Pátek 6. prosince 1935

Tento stav nie je už rovnocenný kategorii štátneho úradníctva. Vytýkať mu tú okolnosť, že má možnosť si zarobiť cestou súkromnej práce, neni na mieste preto, poneváč súkromnú prácu obyčajne odbavuje mimo úradných hodín a poneváč dôchodok z týchto je tak nepatrný, že ani zďaleka nevyváži to, čo stráca na špatnej systemizácii. Som toho názoru, že notársky stav by radšej upustil od súkromných prác, keby za to dostal zlepšenie systemizácie ako iné úradnícke stavy. Hoci otázka súkromnej práce nie je len otázkou notárskeho sboru, ale je v prvom rade otázkou nášho vonkovského a menovite roľníckeho ľudu.

Keď sa jednalo o to, že notárom majú byť súkromné práce odňaté, potažne značne zredukované, obyvateľstvo, zastupiteľské sbory sa všetky spontánne postavily proti týmto zámerom a žiadaly o ponechanie súkromných prác pre obecných a obvodových notárov. Nemožno preto zaznávať tento dôležitý stav v našej administrácii a v našom verejnom živote vôbec. Ba naopak v záujme štátu, v záujme obcí a celého obyvateľstva na Slovensku je nutné postaviť tento stav na pevný základ a dať mu, čo mu patrí. Je pravda, že v historických zemiach tento stav nepoznajú, a preto v mnohých prípadoch ani verejnosť správne a spoľahlive neni informovaná. Bolo by len potrebné, aby sa verejnosť v historických zemiach o tento stav viac zaujímala, poznala jeho poslanie, práce a dôležitosť pre štátnu bezpečnosť, a som presvedčený, že zavedenie tohoto stavu by sa dožadovaly i historické zeme. Tu majú síce t. zv. obecných tajomníkov, ktorí sú však závislí viacej menej na obciach a nie sú tak neodvislí ako štátny úradník. Stále sa objavujú články v českých novinách, kde si sťažujú na povážlivý stav menovite v pohraničných obciach a domáhajú sa nápravy. Odpomohlo by značne tomuto špatnému stavu, keby štátna administratíva disponovala tu s takým úradníctvom, ako sú obecní a obvodoví notári na Slovensku. Podľa mojej mienky zavedenie tejto inštitúcie v historických zemiach by štát ani zvlášte finančne nezaťažilo, lebo by sa čiastočne uľahčila práca okresným úradom a tým nastala by i možnosť čiastočného zredukovania úradov, a na druhej strane by sa poskytla možnosť zamestnávania nezamestnanej inteligencie.

V rozpočtovom výbore bola prízvukovaná nútnosť zakladania pozemnoknižných vložiek na Slovensku. Podľa výpočtov dľa dnešného stavu by usporiadanie pozemnoknižných otázok trvalo v obvode vrchného súdu bratislavského asi 47 rokov a v obvode vrchného súdu v Košiciach 74 rokov. Stav pozemkových kníh na Slovensku je skutočne zaostalý a trpí týmto menovite náš roľnícky ľud. Tomuto stavu je nutné čím prv, čím skorej odpomôcť a na tento účel treba venovať všetko, i potrebné finančné prostriedky. Ale aby mohly byť dané do poriadku pozemkové knihy, je potrebné, aby sa intenzívnejšie prevádzala komasácia, to je sceľovanie pozemkov. My máme ešte na Slovensku väčšinu obcí, kde toto sceľovanie prevedené neni a kde taký malý, päť-, šesťjutrový roľník má svoje role roztrúsené po maľúčkych, uzúčkych štráfečkoch v 16, niekde až v 20 miestach. Hospodáriť na takomto majetku je nemožné. Je nemožné na takomto majetku ani žiť, roľník dre, pracuje vo dne v noci a sotva vie z toho vyžiť, a keď chce žiť, musí sa obracať, musí sa starať, aby si niekde aj niečo inačieho zarobil.

