a 2570 ostatných ošípaných už v podnikoch podliehajúcich smerniciam."

Táto dôchodková daň, pokiaľ bude takým spôsobom vyrúbená, že fin. generálne riaditel,stvo môže ju paušálom ustáliť, bez dohody s odborovými organizáciami, bude mať vždy za následok, že naši roľníci budú platiť od takého dôchodku, ktorý nikdy nemôžu docieliť.

Tu by bolo treba, aby generálne riaditeľstvo bez dohody so zemedelskými radami takéto smernice vydať nemohlo. Pravda, najdú sa medzi našimi roľníkm aj takí, ktorí vedia presadiť pri ústnom pojednávaní na berných správach, aby im dôchodková daň bola spravedlive vyrúbená. Tu už prichádza rozčúlenie na našich dedinkách, keď sa naši ľudia dozviedajú, kto akú dôchodkovú daň má vyrúbenú. A tu sa zistí: kto je bystrejší a chytrejší, má i pri väčšom výmere menšiu dôchodkovú daň než taký, ktorý to nechá na spravedlivosť referenta. Nie je potom divu, keď u poplatníctva prevláda mienka, že základ daňovej morálky, bezpodmienečná spravedlivosť so strany fin. správy, úplne vymizn la. Dôchodová daň ako daň osobná má sa predpisovať len takým ľuďom, ktorí skutočne dôchodok majú. Na Slovensku berné správy predpisujú dôchodok aj mrtvým. Títo už rozhodne dôchodok nemajú a môže byť, že takýto omyl r. 1926 sa mohol stať, ale je nepochopiteľné, ako sa týmto omylom vyrúbená daň nemohla ešte doteraz odpísať. R. 1922 istý roľník odumrel a preca tomuto bola vyrúbená dôchodová daň do r. 1926 a túto daň musí berný úrad v evidencii viesť a ešte exekučnou cestou vymáhať.

V akom stave je pozemkový kataster, som už spomenul a pripúšťam, že oprava tohoto vyžaduje veľkú a dôkladnú prácu, ktorá sa nedá s jedného dňa na druhý previesť. Keď som pomery v pozemkovom katastre za neudržateľné naznačil, kataster domovej triednej dane sa ešte v horšom položení nachádza. Neviem si predstaviť, čo je tu príčinou, keď kataster triednej dane podľa §u 165, odst. 4 je podrobený na nariadenie finančného úradu II. stolice občasnému preskúšaniu za povinnej pomoci obcí. Tento odstavec 4 §u 165 sa vôbec neprevádza na Slovensku a výsledok je terajší dezolátny stav.

Mal som príležitosť sa presvedčiť, že berná správa jednému môjmu spoluobčanovi vyrúbila domovú triednu daň napriek tomu, že podal odvolanie, lebo má nnovo vystavený domčok, aby od tejto dane bol oslobodený. Šiel za mnou a pýtal sa ma a požiadal ma, aby som šiel s ním na bernnú správu. Na moju intervenciu patričný referent nám odpovedel, áno, jeho jednej žiadosti bolo vyhovené a domovú triednu daň sme mu aj odpísali, ale naka oľko dávno mal podanú cestou notárskeho úradu žiadosť tiež o odpis domovej dane - táto žiadosť nejakým spôsobom bola založená, tento pán vlastne má u nás teraz dva domy. Z jedného platiť daň je oslobodený a od druhého platiť musí.

Žiaducí výsledok financnej agendy záleží od dvoch hlavných činiteľov, od finančnej správy a od poplatníka. Táto osnova žiaducu reformu, ktorá by zabezpečila spoluprácu medzi finančnou správou a poplatníctvom, nám nezabezpečuje, lebo koreň zla neodstraňuje, ten väzí v samamotnom režime, v ktorom nevidíme dobrú snahu usporiadať tu spomínané závady, a preto bez usporiadania týchto základných vecí dôveru nemôžeme mať, že by táto osnova bola spravedlivo pr.evádzaná, a budeme hlasovať "proti". (Potlesk poslanců slovenské ľ udové strany.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. R. Chalupa. Udeľujem mu slovo.

Posl. R. Chalupa: Slavná sněmovno!

Důvodová zpráva k vládnímu návrhu zákona tisk 266 je mimořádně upřímná, doznává především, že je fiskální. Tento důvod není jenom v tom, že skutečně stát v dnešních poměrech potřebuje daleko více důchodů, nýbrž spočívá i v tom, že jsou v zákoně určité mezery, a budou-li odstraněny, bude tím do jisté míry dána možnost dosažení většího důchodu pro stát. Z toho by se dalo usuzovat, že jsou zde skutečně určité reservy, které by znamenaly, kdyby byly náležitým způsobem vyčerpány, zvětšení důchodu státu.

Toto poznání nebo spíše tato odvaha učiniti nápravu přichází značně pozdě. Již r. 1927 jsme měli příležitost poukázati, že řada ustanovení je mylná a že skutečně se dostavuje nikoli přírůstek do státní pokladny, nýbrž že nastane určitý úbytek. Žel, naše upozorňování bylo marné, náprava přichází poněkud pozdě a nejlepší doba, která mohla posloužiti státní pokladně, doba vysoké konjunktury r. 1927 až 1929, event. části r. 1930, byla úplně zmeškána, a to nejen na úkor státu, nýbrž i na úkor samosprávných svazků, obcí, okresů a zemí. Obce, okresy a země byly vlastně trestány dvakráte, jednou v zákoně č. 76 tím, že daňová základna pro vyměření přirážky byla zkrácena, jednak také tím, že z této zkrácené daně mohly býti počítány přirážky jen do určité výše. Přirážky byly limitovány. Prohlásil jsem o těchto opatřeních, že neznamenají to, co o nich tvrdili tehdejší navrhovatelé, totiž že je to výchova obcí, okresů a zemí k hospodaření, nýbrž že je to improvisace, která poškodí jak stát, tak obce, okresy a země. Dnes nemáme žádné radosti z toho, že tak záhy a také tak důkladně se naše obavy splnily. Škoda, že se náprava vlekla a že nejlepší doba hospodářského rozvoje byla pominuta.

