Schůze zahájena v 9 hodin 28 minut.
Přítomni:
Předseda dr. Soukup.
Místopředsedové: Donát, dr. Hruban, Kahler.
Zapisovatelé: Johanis, Stržil.
Celkem přítomno 129 členů podle presenční listiny.
Členové vlády: ministři dr. Dérer, dr. Krčmář, dr. Meissner, dr. Trapl.
Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Bartoušek, jeho zástupce dr. Trmal.
Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.
Sděluji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen. dr. Hellerovi.
Volební soud v Praze zaslal předsednictvu senátu Národního shromáždění dopis ze dne 7. prosince 1934, č. j. 41/34 vol. s., o ověření volby pana sen. Pavla Rejmona a pana Imre Vargy.
Žádám pana zapisovatele sen. Stržila, aby tento přípis přečetl.
Zapisovatel sen. Stržil (čte):
Předsednictvu senátu Národního shromáždění v Praze.
Volební soud usnesl se v dnešní plenární schůzi podle §u 8, č. 2 a §u 10 zákona o volebním soudě ověřiti volbu těchto členů senátu Národního shromáždění:
1. Pavla Rejmona, domkáře a předsedy župní Domoviny domkářů a malorolníků ve Dvorech u Nymburka, nastoupivšího z kandidátní listiny č. 15 (Republikánské strany zeměděl. a malorol. lidu) na místo zemřelého Josefa Šimonka, a
2. Imre Vargy, duchovního evangelické církve a. v. a starosty města Popradu, nastoupivšího z kandidátní listiny č. 2 (Krajinské křesťansko-sociální, maďarské národní a spišsko-německé strany) na místo zemřelého Jana Richtra.
V Praze dne 7. prosince 1934.
Hácha v. r.
Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad schůze.
Senát usnesl se v plenární schůzi, konané dne 4. prosince 1934, aby s rozpravou o státním rozpočtu republiky Československé a finančním zákoně pro r. 1935 sloučena byla rozprava o prohlášení pana ministra financí učiněném v plenární schůzi dne 4. prosince 1934.
Budeme tudíž projednávati najednou oba první odstavce dnešního pořadu, totiž:
1. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení posl. snemovne (tisk 1401) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona na rok 1935 (tisk 1405).
2. Rozprava o prohlášení pana ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 4. prosince 1934.
Konstatuji, že senát je způsobilý se usnášeti.
Navrhuji, aby o státním rozpočtu byla provedena jednotná všeobecná rozprava.
Navrhuji dále, aby řečnická lhůta pro společnou rozpravu o odst. 1 a 2 poradu byla stanovena pro každý klub tolikrát 10 minutami, kolik každý klub má členů, po případě hospitantů, nejméně však půl hodiny pro klub.
Kdo s těmito mými návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Návrhy se schvalují.
Uděluji slovo zpravodaji o státním rozpočtu a o finančním zákonu, panu sen. Stodolovi.
Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Než bych sa pustil do podrobného rozoberania nášho rozpočtu, nech mi je dovolené podať krátku analýzu všeobecného nášho duševného stavu poválečného a taktiež obrysy svetovej a našej konjunktúry hospodárskej.
Psychologické predpoklady padaj ú vždy a všade na váhu; a že po vojne duševný život u väčšiny ľudstva sa vykoľajoval, je jasne. Lez gigantické úzadie sveta, ideové, kultúrne a hospodárske, od ktorého odráža sa život malého nášho národa relačne, není nejaký mŕtvy, nehybný múr zo žuly, naopak, to je život, to je veľká rieka, ktorá stále tečie a večne tiecť bude. Táto rieka života ľudstva nezná priehrady. Nikomu nič iné nepozostáva, len jej sa prispôsobiť, a to pružne a harmonične, lebo život nedá sa žiadnou priehradou zastaviť a tečie ponad hlavami ďalej. Tu niet pozhovenia, pauzy. Dnes zúri v tepnách ľudstva šialené tempo.
Za 15 rokov po skončení váľky vidíme, že porazení neuznávajú svoju porážku, bývalí víťazovia ale nie sú jednotní. K tomu pristupuje zničenie obrovských hodnôt vo válke, tlak zväčšenej zemedelskej konkurencie zámorskej, prekotná industrializácia štátov agrárnych - veď sám Marconi žiada disciplinovať stroj a racionalizáciu, ktorá nebola dosúď špeciálne usmerňovaná - všeobecné zvýšenie životnej miery más, menovite ale obecná kríza mravná, ktorá sa prejavuje požívačnosťou, stratou ideálov ku všetkému hrdinskému, ku každej obeti, ako to mladí legionári tvrdia. To všetko a mnohé iné udržuje nekľuť v celom svete a hrozí mu novými ťažkosťami. Sme v dobe prerodu politického a hospodárskeho, kedy staré sústavy odžívajú a nové sa ešte e nezrodily. Metódy liečenia tejto krízy sú rôzne podľa národov, ich tradície a temperamentu vedúcich osobností. Pričasto národy ignorujú pravú múdrosť a podliehaj ú hromadnej sugescii. Nie je tak mnohé v dnešnej Európe toho dôkazom? Národy pod prívalom válečných hesiel a bezuzdného rozpútania sebectva obecného a triedneho, pod tlakom krízy, ktorá jedných ožobračuje a druhým prospieva, túži po pevnej ruke, po trvalých autoritách, po novom usporiadaní života v národe i medzi národmi. Miesto anarchie, atomizácie volá sa po poriadku, kázni, plánu, odbornosti, odpovednosti. Ľudia chcú unikať z trápneho pološera. Sú znechutení plochým predválečným racionalizmom, ktorý potlačoval cit, obraznosť, farebnosť, túhu po niečom vyššom, po niečom absolútnom. Táto túha po poriadku duchovnom znamená tiež návrat k rodným koreňom, k pôde a k národu. Túto vnútornú súvislosť hlbokého a ovšem tvorčieho a pokrokového nacionalizmu s vôľou k mravnej obrode nemožno popierať ani u nás na Slovensku.
Vážení pánovia, i na Slovensku má nacionalizmus prastarú tradíciu a preniká našim životom dosť hlboko od predválečnej doby. Nebyť tohoto mocného nacionalizmu, iste by sme bili podľahli vo víre dejín. Jemu vďačíme za svoje vzkriesenie, za svoju samostatnosť, na ňom závisí i naša budúcnosť.