Hovorilo sa hodne tak v rozpočtovom výbore ako vo všeobecnej rozprave o otázkach daňových. Ja sa tejto otázky chcem len s tručne dotknúť, preto, poneváč mám tuná niektoré veci, ktoré chcem uviesť ako ilustráciu. U nás na Slovensku menovite otázky daňové sú vo veľkom neporiadku. Poplatník koľkorázy nevie, čo a koľko má platiť. Neúmern zaťaženie, či už roľníctva alebo živnostníctva a v mnohých prípadoch - dovoľte, že sa o tom zmienim aj našich umelcov znepokkojuje toto poplatníctvo. Ja mám tu taký výkrik z našich umeleckých kruhov, od našich umelcov, ktorí sa sťažujú, ponosujú, že pre veľké daňové zaťaženie nie sú schopní tvoriť. Ich tvorivá práca býva brzdená, zamedzovaná. Tak na pr. v jednom prípade dostane sochár objednávku za 43.000 Kč, režie na to má 37.000 Kč a musí zaplatiť od tohto 3% poplatok smluvný, 3% dane z obratu a musí na to platiť ešte aj iné dane, menovite daň dôchodkovú. Zostáva mu z práce, na ktorej pracoval niekoľko mesiacov a snáď i 1/2 roka, nie viac ako nejakých 2000 Kč. Hovorí sa o umelcoch, že ich práca nie je ich majetkom, že je to majetok národný, majetok štátny, a práve preto bolo by potrebné, aby i po tejto stránke bol daňový predpis, daňová praks voči umelcom shovievavá.

Mám jeden druhý taký prípad od našich farbiarov vo Slovenskej Ľupči pri Zvoleni, Banská Bystrica. Farbiar nakupuje surový tovar, musí platiť 61/2% dane obratovej, keď ho vyhotoví, musí znovu platiť 61/2%, platí dohromady 13% dane obratovej. Je pravda, že podľa zákonných predpisov on by mohol dostať odpustenie týchto druhých 61/2%, keby viedol obchodné knihy a keby vykazoval účtami docielený obrat. Ale takýto farbiari, tí predávajú svoj tovar po domoch, tí jazdia na vozoch z dediny do dediny, z jarmaroku na jarmarok a predávajú koľkoráz svoj tovar za 3 až 2 Kč na tom jarmaroku a nemôžu žiadať od toho kupca, aby im sostavil účet na každú takú maličkosť. Nemôžu následkom toho viesť obchodné knihy a preto sú neúmerne zaťažení.

Podľa výpočtu taký farbiar nakúpi si za 120.000 Kč surového tovaru, predá ho takto po dome biedne za 170.000 Kč, režie, ktoré má s tým, sú ohromné, takže pri konečnej kalkulácii nezostane mu žiaden zisk.

Včera pri všeobecnej rozprave pán posl. Esterházy nazval niektoré spolky menšinové, vlastne slovenské, menovite Slovenskú ligu a ostatné slovenské spolky v Prešove kultúrnymi gangsterami. Neviem, či pán posl. Esterházy si uvedomil, čo povedal a ako hlboko urazil tieto spolky, ktoré konajú len svoju povinnosť voči príslušníkom slovenského národa. Známe je, že práve za maďarskej vlády takí páni, ako je pán posl. Esterházy, nám veľkú časť slovenského národa odcudzili. pomaďarčili. Menovite pomaďarčili mestá a dnes, keď my týchto násilím odňatých Slovákov, nie násilím, ale dobrovoľne a spôsobom demokratickým zásadám vyhovujúcim chceme upozorniť, len upozorniť na ich povinnosti národné, nazve pán posl. Esterházy tieto spolky kultúrnymi gangstermi. Pán posl. Esterházy musí si raz navždy uvedomiť, že nežijeme už v dobe, kedy sa mohol slovenský národ odnárodňovať, a že sa vždy a všade postavíme proti takémuto odnárodňovaniu. (Výborně!)

