Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Poslanecká snemovňa ráč sa usniesť:

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Vec súdnej organizácie na Slovensku upravuje sa týmto zákonom.

Vo všetkých veciach, ktoré podliehajú súdnemu pokračovaniu a v ktorých je najvyšší súd v Brne treťou, t. j. najvyššou súdnou stolicou, zostávajú i pre Slovensko naďalej v úplnej platnosti zákony a zákonné nariadenia o organizácii a obore pôsobnosti tohoto súdu.

Na území Slovenska sriaďujú sa dve súdné tabule, a to súdna tabula v Bratislave (Pozsony, Pressburg), a Košiciach (Kassa, Kaschau). Sídlo prvej je Bratislava (Pozsony, Pressburg), druhej Košice (Kasaa, Kaschau).

Do obvodu súdnej tabule v Bratislave, pokiaľ sa týče do miestnej pôsobnosti tejto tabule patria tieto sedrie:

v Bratislave (Pozsony, Pressburg),

v Banskej Bystrici (Besztercebánya, Neusohl),

v Komárne (Komárom, Komorn),

v Nitre (Nyitra, Neutra),

v Ružomberku (Rózsahegy, Rosenberg) a

v Trenčíne (Trencsén).

Do obvodu súdnej tabule v Košiciach, pokiaľ sa týče do miestnej pôsobnosti tejto tabule patria tieto sedrie:

v Košiciach (Kassa, Kaschau),

v Levoči (Lócse, Leutschau),

v Prešove (Eperjes) a

v Rimavskej Sobote (Rimaszombat).

Každá súdna tabula účinkuje vo svojom území s pôsobnosťou, ktorú dávajú súdnym tabulám zákony a zákonité nariadenia.

Ak je niektorá sedria vystrojená zvláštnou vecnou súdnou pravomocou, vzťahuje sa na celý obvod tejto zvláštnej súdnej pravomoci pôsobnosť súdnej tabule, do obvodu ktorej táto sedria patrí.

Počet sedrií na Slovensku je 10. Tie sedrie a ich sídla sú:

1. Sedria v Bratislave (Pozsony, Pressburg) so sídlam Bratislava (Pozsony, Pressburg).

2. Sedria v Banskej Bystrici (Besztercebánya, Neusohl) so sídlom Banská Bystrica (Besztercebánya, Neusohl).

3. Sedria v Komárne (Komárom, Komorn) sa sídlom Komárno (Komárom, Komorn).

4. Sedria v Nitre (Nyitra, Neutra) so sídlom Nitra (Nyitra, Neutra).

5. Sedria v Ružomberku (Rózsahegy, Rosenberg) so sídlom Ružomberok (Rózsahegy, Rosenberg).

6. Sedria v Trenčíne (Trencsén) so sídlom Trenčín (Trencsén).

7. Sedria v Košiciach (Kassa, Kaschau) so sídlom Košice (Kassa, Kaschau).

8. Sedria v Levoči (Ldcse, Leutschau) so sídlom Levoča (Lcse, Leutschau).

9. Sedria v Prešove (Eperjes) so sídlam Prešov (Eperjes).

10. Sedria v Rimavskej Sobote (Rimaszambat) so sídlom Rimavská Sobota (Rimaszombat):

Každá sedria účinkuje vo svojom území s pôsobnosťou, ktorú dávajú sedriám zákony a zákonné nariadenia.

Počet okresných súdov na Slovensku je 80.

Tabulky, ktoré sú prílohou tohoto zákona, udávajú, aké mená majú okresné súdy, ktoré mesto so sriadeným magistrátom alebo obec je ich sídlom, ktoré obce patria do ich miestnej pôsobnosti a ktorým sedriám podliehajú.

Každý okresný súd účinkuje s pôsobnosťou, ktorú dávajú okresným súdom zákony a zákonné nariadenia.

Stanovenie, pokiaľ sa týče pridelenie personálu súdnym tabulám a okresným súdom a služobné pomery sudcov, senátnych zapisovateľov, notárov, praktikantov a pomocného personálu, ktorými sú systemizované miesta u súdu obsadené, ako aj iných súdnych zamestnancov upravovať bude zákon, ktorý bude obidvoma snemovňami prijatý a sankcionovaný v dôsledku iniciatívneho návrhu zákona podaného Národnému shromaždeniu ministerstvom spravedlnosti najpozdejšie do 30. decembra 1927.