Ako sa vyvinuje svetové hospodárstvo, ktorého reflexy tak bezprostredne pociťujeme, keďže sme s ním nerozlučiteľne spjatí? Vidíme, že svetová kríza sa odbúrava, čo aj veľmi pozvoľna, ba sú niektorí národní hospodári, ako Schulthess vo Švajčiarsku, ktorí ani tohoto presvedčenia niesu. Pomery vo svetovom hospodárstve, ktoré asi od troch rokov boly rozhárané, pre ktoré nevykazujú dejiny príkladu, začínajú sa štabilisovať, ale ozdravovací proces, ktorý prišiel teraz zrejme do chodu, odohráva sa na mimoriadne nízkej hladine. Svetová výroba dosiahla, keď ju postavíme pre rok 1928 na index 100, svojho vrcholu v polovici roku 1929 so 112 a svojho najnižšieho krízového bodu v polovici roku 1932 so 69%, aby som povedal tie dvaja kontrasty. Vlnovito začal sa teda zlepšovací proces, v ktorom sa nachádzame ešte dnes. V prvej etape bola koncom roku 1932 dosiahnutá hladina so 75, v druhej zlepšovacej perióde v polovici r. 1933 stav so 92 a konečne na jar r. 1934 tretí zlepšovací vrchol s 95.5%, takže sme boli dosť blízko hladine z roku 1928. Medzi týmito troma vrcholnými bodmi ležia vždy vlnové doliny, pre ktoré je však charakteristické, že každý najnižší bod leží už zase podstatne vyššie ako predošlý. Štvrtú vlnovú dolinu namerala svetová výroba v lete r.1934, ale podľa doterajších štatistických údajov nastal od nového najnižšieho bodu, ktorý môžeme postaviť v júli asi na 89%, nový vzostup, ktorý by mohol výrobu statkov sveta v tomto roku zase prvýkrát viesť vyššie ako stav z r. 1928.
Keď sa zriekneme mnohých podrobností, dá sa ustáliť, že pri pomaly stúpajúcej svetovej spotrebe zásoby sa zmenšujú, že sa výroba dostala zase do stúpania, že kolísanie cien na svetových trhoch stratilo nervozitu zvláštnych krízových rokov, krátko, že horúčkové kolísania svetového hospodárstva stanú sa menšími. O návrate "normálnych" pomerov ovšem ešte nesmieme hovoriť, ale slovo "normálne" v konjunkturálnom zmysle vôbec stratilo svoj drievejší význam po udalostiach v posledných rokoch. Len budúcnosť nám podá vysvetlenie o tom, čo sa má považovať za normálne a stabilné.
Konjunkturálna politika už dávno nemá svetohospodársky a v zmysle jednotlivého hospodárstva za cieľ celkom určitý výrobný rozsah, volumen zahraničného obchodu podľa množstva alebo hodnoty, číselne vopred vypočitateľnú cenovú hladinu. Sme skromnejší a žiadame len ďalšie pokračovanie od r 1932 ustáleného procesu prispôsobenia výroby a spotreby, odbúranie priveľkých zásob a možnosť rozšírenia medzinárodných obchodných obratov cestou vyrovnania svetových cien a svetových mien. Práve v posledne uvedených bodoch zostane po doterajšom vývoji mnoho prianí. Svetový obchodný volumen prišiel v r. 1933 na hladinu 35% svojho stavu v r. 1929 a pokračoval teda v svojom klesajúcom procese aj vtedy, keď zlepšenie na poli výroby, uskladnenia a cenového vývoja už bolo v chode.
Zahraničný obchod Spojených štátov bol zúčastnený na svetovom hospodárstve so 14%. Dnes participujú Spojené štáty ešte len so 10% na medzinárodnom obchodnom volumene, ktorý sa zmenšil na tretinu v zlate, kým sa podiel skoro všetkých európskych štátov s výnimkou Nemecka na zahraničnom obchode zvýšil. Dnes má Amerika vyššie ceny surovín, ktoré jej sľúbil Roosevelt. Ale z časti sú len na papieri a na zlatej bázi klesly, ako na pr. u medi, z časti ale nemožno pri týchto vyšších cenách nič predávať, ako bavlnu, ktorá čím ďalej, tým viac sa nahradzuje indickými, egyptskými etc. produktmi. Hovorí sa, že kríza pochádza z disparity medzi mechanickým a technickým pokrokom a medzi politickým a sociálnym vývinom. Hospodárske bojište posiate je mŕtvolami. Kto je dnes dobrý, ako sa hovorí v obchode, v komerciálnom živobytí, keď ešte dominuje špekulácia nad kalkuláciou vo svetovom hospodárstve? Jedná sa všade o výnosnosť a zisk. Ale vieme, že peniaze sú nomádom, že budú vagabundovať aj keď sú ešte tak občiansky zaopatrované. Mimo toho stratily v rokoch vojny svoj drievejší skvelý zlatý fundament a opustily tradičnú pôdu veľkej buržoázie a zomrú na tie isté príčiny, ktorým ďakujú za svoj život: zomrú na obchod a snáď, lebo žijú pre obchod. Lenivým peniazom uloženým vo sklepoch bánk je predbežne ešte najlepšie, nechajú pokojne okolo seba svet hniť, nepohybuj ú sa, chcú zostať obyvateľmi katakômb. Márne slová! Mozog je často prázdny trezor, mozog nemôžu rodičia svojím synom testamentárne zanechať. Človek, keď vidí, jak rodiny padaj ú do hlbín, nemôže sa zbaviť sústrasti, aj keď si storáz povie, že milióny plazia sa v prachu a preto stanú sa ak kúsavými a jedovatými ako hadi.
Ovšem keď ideme za príčinami tých úpadkov, tak vidíme veľmi často, že príčiny sú mravné. Spustošenie rodinného a náboženského života, ktorého sme sa museli v minulých desaťročiach vo verejnosti žiaľbohu dožiť, viedlo národ na pokraj skazy. Obsiahle pozorovania v meste i na vonkove ukazuj ú teraz, že mnohé správy o týchto nekresťanských, ba protináboženských zjavoch prišly z kruhov rodiny. Bolo a je ešte vždy žiaľbohu chybou našej doby, že príliš mnoho pracujeme na streche - politika, spolky, verejnosť atď. - a príliš málo na fundamente, na rodine. Šťastie o vzostup jednotlivca, ako aj národov, majú svoje východisko vždy v životnom základe rodiny. A túto dľa skutočných kresťanských zásad alebo mravných zásad viesť je najväčším naším úkolom.
Toto je asi prierez našej doby hospodársky a duševný. A my ako malý národ musíme napnúť všetky sily, aby sme neprišli pod kolesá, aby sme si zachovali naše hmotné a predovšetkým naše duševné a kultúrne imanie.
Ten náš štátny život ide ako veľký stroj a keď človek tak zastane tu v srdci, na hlavnej vzpruhe tohoto stroja, v matičke Prahe, tak duševným čuvstvom aj počúvajú tepnu národa československého, ako deň a noc ustavične ťažko, veľmi ťažko bije a pracuje.
Kde hľadať východisko, kde mosty ponad tie priepasti, ktoré zírajú na všetky strany? Kde sveta majáky pre loď v ťažkej búrke? My ich máme, jasne svieťa nad chmárami, sú to naše tradičné cnosti. Tieto zväčšiť, zachovať môže jedine vyššia kultúra. Preto je správne, že jeden z našich najväčších výdajov rozpočtu, s učiteľskými platmi až 2 miliardy, venovaný je osvete. Áno, toto je tá kotva, ktorá nás zadrží, udrží. A práve štatistické dáta, že pokiaľ sa týka študovania stojíme na piatom mieste, nás môže naplniť len spokojnosťou, ač práve ovšem z toho vyplývajú iné problémy.
Choďte len Slovenskom, tam s výšin kopcov, zo zelených záhrad kynie vám rad oblokov v zapadajúcom slnci. Sú to naše nové slovenské školy; naše školstvo sú tie mosty, naša národná kultúra, ktorú ony rozširujú, je našou nádejou.
Teraz pristupujem ku pojednávaniu nášho rozpočtu, ovšem len v krátkych obrysoch, v detailoch som ho prebral vo výbore. Primnoho číslic, ktoré ale čiastočne tiež musím podať, unavuje. Lež rozpočet sú číslice tvrdé, neústupné. Ony tie položky tam stoja ako tie medzníky, ako tie svetelné znaky.
Na tej ceste, ktorou náš vývoj bude sa pohybovať často cez temnoty, ale naša vlasť nie je nejaký vlak, ktorý ide do modra a nevie, kde zastaví. Naše koľaje poliate sú krvou našich najlepších ľudí, tí musia viesť vývoj nášho národa s najväčšou istotou vopred, k životu novému, terajšiemu.
Prejdem teda k pojednaniu nášho rozpočtu na r. 1935. Už aj preto má doba tohoto rozpočtu veľký význam, lebo tvorí novú etapu v našom hospodárstve zavedením plánovitej hospodárskej reglementácie, ktorú akcentoval pán min. predseda a ktorá bola zavedená predovšetkým v obilnom monopole, ktorý sa pre zemedelskú produkciu dokázal požehnaním.
Prešli sme úspešne cez dva problémy, cez devalváciu a cez obilný monopol, ktorý ešte vyžaduje nápravu, ale že sa týmito dvoma veľkými opatreniami produkčné trovy nezdvihly, to znamená veľkú rezistenciu mravnú a pevnú štruktúru hospodárstva.
Na miesto "núdzového" a "posledného deflačného" rozpočtu, ako bol charakterizovaný štátny rozpočet na rok 1934, z miest iste najpovolanejších - p. min. predsedom a p. ministrom financií - má nastúpiť rozpočet nádeje a viery v lepšiu budúcnosť, resp. prvý devalvovaný rozpočet, pre ktorý znamenala devalvácia prvý rozhodný čin na východiskovej základne novej éry nášho štátneho a národného života.
Tieto všeobecné znaky nového štátneho rozpočtu objavujú sa nielen vo vládnom návrhu rozpočtu a v prehláseniach rozhodujúcich vládnych činiteľov, ale tiež v mienke verejnosti, ako ju reprodukuje naša tlač.
V nemeckej tlači na pr. bol rozpočet na r. 1935 nazvaný konsolidačným, resp. stabilizačným, ktorý zodpovedá poznatku, že sa hospodárske pomery stabilizovaly na niveau o niečo zlepšenom. Akcentuje sa tiež solidita, lebo rozpočet, bárs aj zvýšený, nie je neúmerný vyvinutej kultúre zeme, resp. nie je neskromný menovite v pomere k štátom, vo ktorých s vylúčením verejnosti sa rozvinulo neskromnejšie pohospodárenie. V jedných nemeckých novinách na pr. čítame, že rozpočet má znaky istej opatrnej redeflácie.
V celom rozpočte, môže sa hovoriť, zračí sa osobitnosť nášho pána min. predsedu Malypetra a pána ministra financií, totiž striezlivosť, reálnosť, solídnosť a pravdivosť.
Veľká väčšina národa očakáva od vlády aktivitu a skutky. To je tajomnosť vo Rooseveltovho volebného úspechu. Tiež náš ľud očakáva od vlády činorodý režim. Len žiadny fatalizmus. Keď človek vezme do ruky noviny a vidí tie návrhy, ktoré ešte niesu uskutočnené, vidí, že vláda nepokračuje fatalisticky, ale iniciatívne.
Devalvácia bola označená za prvý rozhodný krok novej éry. Preto jej venoval pán minister financií prvú a veľkú časť svojho expozé.
Rozbor predpokladov do budúcnosti tvoril najväčšiu časť rozpočtových výkladov pána min. predsedu a ostatných členov vlády. Hospodárske veci na pr. zaujaly 9/10 reči pána min. predsedu, ktorá vyvrcholila ohlásením novej organizácie hospodárstva na podklade účelnej výrobnej a distribučnej samosprávy pod štátnou kontrolou. Pre hospodárenie štátu reklamoval pán minister financií aj naďalej platnosť zásady najväčšej úspornosti v záujme udržania rozpočtovej rovno váhy.
Už po čas našej debaty v rozpočtovom výbore v mojich poznámkach som žiadal, aby zásah vlády do mechanizmu výroby hospodárskej bol veľmi opatrný, poneváč táto mašinéria je nekonečne citlivá. Musíme mať ohľad i na malých podnikateľov, aby neprišli v tých ohromných myšlienkach, ktoré sa uskutočňujú, pod kolesá.
Úspornosť a redukčné tendencie boly a sú ešte aj dnes hlavným inštrumentom rozpočtovej rovnováhy aj v iných štátoch. Pán minister financií zaoberal sa preto vo svojom expozé podrobne problémom peňažného a kapitálového trhu a značil otázky úverové a úrokové za stejne ožehavé ako otázku zadĺženia verejného i súkromného hospodárstva.
Vieme dobre podľa štatistiky dr. Smutného, že verejné a súkromné zadĺženie u nás dosahuje 113.400 mil. Kč. Tie hlavné položky mimo štátu, na čo ešte prejdem, by boly na pr.: zemedelské a lesné hospodárstvo 12.8 miliárd Kč, nezemedelský priemysel a remeslá 18.9 miliárd Kč.