Je síce smutné, že ešte v 18. ročnom trvaní nášho štátu zásluhou práve takýchto pánov sa vyvijajú snahy po odnárodňovaní na našom pohraničí. Ja mám niekoľko konkrétnych prípadov. že takíto páni vedia koľkorazy hrozbami našich Slovákov, ktorí sú odvislí existenčne od nich, donútiť, aby svoje deti posielali do maďarských škôl. Slovenská liga nechce poslovenčovať deti irečitý h Maďarov, ale chce a bude chrániť deti slovenských rodičov.

Ďalej pán posl. Esterházy sa ponosúval, že maďarské školstvo je v biednom stave. Keby bol objektívnejší, bol by musel dodať, že školstvo slovenské v miešanom území je v ešte biednejš om stave. (Tak jest!) Kým maďarské školy dneska sa honosia peknými novými budovami, zatiaľ slovenské školy boly umiestnené v mnohých prípadoch v bývalých maštalách, v súkromných domoch, v miestnosťach stiesnených a nezdravých. Viem jednu obec, kde dve maďarské školy majú krásne nové budovy, a slovenská škola je umiestnená v bývalej maštali. Nie jemu sa prichodí ponosúvať, ale nám by sa prichodilo ponosúvať a si sťažovať. My pri každej príležitosti tieto boľavé kultúrne otázky na našom pohraničí spomíname.

Spomína a požaduje nápravu v týchto otázkach náš spolok menšinového učiteľstva. Tu mám rezolúciu menšinového učiteľstva pohraničného. v ktorej rezolúcii sú uvedené požiadavky a opísaný žalostný stav nášho školstva na tomto pohraničí. Nechcem vás zdržovať predčítaním niektorých bodov tejto rezolúcie, ale naše snahy po zachovaní nášho národného života vpohraničí nesmerujú k tomu, aby sme poslovenčovali obyvateľstvo maďarskej národnosti, ale naopak chceme s ním v pokoji a v úplnej shode nažívať. A keby nebolo ľudí, ktorí chcú vychovávať maďarský ľud v inom smere, a koľkorazy i v nenávisti voči Slovákom, iste by to spolunažívanie bolo úprimnejšie a priateľskejšie. Slovenský roľník, slovenský robotník sa už shodne a dohodne s roľníkom a robotníkom maďarským. Shodnú sa vtedy, keď im v tom nebudú prekážať práve tí, ktorí s roľníckym a robotníckym ľudom nemajú nič spoločného. Pán posl. Esterházy včera si sťažoval, že ich strana je obviňovaná a upodozrievaná preto, že je aj protivládna. Myslím, že pán posl. Esterházy chcel niečo iného povedať, lebo v našom štáte sa ešte žiadnej strane nezazlievalo to, že je opozičná, protivládna, ale zazlievalo sa tým stranám, ktoré svojou činnosťou smerujú proti záujmom nášho československého štátu.

A na koniec chcel by som aspoň stručne reagovať na niektoré vývody kol. dr Tiso, býv. ministra, a kol. dr Sokola. Včera pán býv. minister dr Tiso povedal slovensky nacionalisticky založenú reč. My Slováci, ktorí od založenia Československej republiky práve tak hlásime sa k slovenskému národu, k slovenskému pôvodu, môžeme len s radosťou uvítať vývody pána býv. ministra dr Tisu, ale nemôžeme s ním súhlasiť, akoby hovoril v mene celého slovenského národa, akoby my, ktorí sa hlásime tiež za Slovákov, ale ktorí sa hlásime za Slovákov vo spoločnom a bratskom nažívaní s českým národom, sme neboli takí Slováci, ako sú oni. Práve zdravý slovenský nacionalizmus má smerovať k tomu, aby hľadal cesty sblíženia s nacionalizmom českým, aby hľadal cesty také, na ktorých bude môcť spoločne spokojnosťou napredovať. My sme tieto cesty hľadali a my sme ich našli a týchto ciest sa budeme i v budúcnosti pridržiavať. (Výborně!) Nie búrať tieto cesty, tým sa len odkloňujeme od slovenského nacionalizmu, ale budovať, pomáhať ďalej najsť spôsoby, ako sblížiť čím najlepšie Slovákov všetkých. A keď p. býv. minister dr Tiso a dnes aj kol. dr Sokol hovorili o tom, že slovenský problém nie je možno rieši ť na základe straníckom, možno len podivenie prejaviť nad tým, poneváč u nás naša demokracia dovoľuje slobodný prejav každému. Naša demokracia tvorí vlastne strany, tvorí strany preto, aby určité záujmové skupiny mohly svoje požiadavky, svoj program uplatňovať.