Týmto zákonom stanovený počet, miestnu pôsobnosť, a sídlo súdnych tabúl, sedrií a okresných súdov môže zmeniť len zákon.

Miestnu pôsobnosť okresných súdov sriadených týmto zákonom, môže zmeniť i zákon až v roku 1931, pokiaľ sa týče až po tomto roku.

V sídle každej súdnej tabule sriaďuje sa vrchné štátné zastupiteľstvo a v sídle každej sedrie štátné zastupiteľstvo. Ináč organizácia, pôsobnosť, služobné pomery, neodvislosť a zodpovednosť štátnych zastupiteľství na Slovensku musia byť upravené zvláštnym zákonom. Aby tento zákon bol vynesený, je minister spravedlnosti povinný predložiť k tomu účelu iniciatívny návrh zákona obidvom snemovniam súčasne do konce r. 1927.

Dokiaľ nebude vynesený, pokiaľ sa týče nevstúpi v život zvláštny zákon o štátnom zastupiteľstve týmto paragrafom vyžadovaný, sú v tejto veci smerodajné zákony a zákonné nariadenia, ktoré platia teraz.

O plenárnych usneseniach v právnych otázkach zásadnej povahy alebo rozhodnutiach, vynesených súdnymi tabulami, smerodajné sú zákony a zákonné nariadenia, ktoré platia teraz.

Obvody správnych okresov môžu byť učinené totožnými s obvodmi okresných súdov stanovených v tomto zákone a v dôsledku toho sa stanoví, že správné okresy, pokiaľ sa týče ich miestna pôsobnosť upravia sa v smysle prílohy k tomuto zákonu, vzťahujúcej sa na miestné rozdelenie okresných súdov a že takto upravené správné okresy, pokiaľ sa týče ich miestna pôsobnosť môžu byť zmenené len zákonom a že takýto pozmeňovací zákon nemôže do 31. januára 1931 byť vynesený!

Ustanovenia odstavca predchodzieho vzťahujú sa in a sídla správnych okresov.

Súdna organizácia Podkarpatskej Rusi bude upravená zvláštnym zákonom, dokiaľ tento zákon nebude vynesený, zostane pri terajšom právnom a faktickom stave.

Zákony a nariadenia, ktoré sa tomuto zákonu protivia, obzvlášte nariadenie zo dňa 23. apríla 1926 a vyhlásené dňa 29. apríla 1926 pod čís. 55, pozbývajú platnosti.

Zákon tento buď vyhlásený do 8 dní po jeho sankcionovaní a vstupuje v život dňom svojho vyhlásenia.

Prevedením tohoto zákona sa poverujú minister spravedlnosti, minister vnútra a minister s plnou mocou pre správu Slovenska.

§ 94 ústavného zákona vyslovuje, že organizáciu štátnych súdov upravuje zákon. Smysel tohoto ustanovenia dokazuje, že otázka súdnej organizácie je tak dôležitou otázkou ústavne-právnou, ktorú nemožno rozhodnutím exekutívnej moci definitívne vyriešiť a rozhodovať o nej vyhradzuje si súd pre seba, rešp. svojim zvoleným zástupcom ako zákonodarný akt.

Zákon zo dňa 3. apríla 1919, vyhlásený dňa 12. apríla 1919 pod čís. 188/1919 vyslovuje v súlade s ústavným zákonom zreteľne, že v otázke súdnej organizácie môže minister spravedlnosti učiniť nariadením prechodné opatrenia dotiaľ, kým uhorský organizačný zákon č. XXV, z r. 1890 nebude nahradený zákonom novým.

I z tohoto zákona je zrejmé, že otázka súdnej organizácie na Slovensku musí byť upravená zákonom a že úprava nariadením je opatrením iba prechodnej povahy.

"Lehotu novej organizácie, po ktorú mohla výkonná moc nariadením ustanoviť sídla, okresy a obvody súdov a štátnych zastupiteľství na Slovensku v Podkarpatskej Rusi, stanoví zákon zo dňa 2. novembra 1918, vyhlásený dňa 4. novembra 1918 pod čís. 6/1918 vo dvoch rokoch sahajúcich do 4. novembra 1920, túto lehotu predĺžil zákon za dňa 15. apríla 1920 a zo dňa 22. decembra 1920, vyhlásený dňa 31. decembra 1920 pod čís. 691/1920 do 31. decembra 1921 a zákon zo dňa 19. decembra 1924, vyhlásený dňa 29. decembra 1924 však do konca apríla 1926. Lehota tá už vypršala a nieto zákona, ktorým by bolo nariadené nové ďalšie predĺženie.

Úradnícka vláda na základe zmocnenia, obsaženého v zákone čís. 295/1924, stanovila nariadením zo dňa 23. apríla 1926, vyhláseným pod čís. 5/1926 dňa 29. apríla 1926 - tedy predposledného dňa prechodnej doby navej organizácie - okresy, rešp. obvody a sídla všetkých súdnych tabúl, sedrií a okresných súdov. Vzhľadom na to, že rozvrh súdov I. a II. stolice, prevedený s hľadiska miestnej pôsobnosti, aký produkoval minister spravedlnosti nariadením č. 55/1926, mohol s rovnakou námahou predložiť i Národnému shromaždeniu a mohol prísť pred Národné shromaždenie s návrhom zákona obsahu totožného s obsahom toho nariadenia, vzhľadom na to, že úradnícka vláda ani do dnešného dňa nepredložila Národnému shromaždeniu návrh zákona o otázke súdnej organizácie. Z týchto faktov možno dovodzovať, že výkonná moc nechce zákonodarstvo pripustiť k rozhodovaniu v otázke súdnej organizácie. Avšak povinnosťou zákonodarstva v smysle ustanovenia ústavy je, aby dalo i prez eventuálny odpar výkonnej moci výraz vôle ľudu v otázke, ktorá je zárukou slobody a ústavnosti a aby po jej podrobnom pojednaní v obidvoch snemovniach zákonodarstva vystrojilo ju mocou zákona.

Zákon ten vyniesť je jeho povinnosťou tým väčšmi, lebo k súdnym okresom je viazané jazykové právo národných menšín a tedy upravenie tohoto práva zákonnou úpravou súdnych okresov je nezbytným záujmom konsolidácie štátu. Z tohoto dôvodu bolo treba učiniť prietrž liknavému postupu úradníckej vlády a predložiť návrh zákona národnému shromaždeniu.

Avšak návrh zákona musel byť Národnému shromaždeniu predložený i preto, lebo Československá republika sa Saint-Germainskou smluvou, pojatou do zákona vyhláseného dňa 31. decembra 1921 pod čís. 508/1921 zaviazala, že československí štátni občania nie českého jazyka budú účastní náležitých úľav čo. do ústneho, alebo písomného používania svojho jazyka pred súdmi. Avšak také teritoriálné zmeny v súdnych okresoch, akých doznaly okresné súdy v Rimavskej Sobote, Košiciach, Nitre, Sečovci, Štubni a Starej Lubovni, snižuje úmerné číslo maďarských, nemeckých a rusínskych národných menšín pod dosavádné 20%, čím sa stane sporným ich jazykové právo. Je zrejmé, že keby členovia národných menšín týchto súdnych okresov, ktorí svoje jazykové právo dosiaľ prevodzované týmto umelými geografickými presuny ztratili, toto umelé prevedenie zmeny úmerného čísla predložili Stálemu medzinárodnému súdu, tento súd by zaiste nekvalifikoval to za "náležitú úľavu", ale za také pozbavenie práva, ktoré sa protiví poslednému odstavcu § 7 mierovej smluvy St.-Germainskej a činí tedy nariadenie č. 55/1926 neplatným. Kedže však by neposlúžilo prestíži československej republiky, keby Stály medzinárodný súd alebo Spoločnosť národov konštatovaly, že republika vydáva nariadenia, ktoré sa protivia alebo odporujú § § 2-8 smluvy St.-Germainskej, je povinnosťou zákonodarstva toto už bez toho neplatné nariadenie pozbaviť naprosto platnosti a zjednať platnosť základnému zákonu č. 508/1921 a poneváč lehota daná zákonom č. 295/1924 už vypršala a otázka súdnej organizácie môže teraz už upravená byť výlučne iba zákonom a výkonná moc ne, môže vydať už ani len prechodné platne nariadenie, je povinnosťou zákonodarstva upraviť otázku súdnej organizácie definitívne zákonom.

Záhlavie zákona chce vyjadriť, že zákon vynesený bol ako prevedenie ustanovenia §u 94 a že jeho teritoriálna účinnosť vzťahuje sa len na Slovensko.

Chce učiniť bezpochybným, že čo do organizácie súdnej je jedine a výlučne tento zákon smerodajný a záväzný.

Chce vysloviť, že pôsobnosti a organizácie najvyššieho súdu v Brne nedotýka sa tento zákon a že najvyšší súd v Brne je najvyššou stolicou i v súdnych veciach slovenských.

Nepotrebuje zovrubnejšieho odôvodnenia. Počet a rozdelenie vyhovuje nariadeniu č. 55/1926. Mená súdnych tabúl sú mimo československého názvu udané i v jazyku maďarskom a nemeckom preto, lebo v obvodoch obidvoch súdnych tabúl sú národné menšiny, s ktorými nutno počítať.

Počet a rozdelenie sú totožné s počtom a rozdelením nariadenia č. 55/1926. Názvy sedrií, ku ktorým patria súdné okresy s národnými menšinami 20% presahujúcimi, udané sú tiež maďarsky, rešp. nemecky, rešp. maďarsky i nemecky.

Nepotrebuje odôvodnenia.

Názvy sedrií, ku ktorým patria súdné okresy s národnostnými menšinami 20% presahujúcimi, udané sú tiež maďarsky, rešp. nemecky, rešp. maďarsky i nemecky.

Nepotrebuje odôvodnenia.

Počet je totožný s nariadením č. 55/1926. Názov a pomenovanie sídla stalo sa podľa pravidla už uvedeného.

Rozdelenie obcí v súdnych okresoch Bratislava, Nitra, Štubňa (Turč. Sv. Martin), Rim. Sobota, Košice, Sečovce, Modrý Kameň a Stará Lubovňa sa rozchádza s nariadením č. 55/1926, lebo ako je zrejmé z tabuliek k zákonu priložených, pripojuje návrh zákona - proti nariadeniu č. 55/ 1926 - obce, ktorých vzdialenostné pomery, geografická poloha a hospodárske pomery to odôvodňujú, a umožňujú rešp. zaisťujú dobré, lacné a rýchle uspokojenie záujmov prisluhovania spravedlnosti, k súdnym okresom, ku ktorým sa hodia.

Pre Bratislavu, mesto so sriadeným magistrátom, sriaďuje sa zvláštny okresný súd, lebo tým 20.731 maďarským obyvateľom umožní sa používať svojho materinského jazyka u súdov. Mimo toho samozrejme je v Bratislave jeden zvláštny okresný súd pre vonkov so sídlom v Bratislave.

Nepotrebuje odôvodnenia.

Chce zaistiť čo najrýchlejšie prevedenie ustanovenia §u 97 ústavy, lebo zákonitá úprava sudcovskej moci nemôže v právnom štáte po 8ročnom meškaní byť viac odďaľovaná.

Chce vysloviť, že výkonná moc nesmie viac zasahovať do otázky súdnej organizácie nariadením. Zmenu môže napotom previesť len zákonodarstvo! Na obvodoch súdnych okresov však ani zákonodarstvo nemôže do r. 1931 nič zmeniť, a to preto, aby následkom zmien nenastaly do nového sčítania ľudu v r. 1931 v úmernom čísle národných menšín v jednotlivých súdnych okresoch také zmeny, ktoré - ač len prechodne - mohly by vyvolať spory o používaní práva jazykového, náležiaceho národným menšinám.

Nepotrebuje odôvodnenia štátné zastupiteľstvá môžu byť len v sídlach sedrií a vrchné štátné zastupiteľstvá len v sídlach súdnych tabúl.

Nepotrebuje odôvodnenia.

Paragraf tento chce docieliť toho, aby obvod súdneho okresu bol totožný s obvodom okresu administratívneho, avšak dá zrejme vyciťovať, že nie súdné okresy majú sa prispôsobovať k okresom administratívnym, ale naopak, okresy administratívné k okresom súdnym. Jazykové právo totiž slúčené je s okresom súdnym a v administratívnom okrese i v úradoch rozhoduje čo do jazykového práva to, či je v súdnom okrese daný predpoklad k používaniu jazykového práva národných menšín.

Vzhľadom na autonomiu Podkarpatskej Rusi vyhradzuje sa úprava zvláštnemu zákonu.

Dôvody k § 1 platia i tu a tiež náležitým dôvodom je vyslovený cieľ, t. j. zrejmé pozbavenie platnosti nar. č. 55/1926, ktoré sa protiví smluve St.-Germainskej.

Nepotrebuje odôvodnenia.

Nepotrebuje odôvodnenia.