V budúcnosti bude treba na peňažnom trhu počítať s pomerne veľkou potrebou prostriedkov na financovanie investičného programu vlády a niektorých iných úkolov, ako na príklad financovanie obchodu s Ruskom. Pán minister financií odhadoval verejné investície v rozpočte na r. 1935 asi na pol druhej miliardy Kč. Vieme tiež, že s Ruskom vojdeme do kompenzačných obchodov asi na 1/2 miliardy a možná i viac.
Pri pojednávaní terajšieho rozpočtu vystupuje viac do popredia problém oddlženia. Pán min. predseda aj p. minister financií avizovali jeho čím skoršie prejednávanie. Najviac pokročily prípravy k predloženiu osnovy o zemedelskom oddlžení. Osnova táto je vybudovaná na základnej myšlienke fondu pre pomoc zadĺženým zemedelcom, z ktorého by sa čiastočne nahradzovaly škody peňažným ústavom, ktoré by boly oddlžovacou akciou dotknuté.
Osnova volí postup individuálneho, nie lineárneho oddlženia. Ministerstvo obchodu zbiera tiež materiál pre oddlžovaciu akciu živnostníkov a obchodníkov. V tomto ohľade iste aj živnostníctvo ako zemedelstvo má nekonečne mnoho sťažností. My sme ich preberal i po čas nášho rozpočtového jednania, ale isté je na pr. jedno, čo padá na váhu, že až 600 n il. Kč b ly požiadavky živnostníctva, ktoré od vlády nemôžu dostať. Čo to znamená, o tom nemusím dlho hovoriť.
Systematicky počali sme v obore zemedelstva. Minister Hodža bol prvý, ktorý u nás hlásal zásadu t. zv. économie dirigée a ktorý, začal s praktickým jej prevádzaním. Hodža už dávno pred prevratom vystihnul, čo najviac bolí drobného človeka priviazaného k pôde. Ráčite si len prečítať články v "Slovenskom týždenníku". Mám ich tuná, ale to by viedlo ďaleko, lebo čas je drahá matéria. Slovensko je asi zo 60% zemedelské a preto je treba k nemu obracať najväčšiu pozornosť. Vonkov všade na svete vo svojej poválečnej nadprodukcii zadĺžil svoje podniky. Takto ožobračený celkom sa vyšinul zo svojej ohromnej nákupnej sily a platobnej schopnosti, ktorá bola spoľahlivým podkladom svetovej prosperity. Nechcem tvrdiť, že robotník alebo živnostník mal veľký štandard, oni sú so zemedelstvom organicky spojení, ale ako žiadame blahobyt pre zemedelstvo, žiadame ho i pre robotníctvo, a samo sebou sa rozumie, že i pre inteligenciu, ktorá chce tiež žiť. Žiť a dať žiť je staré židovské porekadlo, ktoré má ešte svoju starú platnosť.
Roľnícka myšlienka bola vždy nositeľkou duševných tradícií sedliactva a chrániteľkou sily celého národa. Asi 60% mil. sedliactva boj uje na východe o svoju existenciu. Tento boj môže viesť ku hlboko siahajúcim sociálno-ideologickým presunom. Prítomná doba má ešte voľbu tento proces viesť ku ideologickému, novému orientovaniu sedliactva alebo smernicami jeho zdravého konzervativizmu, alebo revolucionárneho boľševizmu.
Je to zcela správne, že stav, u ktorého sa staly zásady práce, mravnosti a povinnosti tradíciou, zasluhuje, aby sa mu venovalo naj viac pozornosti, lebo jeho blahobyt je úzko spojený s otázkami sociálnymi a myslím, že aj v budúcnosti padne na tento stav veľká úloha, lebo iste sedliak je ten, ktorý najlepšie vydrží sociálny tlak, nech že príde s akejkoľvek strany. Každá evolúcia pôjde najkľudnejšou cestou práve pomocou roľníka. Niemenej zaujímavé sú čisto roľnícke kraje na slovenskom východe, kde idete večer po krásnom kraji a počúvate so všetkých strán, keď večer sa blíži, tie krásy Slovenska; ubezpečujem vás, že nájdu rezonanciu vo vašej duši, to je viac ako hudba Toscaniniho. Smelo tvrdím, že investície hlavne na východnom Slovensku či v reguláciách, alebo v melioráciách sú rentabilnejšie než v Čechách a na Morave.
Východné klimatické pomery tvoria zvlášte aktívum nášho štátu. Nevidím, že by druhé kraje boly vstave produkovať tej kvality pšenice ako Slovensko; majú ovšem iné kraje tiež svoje výhody, a je rozhodne treba vziať v úvahu, že pri reglementácii predovšetkým pšeničnej produkcie musí sa na klimatické pomery Slovenska brať zvláštny ohľad.
Čo ešte človeka musí potešiť, je, že v ľude slovenskom vzbudila sa už súdnosť. Nie márne 16 rokov sme v demokracii, ktorá vychováva ľud, nie márne 16 rokov čítajú noviny, lež nikdy by bylo lepšie, keby ich bolo menej. Podľa výpočtov zaplatil slovenský roľník o prevrate na úrokoch a úmore asi o 1.440 mil. viac než český roľník, ktorý používal lacnejšieho úveru. To sú tie základné hľadiska, s ktorých treba posudzovať problém oddlženia roľníctva, menovite na Slovensku. Nedávame v tom ohľade nikomu vinu. Nemožno vybudovať to za 16 rokov, nemožno dohoniť ten ohromný kultúrny náskok, ktorý mal český národ, to sa pomaly môže vyrovnať, aby bola výdelečná parita tak v historických zemiach, ako aj na Slovensku.
Ovšem nutne poukázať i na zadĺženie štátu. Z rozpočtu vidíme, že k 1. januáru 1935 je stav štátnych dlžôb vykázaný obnosom 44.5 miliardy Kč, v čom nie sú spomenuté nedoplatky podnikateľov, záruky za neznáme záväzky a pod. Úrok a úmor na stav vykázaný v rozpočte bude vyžadovať v r. 1935 bez 25 mil. Kč 2 miliardy Kč. Náklad na celkový stav bude podstatne presahovať túto sumu. Treba si uvedomiť, že ide o najväčšiu položku nášho rozpočtu, ktorá robí asi 1/4 celého rozpočtu. V minulom rozpočte bolo to asi o 270 mil. Kč menej. Hlavným dôvodom je nesúlad rozpočtového aktívneho salda s pasívnym výsledkom štátneho záverečného účtu. Za posledné 4 roky skončilo štátne hospodárenie deficitom úhrnom asi 5.111 mil. Kč, o ktoré vzrástol náš štátny dlh, ktorých úrokovú a úmorovú službu sme prevalili na nasledujúce rozpočty. Znamená to ďalšie ohromné zaťaženie.