Pán dr Tiso a pán dr Sokol práve túto možnosť vylučujú na Slovensku, keď hovoria, že keby na Slovensku nebolo toľkostrán, alebo viac strán, že by vraj slovenský problém už bol býval riešený posiaľ. To znamená, že v mene slovenského národa si osobujú hovoriť sami a jednať sami. Toto sa priečí d emokratickým zásadám. A keď snáď týmto chcú potierať demokratické zásady, potierajú vlastné presvedčenie.

Vážená snemovňa! Ja by som ešte chcel pripomenúť k tomu, čo včera povedal pán dr Tiso, keď hovoril, že náš smer, naše smýšľanie, to je Slovákov, alebo t. zv. Čechoslovákov, sa pozmenilo. Náš smer, naše smýšľanie sa nepozmenilo, ale myslím, a musím s radosťou konštatovať, že práve ich smer a ich smýšľanie sa pozmenilo vo smere kladnom. A keď myslia to úprimne, keď chcú úprimne spolupracovať na povznesení štátu a tým na povznesení Slovenska, je iste možná spolupráca, a nám, slovenským nacionalistom, alebo, ako nás nazývajú, centralistom, táto spolupráca je len vítaná. My sa tešíme na túto spoluprácu, ale ona bude s námi možná len na podklade priateľského, bratského spolunažívania Slovákov a Čechov a na podklade úprimnej a trvalej československej vzájomnosti. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Onderčo (zvoní): Prerušujem prejednávanie tohoto odstavca, ako i poriadku tejto schôdze.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu obdrželi: na dnešní den posl. dr Dominik; na dnešní a zítřejší den posl. Borkaňuk, Kliment, Dvořák, dr Clementis; na zítřejší den posl. dr inž. Fulík, dr Mičura; na dny 7. a 9. t. m. posl. V. Sedláček, dr inž. Lokscha, dr Luschka, Zajiček, Schlusche.

Omluvil se

nemocí posl. Danihel.

Lékařské vysvědčení předložil posl. dr Holota.

Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu uznal předseda dodatečnou omluvu posl. dr Clementise na den 5. prosince 1935.

Došly dotazy:

posl. Kopřivy ministru soc. péče o bramborách přidělených nezaměstnaným v obci Litnice u Dvora Králové (č. D 40-IV);

posl. dr Holotu ministru pošt a telegrafov o penzionovaní Ferd. Csivincsika (č. D 39- IV);

posl. Dlouhého ministru financí ve věci velkoprodeje tabáku v Čáslavi (č. D 41-IV);

posl. Neumeistera ministru financí:

ve věci skladu tabáku v Něm. Brodě (č. D 42-IV);

ve věci skladu tabáku v Písku (č. D 43- IV);

posl. Otáhala a Hintermüllera ministru železnic o snížení jízdného na čsl. státních drahách pro všechny státní zaměstnance a členy jejich rodin na 50% (č. D 44-IV);

posl. Světlíka a V. Sedláčka vládě o zamýšleném zrušení rafinerie minerálních olejů "Apolo" v Šumperku (č. D 45-IV);

posl. Otáhala vládě o tvoření se sklářského kartelu (č. D 46-IV);

posl. Janalíka a Bruknera ministru financí o protizákonném postupu ministerstva financí při vybírání a předpisování pokut a poplatků (č. D 47-IV).;

posl. dr Mičury ministru vnitra o způsobu vyřizování žádostí v ministerstvu vnitra (č. D 48-IV).

Místopředseda Onderčo sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v sobotu dne 7. prosince 1935 v 9 hod. dopol. s

pořadem:

Nevyřízené odstavce pořadu této schůze.

Schůze skončena v 8 hod. 15 min. večer.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP