U odboru I. Košice na traťmajsterskom úseku v Obyšovciach pôsobí ako traťmajster Adolf Janko, ktorý svojím neodborným počínaním pred prideleným mu robotníctvom sa zosmiešňuje na jednej a štát hrubo poškodzuje na strane druhej.

Toto poškodzovanie železničného eráru nadobudlo už takých rozmerov, že si ho musel všimnúť nadriadený úrad riaditeľstvo št. železníc v Košiciach, ktoré zaviedlo proti menovanému traťmajstrovi disciplinárne pokračovanie. Nakoľko by sa toto muselo skončiť v neprospech traťmajstra Janku, niektorí úradníci z riaditeľstva usilujú sa jeho vinu zmenšiť a disciplinárne pokračovanie ututlať.

Z jeho štát poškodzujúcej činností vynímame príkladne len tieto skutočnosti:

1. Každý rok železničnými zamestnanci v služobnom čase nechá si pokosiť trávu, usušiť, shrabať a seno uschovať. Táto práca dvoma-troma robotníkmi trvá každý rok päť-šesť dní. Tak podobne robotníci mu zemiaky dovážajú domov. Nedávno dotyčný traťmajster kúpil si 20 starých pražcov a 2 m dreva. Toto mu dva dni pílili a rúbali železniční zamestnanci v služobnom čase, ktorým povedel, že to pília a rúbu pre kanceláriu. V roku 1926 dal si doviesť 1 vagon dreva, ktoré si dal robotníctvom ponosiť do dvora a tam ho nechal 2 robotníkmi porezať, čo trvalo okolo jedného týždňa. Mimo toho v roku 1927 dal si doviesť vo dvoch žel. vozňoch palivové drevo, ktoré tiež si dal ponosiť robotníkmi do dvora a tam si ho dal porezať zase dvoma robotníkmi v služobnom čase, čo mohlo trvať asi dva týždne. Tiež v roku 1927 dal si robotníkmi v služ. čase zo žel. skladu doniesť do svojho dvora upotrebené drevo, pochádzajúce z ľadovne v Markušovciach, ktoré sa malo použiť na stavby. Mohlo ho byt dohromady 1 m³.

Vieme tiež o tom, že traťmajster Adolf Janko si vždy od roku 1926, každý rok dosial, dal z dovezeného uhlia pre strážníkov, bez akéhokoľvek merania a váženia nanosiť plný jeho drevník, do ktorého sa umiestní okolo 30 q uhlia, ktoré pálí v svojom byte. V roku 1927 povedal, aby sa strážnikom trate na miesto 30 q, dalo len 20 q uhlia, lebo vraj strážnici trate to i tak nebudú vážiť.

2. Traťmajster Janko v roku 1926 a 1927 zavolal robotníkov: Jána Rybárika, Jána Čopa, Jána Sedláka a Štefana Šimku do materialného skladu, kde podľa knihy, resp. soznamu materiálu určoval a nariaďoval, ktoré čiastky z nového materiálu (železného) a koľko majú byť odnesené do starého železa. Medzi týmto materiálom odneseným medzi staré železo bolo na příklad viac kusov hrotnícových čepov, operných čepov, vložiek výhybkových, koreňových výhybkových spojiek, výhybkových svorek, výhybkových táhlových klínov, koreňových dvojitých výhybkových podkladníc, všetko systému VIIIa, VIIIb. Najviac bolo medzi týmto materiálom výhybkových, srdcových, spojkových šrobov a spojiek. Všetek tento nový materiál odnesený medzi staré železo mohol vážiť okolo jednej tony.

3. Po novom roku 1928 (v zime) nariadil svojím robotníkom, aby vedľa tratí nachádzajúce sa stromy boly zoťaté. Bolo to učinené a odvezené boly na viac želez. vozňoch na stanicu Kyság - Obyšovce. Z týchto dovezených stromov dal z niektorých robiť malé pražce a zo súcejších a hrubších stromov dal si narezať na píle v Oružíne a v Margecanoch pre vlastnú potrebu desky. Zbývajúcu veľkú hromadu dreva, už nevieme na koho rozkaz a či mal na to povolenie, odpredal úradníkom z riaditeľstva železníc, bývajúcim na stanici v Kyság - Obyšovciach. Toto drevo bolo spomenutým v služobnom čase odnesené robotníkmi, a síce dopoludnia od pol 9, do 11 hod, a tiež pracovalo sa na odnášaní tohoto dreva aj popoludní. Traťmajster Janko poznamenal vtedy, že pred vlakom (rychlíkom a osobným), aby nenosili drevo a tiež poznamenal, aby to drevo bolo odnesené čím skôr. Predák Gabriel Sokol povedal, že aby sa drevo odnosilo do toho času, kým sa nevráti motorová dresína od Lodiny s p. prednostom Honzíkom. Drevo odpredané uvedeným mohlo obsahovať 15 kub. metrov.

4. Traťmajster Adolf Janko v roku 1928 požičiaval viackrát železničné konopné lána hostinskému Andrejovi Gačovi z Kysagu k vápenke, u ktorého si rád posedáva pri bavení s kartami a pri poháriku. Tieto lana v služobnom čase nosil dotyčnému hostinskému (v jednom prípade Ján Sedlák) jeden robotník, ktoré keď po upotrebení boly donesené zpät, boly značne poškodené.