Ďalšou kvantitatívne najvýznamnejšou položkou rozpočtu sú potreby vojenské. Vidíme, že minister Bradáč skutočne sa stará v každom ohľade, že cestuje a pracuje nad svoje sily. V dnešnej dobe sme videli veľký odlesk v Ženeve a nemôžeme ináč pokračovať.
V mojom expozé sa prirodzene zaoberám len veľkými položkami. Ďalšia položka, ktorú treba brať do ohľadu, týka sa nezamestnanosti. Nezamestnanosť nie je ak kvantitatívnym problémom rozpočtu, ako skôr otázkou jeho rovnováhy. Pán minister nás v tomto ohľade ubezpečil, že v tomto roku môžeme očakávať, že neprekročíme ú ver, ktorý je vyhradený na pečlivosť o nezamestnaných. K nezamestnaným človek predovšetkým musí mať niečo: kus srdca. V tomto ohľade čo sa týče nezamestnaných, sú všelijaké návrhy; na pr. môžeme čeliť investíciami, a ja som o tom pevne presvedčený, ako to celkom správne pán minister soc. pečlivosti vyzdvihnul, že nielen každého z nás povinnosťou je v tomto ohľade pracovať, ale že aj štát bude môcť veľkoryso, v širších dimenziách túto otázku len pôžičkou vyriešiť.
Medzi návrhmi, ktoré som spomenul, na príklad Banská revírna rada pre Slovensko a Podkarpatskú Rus - tam Bečko pracuje veľmi dobre - predostrela v novembri 1934 vláde návrh na kutacie a odkrývacie práce na vyhradené nerasty, pri ktorých by sa mohlo zamestnať vyše dvoch tisíc baníkov na Slovensku. Lebo práve centrálne Slovensko kde bola emigrácia, domácky priemysel, vývoz do Maďarska, ohromné bane, nekonečne trpí ťažkosťami dnešnej doby.
Jednou z hlavných príčin spomalenia poklesu nezamestnanosti je stagnácia na trhu stavebnou. Stavebný trh vôbec a priemysel patrí ku kľúčovým priemyslom, to dobre vieme. Na túto príčinu teda pôsobí nedostatok dlhodobého hypotekárneho úveru a nejasnosť na trhu bytovom.
Pri otázke riešenia nezamestnanosti tu tiež hrá veľký problém rozpočet štátnych podnikov. Chcel by som napred hovoriť, že sú štátne podniky, na pr. taká Brezová, ktorú zastaviť znamená ochudiť celý ten okolný kraj. V tomto ohľade máme tiež viazané smernice. (Hlasy: Fiľakovo!) Fiľakovo a mnoho druhých ešte.
Štátna pokladňa má obdržať o 180 miliónov Kč menej než vlani z týchto štátnych podnikov. Pán posl. Remeš sa zaoberal veľmi zaujímavé a podrobne touto skupinou rozpočtu a prehlásil, že stav prevozu štátnych podnikov vzbudzuje malý rešpekt pred štátnou podnikateľskou činnosťou, keď sa vyžaduje od občianstva, aby z výnosu tabakového monopolu alebo z daní a dávok hradilo schodky štátneho podnikania. Vo skutočnosti aktívne a rentabilné sú vlastne len finančné monopoly: tabaková réžia a štátna lotéria, ktoré majú odviesť na zisku 1.341 miliónov Kč. Naproti tomu robia preliminované straty: u štátnych dráh 665 mil. Kč, u vojenských lesných podnikov 7 miliónov Kč, u štátnych lázní 1,759.000 Kč, u čsl. tlačových kancelárií 1,928.000 Kč, úhrnom 676 miliónov Kč proti prelimináru roku 1934, ktorý počítal so stratou 828 miliónov Kč. Štátna pokladňa má hradiť z týchto strát schodok vo výške 411 miliónov Kč, čsl. dráhy majú si uhradiť z vlastných prostriedkov 265 miliónov Kč konečného ich schodku.
Treba preto pri preliminároch tejto skupiny veľkej opatrnosti. Najväčším otáznikom sú tu čsl dráhy, ktoré počítajú, že r. 1935 sa ich situácia zlepší a strata bude menšia o 154 miliónov Kč. Na r. 1933 preliminovaly ovšem stratu 490 miliónov Kč a skončily so stratou 820 miliónov Kč. Z toho vidíme práve, s akou opatrnosťou sa tieto, aby som tak povedal, horoskopy hospodárske musia stavať. Potešiteľné je, že doprava na Slovensku vykazuje pomerne väčšie percento vzrastu. Tiež preklady na Dunaji v Bratislave a Komárne majú slušné percento vzrastu. Za prvých 10 mesiacov r. 1934 bol preklad v Bratislave o 14.5%, v Komárne o 9.3% väčší než za stejnú dobu v minulom roku.
U štátnych podnikov je pomer výdavkov vecných k osobným 3.520 miliónov Kč ku 3.655 miliónom Kč. U osobných pripadá na aktívnych zamestnancov 2.541 miliónov Kč a na penzistov 1.114 miliónov Kč, teda pomer dosť ťažký.
Prejdem teraz k príjmovej stránke nášho rozpočtu. Preliminár príjmovej stránky sa zvyšuje u daní a dávok úhrnom o 507 miliónov Kč. Vyšší výnos sa očakáva menovite u priamych daní, u dane z obratu a u poplatkov.
S nižším výnosom sa počíta u dane zo zapaľovadiel, všeobecnej dane nápojovej, dane z piva, dane z uhlia, dopravnej dane železničnej, dávky z jazdného, dopravnej dane z motorových vozidiel a vojenskej taxy. Vyšší výnos sa odôvodňuje vzostupnou tendenciou hospodárskeho vývoja a zlepšeným výnosom daní už v bežnom roku. Okrem toho sa počíta s rezervou z daňových nedoplatkov, ktoré majú byť usporiadané osobnými a technickými zmenami vo finančnej správe.
Tieto nedoplatky nie sú abych povedal, výlučným monopolom, špecialitou našej republiky. Kamkoľvek ráčite ísť, všade daňových nedoplatkov je veľký počet.