Pokusy o nápravu můžeme konstatovati už od té doby, kdy socialistické strany přišly do vlády, tedy již od r. 1930. Tehdy po prvé v zákoně č. 167 upravují se některé křiklavé výhody - zejména je to omezení holdingu - a ulevuje se obcím zákonem č. 169. Značným pokrokem v té době bylo zavedení produkční daně z výroby piva, která postihla neoprávněné zisky pivovarů, pramenící ze všeobecného poklesu cen surovin, nutných k výrobě piva. Tím byly odčerpány ne desítky, nýbrž stamiliony korun, které přišly k dobru autonomním korporacím. Musila ovšem neobyčejně stoupnouti krise a musilo dojíti k dalšímu zadlužení veřejných korporací a svazků, aby se konečně sáhlo tam - ovšem dosti pozdě - kde bylo ještě skutečně co zdanit. V tomto směru se šlo na pevné platy tím, že zavedena přechodná přirážka k dani důchodové, která v jádře svého výnosu ovšem postihla důchodce s pevným platem a dělníky, což je tím bolestnější, že je tato přirážka ukládána v době hospodářského poklesu na platy a mzdy neobyčejně snížené.

Strana, která ve vládě zastupovala zájmy velkého peněžnictví, průmyslu, obchodu a kapitálu, dovolila - ovšem velmi pozdě, ale přece - přikročiti k určité novelisaci, totiž nejdříve zákona č. 78 o stabilisačních bilancích, jež byla novelisována letošního roku a znovu je novelisována v předložené osnově, v původním vládním návrhu v čl. III, kde t. zv. gratis akcie a nekolkované akcie jsou podrobeny dani 15 %. Jakkoliv tato daň se zdá býti značná, přece jenom musíme konstatovati, že nikterak neodpovídá oněm úbytkům, které nastaly státní pokladně, poněvadž na tyto gratisakcie a na kolkování musilo býti nastřádáno z reservních fondů na úkor státní pokladny. Zdůraznil jsem několikrát, že opravy se dějí a dály pomalu a že toto poznání vede k tomu, že skutečně nemůžeme dostati dnes z daňové reformy tolik, kolik bychom mohli dostati za okolností příznivějších. Dovolím si to doložiti velmi názorně výsledky příjmů z obou daní výdělkových jak daně všeobecné, tak také zvláštní, a to z doby před novelou zákona, kdy nebyla ještě konjunktura, a z doby, když již novela zákona byla skutečně provedena a kdy byla opravdu neobyčejná konjunktura.

Všeobecná daň výdělková vynesla ve třech letech 1924 až 1926 551.2 mil. Kč. V letech konjunktury, v r. 1927 až v r. 1929 vynesla jenom 214.6 mil. Kč. Tedy na této všeobecné dani výdělkové za 3 léta konjunktury, při platnosti nového zákona o přímých daních dostal stát na svém důchodu o 336.6 mil. Kč méně. Křiklavější rozdíl je ještě u zvláštní daně výdělkové. V letech 1924 až 1926 vynesla tato daň 792.7 mil. Kč, naproti tomu v letech 1927 až 1929, v době konjunktury, vynesla jenom 378.7 mil. Kč, tedy v těchto 3 letech konjunktury po zavedení novely přímých daní vynesla méně o 414 mil. Kč. Stát na obou těchto daních ve třech letech vysoké konjunktury ztratil 750.6 mil. Kč. (Slyšte!) To je jedna ztráta. Ale daleko horší ztráta je pro autonomní svazky. Kdybych počítal jenom s platným limitem, který je v zákoně č. 77, se 470% přirážek, tedy na těchto přirážkách přišly autonomní svazky za 3 léta vysoké konjunktury o 3.527.8 mil. Kč. Celková ztráta pro stát a autonomní svazky za tato 3 léta v době konjunktury činila 4.278.4 mil. Kč.

Vážení pánové! Musím při této věci upozorniti na to, že někteří řečníci z oposice zdůrazňovali, že reforma je dobrá, že my jsme v r. 1930 přišli s pokladním přebytkem 2 miliard Kč. Z toho, co jsem uvedl, je vidět, že tento přebytek není z obou daní výdělkových. Chceme-li jíti na jádro tohoto přebytku, musíme si uvědomiti, že v r. 1926 byly zvyšovány daně spotřební z cukru a z lihu, a výnosy těchto daní spotřebních jsou jádrem toho, co jsme přenesli jako pokladní přebytek 2 miliardy Kč v r. 1930. Je nyní otázka, jak se osnova tisk 542 vypořádává s těmito věcmi. Musím konstatovati, že osnova byla úplně přepracována a že v tomto směru nebylo dbáno jen fiskálního zisku, nýbrž že šlo o to, odčiniti překážky nebo nedostatky, pod kterými trpěla řada poplatníků. Dovolím si stručně na některé věci poukázati.