5. V roku 1926 dal si traťmajster Janko robiť zo železničného materiálu a v služobnom čase stolárom Andrejom Šárošim úle (kaptáre) pre včely celkom 8 kusov. Poznamenávame, že shotovenie jedného úľa si vyžiadalo práce pomenovaného stolára i 3 dni, takže jeden úľ môhol mať cenu okolo Kč 300.-.

6. V roku 1928 spadlo z idúceho nákladného vlaku č. 8213 medzi strážnickými domkami č. 11 a 12, 5 balíkov (veľkých bálov) presovaného sena, ktoré dal si traťmajster Adolf Janko doviesť robotníkmi v služobnom čase a na traťovom vozíku na stanicu Kyság - Obyšovce. Toto seno nechal cez noc do rána na traťovom vozíku a ráno si ho nechal ponosiť do svojho dvora Jánom Sedlákom a Štefanom Šimkom, ktoré si pre vlastnú potrebu ponechal.

7. V roku 1928 dal si traťmajster Adolf Janko robiť v služobnom čase zo železničného materiálu jeden holubník, ktorý robil celý deň Andrej Šároší a Ján Sedlák. Tiež v tom samom roku dal si spraviť z brezového dreva luksusné stolíčky, ktoré robil celý deň Andrej Šároší a Ján Rybárik.

8. Asi v r. 1927 p. traťm. Adolf Janko dal si shotoviť stolárom Andrejom Šároším v služobnom čase jeden komplet hobel na rezanie kapusty. Železo si zaopatril sám, avšak na nože vypílil z gatrových píl sám Andrej Šároší. Drevo bolo zo žel. materiálu.

9. V roku 1926 dal traťmajster Janko roztriediť staré pražce, horšie rozpredal robotníkom a lepšie nechal uložiť na stranu, z ktorých sa mali robiť stĺpy pre železnicu. Robotníci sa domáhali, aby im dal tiež z tých lepších pražcov. Odpovedal, že on takých potrebuje niekoľko sto na stlpy a že preto im nemôže z nich odpredať. Druhý deň lebo tretí odpredal z tých istých lepších pražcov včas ráno jednu fúru jednému četníkovi z Kysagu.

10. V roku 1927 bol robiť z Košíc klampiar Smejkal v Kysag - Obyšovciach plechovú strechu a ríne. Pri tejto príležitosti dal si traťmajster Janko urobiť ním jeden veľký plechový hrniec asi 40-50 litrový. Klampiar Smejkal vzal od traťmajstra Janka starý hrniec a večer mu doniesol nový. V roku 1928 dal si jedným druhým klempiarom pri tej istej príležitosti a do toho samého hrnca robiť nové dno. Toto robil v služobnom čase.

11. Mimo uvedených vecí dal si traťmajster Janko robiť v služobných dňoch Jánom Rybárikom, Jozefom Lorkom, Františkom Urbanom, Andrejom Klimom a Jánom Bavoliarom jeden včelín, ktorý bol robený z nepatrnej čiastky jeho materiálu a z väčšiny železničného materiálu. Ako na príklad použil zo želez. materiálu trámy, dosky, okná, papier na zaokrytrie a klince. Uvedení robotníci pracovali na stavbe tohoto včelína štyri dni. Dal si tiež v služobnom čase štyrmi robotníkmi postaviť na svoj dvor jednu kolísku pre detí a druhy k cvičeniu. Práca táto vyžadovala si času jedného dňa. V tej dobe dal si tiež v služobnom čase a zo žel. materiálu úplne nového, ktorý mal byť upotrebený na dláždenie obytných budov, shotoviť jednu letnú kuchyňu a jednu verandu. Na stavbe tejto pracovali celý týždeň štyria robotníci a jeden stolár. Použilo sa na túto stavbu viac, ako sto kusov dosiek. Tiež v služobnom čase dal si shotoviť jedny sane. Pre krivé drevo poslal v služobnom čase do lesa robotníka, čo trvalo pol dňa. Sane tieto robily sa v želez. stolárskej dielni.

12. V roku 1928 po rýchlikovej katastrofe u Kyság - Obyšoviec, dostal rozkaz traťmajster Janko, aby všetok materiál pri vyšinutí vlaku (rychlíku) jak železný, tak i drevený uložil na pokojné miesto, cieľom prezretia tohoto ministerskou komisiou. Traťmajster Janko ale drobný drev. materiál (uhnitý) rozkázal robotníkom Jánovi Sedlákovi a spol. spáliť a hrubšie rôzne kusy dreva (zhnité prožce) dal ukryť pod iné staré drevo, ba sám traťmajster Janko rozkázal Jánovi Sedlákovi, aby mu podával zo skladu zhnité kusy pražcov z katastrofi rýchlikovej cez okno, ktoré sám poodnášal a ukryl pod iné pražce. Drevo toto poschovávané potom s ostatným drevom odpredal robotníkom a čiastku z neho dal impregnírke k spáleniu.

13. Traťmajster Adolf Janko vymenené pražce schovával do lesa a po nejakom čase buď ich odpredával, alebo iným spôsobom pre seba zúžitkoval. Tak učinil s pražcami 2 km 18.4.

Nakoľko tieto neprístojností v službe traťmajstra Janku a ešte mnohé iné, ktoré tu nechceme ani spomínať usiľujú sa niektorí páni u žel. správy premlčovať, - dovoľujeme sa tázať vlády:

Či je ochotná nechať tieto vecí vyšetriť nestrannými orgánmi, a podľa toho traťmajstra Janku disciplinárne potrestať a ako neosvedčivšieho sa odvolať zo Slovenska?

V Prahe, dňa 16. januára 1930.