Ohľadom sanácií samosprávnych zväzkov zdôraznil pán minister dr. Černý, že poriadok v hospodárstve obcí a okresov je nutným predpokladom poriadku v hospodárstve štátu a v jeho financiách, a sľúbil predostrieť v najbližšej dobe návrh na sanáciu neutešených financií okresov a obcí. 1 v tomto ohľade pán minister financií tuná v rozpočtovej debate celkom správne pomenoval, náklonnosť je tu, ovšem tie finančné prostriedky nám robia ohromné poťažne. Podľa doterajších informácií jedná sa hlavne o sanáciu okresov českých, ktoré sú zadĺžené do výšky asi 1 600 mil. Kč, kdežto okresy slovenské sú zadĺžené pomerne k uvedeným veľmi málo, to jest asi 5 mil. Kč. Na Slovensku teda neide ani o sanáciu okresov, ani zeme, ale hlavne o sanáciu obcí. Nemožno totiž pripustiť, aby zo silničného fondu sa sanovaly okresy v zemiach českýcb a aby Slovensko z toho nedostalo nič.
Jest potrebné, aby pri sanácii samosprávnych financií sa pamätalo úmernou čiastkou z celoštátnych prostriedkov aj na slovenské okresy ktoré doteraz nemohly plne vykonávať svoje hospodárske poslanie, veď existujú len nie celých 6 rokov. Tým že sa zokresnia vicinálne a niektoré krajinské cesty, budú okresy potrebovať väčšie finančné zdroje, lebo ináč by sa nutne musely zadĺžiť a za nejaký čas by bolo treba novej sanácie okresov.
V tejto súvislosti spomeniem len niektorých slovenských vecí. Je istá vec, že homogenitu, stmelenie našich zemí môžeme utvoriť ideové a dopravne jedine všemožnými prostriedky dopravy. Dokladom toho, aako pomaly postupuje zbližovaní proces medzi zemami českými na jednej strane a Slovenskom na strane druhej, je fakt, že obe časti republiky spojuje len jediné kábelové spojenie, a síce z Bratislavy na Břeclavu, takže nemôže už dnešným požiadavkám vyhovieť tým viac, že kábel vo spojenie má tvoriť tiež základnú pre súdobý rádiový rozhlas, ktorý má dôležitú funkciu čeliť revíznej propagande maďarských staníc. Z tohoto dôvodu je potrebné rozšírenie kábelovej sieti, a síce z Brna cez Uh. Hradiště na Trenčín a Bratislavu - Trenčín - Žilinu. Ale ešte ďalej, vážení pánovia, my nesmieme do budúcnosti hľadať malých dimenzií, my sme na strede centrálnej Európy ako minister Czech riekol, že aviatika pôjde z Paríže a Londýna do Moskvy a na východ do Perska, a preto sa kábel musí viesť čo najskorej, abysme dostali toto spojenie s ďalšími východnými krajinami. To jest ovšem otázka finančná, lenže kabely sú rentabilné, takže v tomto ohľade pôžička by nebola vyhodená, aby sme dlho a dlho museli čakať, pokiaľ sa rentuje.
Pokiaľ ide o silničné spojenie západnej a východnej časti republiky, tiež ešte sú veľké žiadosti. S hľadiska strategického je potrebné vybudovať dve magistrály, a to južnú a strednú, ktoré by boly hlavnými tepnami Slovenska v oblasti Bratislava - Nitra - Banská Bystrica - Rožňava - Lučenec - Šahy - Parkan - Komárno - Dunajská Streda - Bratislava.
S hľadiska hospodárskeho je zvlášte významné vybudovanie magistrály vedúcej do Tatier, ako aj všetkých prípojkových silníc tatranských. Toto vybudovanie bude možné len vtedy, keď sa výška prostriedkov pre tento cieľ preliminovaných zvýši. Bude to investícia čiastočne produktívna, pretože sa tým dá práca mnohým nezamestnaným robotníkom, čím bude štátna pokladnica ušetrená od veľkých obnosov na podporách v nezamestnanosti, poneváč dobre vieme, že vo všeobecnosti najlepším bojom proti nezamestnanosti sú silnice, pri ktorých sa nemusí brať ohľad na vyškolených, ale kde môžu pracovať masy nezamestnaných.
S touto otázkou súvisí tiež otázka vicinálnych ciest na Slovensku, ktoré tvoria 44% silničnej sieti a o ktoré je veľmi slabo postarané. Aby doterajšia nedostatočná správa vicinálnych skupín bola prevedená na okresy, hospodárski a politickí činitelia slovenskí usilujú sa už niekoľko rokov o uzákonenie malej silničnej novely, ktorá toto zokresnenie vicinálnych silníc obsahuje. V záujme dobrého rozvoja hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku, ale i v záujme samého štátu je, aby malá silničná novela, starý to požiadavok slovenský, bola čím skôr uzákonená, tým viac, že s touto otázkou súvisí i problém sanácie samosprávnych financií.
Pokiaľ ide o ďalšie otázky železničné je nutná výstavba niekoľkých železničných spojení. Ide tu hlavne o železnicu Prešov - Vranov - Humenné - Michalovce, ktorá je dôležitá s hľadiska obrany, ďalej Rožňava - Turňa a Lidečko - Púchov. Význam riadnej dopravy sa zvlášť dnes musí oceňovať, keď vidíme, že cudzinecký ruch na základe devalvácie vždy viacej zasahuje do našej platobnej bilancie.
Veľmi zaujímavá a ťažká je otázka nezamestnanosti študovanej mládeže slovenskej. Samo sebou sa rozumie, že stále a stále pribúda novej, a tu vidíme nekonečne smutný zjav, ako na pr. v Košiciach, kde 45 absolventov gymnázií sa hlásilo o miesta zametačov ulíc, ako mi bolo sdelené.
Krízu mládeže nutne spomenúť, poneváč v jej srdciach sa rodí tá nová Európa, ktorá príde ovšem možno v tak ťažkých otrasoch, ako sme to videli v Nemecku.
Keď sa spytujeme, ako sme si pomáhali v ťažkostiach vnútorných, spomeniem, že sme vytvorili národohospodársku inštitúciu pre Slovensko, skrátene Narus, ktorý teraz i so slovenskou Ligou zariadil evidenčné bureau práve pre našu slovenskú študovanú mládež. Istá vec, že mládež nutne viacej vychovávať v tom produktívnom nacionalizme, ako to na pr. i Mussolini urobil.
Do tejto kapitoly by patrila, čo je veľmi zaujímavé, i účasť slovenských podnikateľov na výstavbe Prahy. Je známo, že podnikatelia zo Slovenska, architekti, stavitelia a ovšem ich pomahači, boli pri výstavbe Prahy veľmi obchádzaní, ačkoľvek podnikatelia zo zemi českých sa vo veľmi značnej miere zúčastňujú prác na Slovensku. Nakoľko výstavba Prahy není záležitosťou lokálneho významu, ale záležitosťou celoštátnou, je samozrejmá požiadavka Slovenska, aby na týchto prácach participovali i stavitelia a architekti zo Slovenska. Z hľadiska československého pomeru je to nielen otázka materiálna, ale prináša i morálny zisk a má aj politický význam,
U verejných investíc a vôbec aj z hľadiska požiadavkou Slovenska nútno spomenúť aj požiadavku evidencie štátnych dodávok. Uznesenie ministerskej rady zo dňa 22. júla 1933 uložilo všetkým rezortom, aby so Štátnym úradom štatistickým prejednaly podrobné zorganizovanie jednoduchej, ale presnej evidencie štátnych dodávok. Už sme teraz v decembri tohoto roku, ale doposiaľ sa v tomto obore stalo ešte veľmi málo. Je to aj požiadavka Moravy, a síce plným právom.
Istá vec je, že žijeme v dobe veľkých blokov, a preto dnes akýkoľvek pokus o separatizmus, či politický a či hospodársky, je v každom ohľade zatratenia hodný. Vidíme, aako sa vytvorily tie veľké bloky - Ouchy, Ottava, Tallin, ako sa hľadia nové bloky vytvoriť v Strese pri konferencii, ktorá by bola mala zasiahnuť myšlienkou preferencií i do dunajských našich krajov. Vidíme, ako bojuje zlatý blok na západe o valutu; všade vidíme kolaboráciu, kooperáciu A práve pre túto príčinu taktika niektorých našich strán na Slovensku není tejto ťažkej dobe zodpovedajúca. Ovšem my žijeme v dobe, kde každý deň donáša nové a nové prekvapenia. Je istá vec, že veľkú konjunktúru má dnes južná Amerika, a vidíme, že tá južná Amerika, ktorá bola dobytá svojho času ako odbytný trh Japonskom, dnes absolútne utratila japonský trh, lebo štáty južnej Ameriky vyslovily, že len tam majú importovať, kde môžu exportovať pšenicu. Ale ten japonský kuli nie je vstave zaplatiť tú pšenicu. Z toho vidíte, slávny senát, ako naša vláda musí byť nekonečne elastická, a v tomto ohľade vítame exportný inštitút, ktorý nám iste donesie dobré ovocie.
Hovorím, že žijeme v dobách veľkých blokov, že dominuje myšlienka väčších priestorov hospodárskych. To vidíme aj v Nemecku. Nemci majú veľký cieľ, priestor Hansy, poneváč akčný rádius išiel od Moskvy cez Dunaj, a dnes je toto hlavná smernica nemeckej hospodárskej politiky. Ovšem k tomu prišly ďalšie východné mestá, ako Bagdad atď.
Dnes je ťažkým problémom zachovať stabilitu meny. Ako som spomenul, vidíme to najlepšie z blokov štátov zlatej meny. Je to úsilie o ich stabilitu. Dve medzinárodné konferencie sa konaly v poslednej dobe, aby sa poradily o spoločných opatreniach k prekonaniu svetovej depresie: konferencia štátov zlatého bloku v Brusselu a anketa zvláštnej komisie Svazov národov o liečivých alebo zhubných účinkoch clearingového a kompenzačného režimu na svetový obchod.
Veľmi dobre vieme, že jestliže Francia neopustí svoje kontingentové stanovisko proti Belgii, Belgia nebude vstave sa udržať.
Konečne je potrebné, aby sme si uvedomili, v akých veľkých dobách žijeme. Prežívame snáď najväčšiu svetovú revolúciu, snáď v niekoľkých desaťročiach sociálne a mravne celá Európa sa prepracuje k naprosto novým formám kultúry, politiky a štátnej organizácie vôbec. -Vidíme všade len kvas, ale nikto nemôže hovoriť, ako bude vyzerať ten kus železa, ktorý vyjde z vysokých piec, kde pod vysokým tlakom pracujú.
Iste sme ostrovom v Európe. Vidíme to najlepšie na tých slovách, ktoré hovoril nedávno chýrečný spisovateľ nemecký Mann, ktorý sa zadíval, že keď počal chváliť tunajšie pomery, nielen že našiel neporozumenie u našich občanov, ale aj isté zazlenie. To je smutné. Konštatujem i u nás, že sa prelievajú odlišné ideové smernice, ale dobre vieme, že musíme byť v tomto ohľade opatrní, lebo na pr. fašizmus odníma ľuďom svojprávnosť, robí ich k demokracii navždy alebo na dlhší čas nezrelými. Naproti tomu spravidla demokracia snáď na začiatku robí chybné kroky vedie teda do nebezpečnej zóny, ale vedie ľudí práve cez tieto pedagogické úskalia konečne k vyššiemu štádiu odpovednosti a poznania.
Našou hlavnou smernicou je organizácia konštruktívneho mieru. Bez mieru nie je objektívnej spravodlivosti. Len pomocou mieru môže malý národ dúfať vo spravodlivosť. Malý národ nemôže žiť z násilia, môže žiť len z pravdy, ale to znamená, že je hotový túto pravdu hájiť každým prostriedkom, každým vláknom svojej duše. A videli ste na tých branných dňoch, na tej vlne patriotizmu, ktorá sa prelievala cez Slovensko, že v tomto ohľade sme homogénni, sme jednotní. Istou vecou je, že je nútno práve bez ohľadu na utváranie týchto blokov čo možná urobiť všetko pre usporiadanie strednej Európy. Dneska sa skončila - na čo ešte prídem - tak ťažká aféra v Ženeve, že možná návšteva Lavalova práve v Ríme v tomto ohľade bude viesť k lepším výsledkom. Istá vec, že aj v tomto ohľade Slovensku patri vážna úloha. Ten Dunaj, vážení pánovia, nielen že nás emancipuje od Berlína, ale on nás spojuje s našimi najlepšími priateľmi.
Tak často som opýtaný tuná od bratov Čechov, či mravným a politickým presvedčením Slovensko pevne sedí v rámci jednotnej Československej republiky, či pomer Slovákov k Čechom je kladný. V tomto ohľade predsa každý rok donáša nové doklady a tieto doklady sú skutočne kladné. Žili sme v dobe revizionistickej. Ako Slovensko reagovalo na tie nabídky, ktoré zo zahraničia v tak hojnom počte dostávalo? Absolútne negatívne a u nás všetky štátotvorné strany na Slovensku boly za jednotnosť Československej republiky. Boli všetci toho presvedčenia, že na Tatrách môže vlať len československý prápor. Spomenul som, že sme žili v horečnej dobe revizionistickej. Táto ovšem teraz bude upadávať, čo aj neprestane úplne, poneváč, bych povedal, celý vládny systém tam na druhej strane je postavený práve na tomto predpoklade. A z toho potom vyšiel marseillský atentát; a dobre povedal Titulescu, že revizionizmus a terorizmus je ako otec a syn. Zdalo sa, že po marseillesskom atentáte ťažko bude sa dostať na podklad mieru. Vďaky energickému zasiahnutiu Malej dohody a Balkánskeho zväzu a potom ovšem i Francie podarilo sa v tomto ohľadu nájsť vyrovnanie.
Naše stanovisko a stanovisko Slovákov predválečných je známe. My ctime si mravné vlastnosti maďarského ľudu a chceme s ním v priateľstve žiť, ale dobre známe tiež vládnucu kastu a dobre sme ju poznali na našej koži, ktorí sme starší a starí pred válkou. Tešíme sa, že táto pred obličajom Európy utrpela hroznú porážku, ktorou aj Rassay, popredný politik maďarský, vyzdvihol v "Esti Kuriru" o stratenej bitke v Ženeve. Tam zvíťazila idea mieru. Rassay výstižne predstavuj e mentalitu maďarskej vedúcej kasty. Je k neuvereniu, keď poznamenáva, že miesto toho, aby sa dostalo tejto kaste v Ženeve zadosťučinenia za nepriateľské útoky - oni čakali zadosťučinenie, oni s tým presvedčením išli, že žiadajú zadosťučinenie - bola maďarská vláda sama nútená dať zadosťučinenie.
Ale ešte raz pripomeniem, že by nás tešilo byť v lepšom priateľstve s maďarským ľudom.
Držanie nášho ministra Beneša bolo klasické, kľudné, sebavedomé, bolo zodpovedajúce nositeľovi kultúrnych stáročných národných tradíc. Tam skutočne hovorily tisícročia, debatovala krvou písaná história slávneho českého národa za slobodu myšlienky, svedomia a za jeho prometheuskú borbu, taktiež prišly tam v platnosť krvavé straty národa Čechov a Slovákov za ich neodvislosť vo svetovej vojne. To všetko ako veľká citová vlna preliala sa tam na brehoch Lemanského jazera pateticky a neodolateľne srdciami vedúcich ľudí Európy. Tá reč Benešova ako odpoveď Eckhardtovi so železnou logikou, kde každé slovo ako kladivo padalo na kovové brány svetovej histórie, presvedčila ľud a národ, kde je pravda. Tak ako so zatajeným dychom stále a stále prevádzali sme jeho počínanie doma i v Ženeve, tak so vzácnym a vrelým citom vítame ho zas medzi nami. Mnoho poučenia sme dostali teraz tam v Ženeve. Boj o revizionizmus sme vyhrali, revizionizmus dostal ohromnú ranu. Ale tá rana, tá celá diskusia viedla sa vo forme veľkodušnej, lebo maďarskému národu bola Malou dohodou podaná priamo a otvorene ruka k priateľstvu a súčinnosti. Ani kultúra maďarského národa sa nesnižovala. Beneš a jeho priatelia Jevtič a Titulescu viedli rytiersky gentlemanský boj. Často to bolo ako pri Crécy, kde rytier sans peur et sans reproche, český kráľ Luxemburský vyzval protivníka: Commencez donc, commencez, messieurs les Anglais.
Nech mi bude dovolené za verné, plne oddané a nesmluvavé priateľstvo slávnej Francie jej ministerskému predsedovi Lavalovi vysloviť najvrúcnejšiu vďaku. Nemôže to ani ináč byť po tých spoločnou krvou zarosených bitvách, na ktorých ľanoch bude vždy viať závoj nesmrteľnosti. Nech mi bude dovolené vysloviť iskrenú vďaku bratskému národu juhoslovanskému. Tá Jugoslavija ako na juh vystretá ruka veľkého slovanského tela od stáročí krváca, stále krváca. Ďakujeme iskrene aj rumunskému nášmu vernému spojencovi a Jeho Veličenstvu kráľovi rumunskému. Jestliže niekedy duchaplnosť, ta zriedkavá substancia tohto esprit by patrila v najvyššej miere jednému človeku, tak tento musí sa volať Titulescu. A čo riecť o balkánskom bloku, o jeho vodcovi Ghazi Kemal pašovi a jeho pevnom charakteru, o Rudži beyovi ktorí tak nekompromisne držali s nami? Nesmieme ovšem zapomenúť ani na Edena a na Litvinova. Keď človek tak oči zavrie, tak vidí v duši ako v kameni rezané tie tak výrazné obličaje, týchto vedúcich mužov, ktorí držali osudy sveta v rukách. A tak ako si prajem, aby uvádzanie rozpočtu do života donieslo do našich viesok niečo uspokojenia, vylúdilo úsmev na utrápené obličaje, tak viem a som o tom presvedčený, že pri pomyslení a vzpomienke týchto vznesených mužov naplnia sa srdcia československého národa hlbokou úctou, vrelou vďakou.
Ovšem, slávny senát - a tým končím - do našej radosti mieša sa kvapka blenu, trpkého blenu, a to preto, lebo práve naše skvelé víťazstvo padá do výročia smrti nášho veľkého Švehlu. Ľútosť nás obchádza, že nežije medzi nami náš nezapomenuteľný vodca, aby sa potešil s -nami, aby mal radosť z toho, že naša vlasť, múdre vedená, tak mnoho zaváži v koncerte národov. V tom by bol vedel vďačiť svojej práci. Našu tehdajšiu náladu pri jeho smrti jasne charakterizujú pietne slová pána prezidenta Masaryka, že zalkala rodina, zalkal celý národ. Čo by nám teraz bol riekol náš veľký Švehla? Aby sme boli i naďalej strážcami a obrancami demokracie, iste aby sme viac ako kedykoľvek držali pohromade v bratskej láske. A nechže prídu ešte horšie ťažkosti, jeho slová musíme nasledovať. Tento nesmrteľný sedliacky bohatier, ako ho správne pomenoval pán predseda Beran, patril tiež k tým veľkým vedúcim duchom, ktorí nám naše víťazstvo v Ženeve umožnili. Jeho program životný bola služba ľudu a pre ľud. My teda nemusíme dlho hľadať náš program do budúcnosti, máme ho v tomto hesle jasne pred sebou. A dobre riekol včera Hodža, že našou najvyššou povinnosťou je vždy a všade pracovať v tom zmysle, vo veľkej ideológii Švehlu, chrániť národnú veľkosť, národnú česť - a tak pokračovali sme aj v Ženeve.
Končím, slávny senát! Rozpočtový výbor senátu dovoľuje si navrhnúť, aby rozpočet na rok 1935 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tisku 1401 senátu. (Potlesk.)