Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Horák, dr
Buday, inž. Dostálek, Slavíček,
Stivín, Zierhut.
Zapisovatelé: Ježek, dr Petersilka.
233 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři dr Hodža,
Najman, dr Nosek, dr Peroutka, dr Spina,
dr Srdínko, dr Šrámek, dr Tiso.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha.
Předseda (zvoní): Zahajuji 111. schůzi
posl. sněmovny.
Počátkem schůze byla tiskem rozdána
publikace Mezinárodní informační služby
parlamentní "Z cizích parlamentů",
roč. VIII, č. 10 až 12.
Výboru imunitnímu přikázal
jsem žádost sedrie v Levoči ze dne 9. listopadu
1927, č. Nt 68/27/2, předloženou hlav. stát.
zastupitelstvím v Košicích ze dne 28. listopadu
1927, č. 11409/27, za souhlas s trest. stíháním
posl. Kreibicha pro přečin podle §u
14, č. 5 zákona na ochranu republiky (č.
J 470-II).
Zápis o 105. schůzi byl ve sněmovní
kanceláři po 48 hodin vyložen, a poněvadž
nebyly proti němu podány písemné námitky,
jest schválen podle §u 73 jedn. řádu,
byl podle téhož paragrafu vytištěn a počátkem
schůze tiskem rozdán.
Pan posl. Mondok před koncem své řeči
ve včerejší 110. schůzi posl. sněmovny
užil slov, jež obsahovaly projev ohrožující
bezpečnost státu.
Sděluji, že předsednictvo se usneslo podle
§u 9, lit. m) jedn. řádu projev tento vyloučiti
z těsnopisecké zprávy.
Přistoupíme k projednávání
pořadu, na němž jest:
Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 1224) státního rozpočtu
republiky Československé a finančního
zákona pro rok 1928 (tisk 1260) a rozprava o prohlášení
ministra financí, učiněném ve 102.
schůzi posl. sněmovny dne 25. října
t. r.
Budeme pokračovati v podrobné rozpravě, a
to ve třetí části rozpravy podrobné,
to jest části hospodářské a
dopravní, započaté ve 110. schůzi
sněmovny.
Ještě jsou přihlášeni tito řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Matzner, Füssy,
Chlouba, Procházka, Grünzner,
inž. Kallina, Brodecký, Karpíšková,
Kříž, Bečko; na straně
"pro" pp. posl. Hýbner, Kunz, Chlebounová,
Sedláček, Molík, Petrovický,
Krumpe, Wagner, Jos. Mayer, Kyncl,
E. Vencl, Kvasnička, dr Feierfeil,
Kaňourek, Haupt, Janovský,
Pelíšek, Krejčí, dr Polyák.
Dávám slovo panu posl. Füssymu.
Posl. Füssy (maďarsky): Dámy a
pánovia! Od doby trvania republiky prejednáva tak
zvaný ústavný parlament už ôsmy
štátny rozpočet a je cele prirodzené,
že tejto veľmi dôležitej otázke musia
zákonodarci najväčšiu pozornosť venovať,
keďže medzi najprednejšie povinnosti parlamentu
patrí kontrola hospodárenia prevádzaného
v štátnej domácnosti, a to kontrola hlavne
s hľadiska toho, či verejné bremená
sú primerané únosnosti daňujúceho
obecenstva a či tu nie je nebezpečie, že by
nesprávne hospodárenie s verejnými peniazmi
privodilo zničenie poplatníkov. So žiaľom
musíme konštatovať, že väčšina
rozpočtového výboru poslaneckej snemovne
nevykonala svoju prácu so žiaducnou svedomitosťou,
lebo nevenovala dosť pozornosti tomu, či peniaze poplatníkov
budú vynaložené na správne a dobré
účele, nebrala v úvahu, ktoré položky
by maly byť snížené a ktoré zvýšené
v záujme štátu, ale všetko ponechala tak,
ako to plánovala vláda, rešp. ako to preliminovala.
K dokázaniu správnosti tejto vety kladiem vám
otázku, dámy a pánovia, vyslovte sa podľa
vášho najlepšieho svedomia, čo je dôležitejším
pre veľké massy štátnych obyvateľov,
či chlieb alebo kanón? Ja myslím, a tu mi
dáte za pravdu i vy, že musíme dať prednosť
chlebu, lebo nadarmo máme milionovú armádu,
nadarmo máme na stá a stá moderných
kanónov, lietadiel a tankov, lebo i to najchrabrejšie
a najlepšie vyzbrojené vojsko zluhá, ak nemá
čo jesť, ak nemá chleba.
Moje obavy však netočia sa okolo otázky, či
má vojsko čo jesť a či nie, avšak
nemôžem ponechať bezo slova, že nasledujúc
príklad starých rozpočtov, i v tomto rozpočte
vojsko ztrávi najväčšiu časť
verejných dôchodkov, kým vec školská
a záujmy zemedelské zaostávajú veľmi
pozadu za potrebami armády. Tento fakt je tým smutnejší,
lebo toto neodôvodnené protežovanie vojska a
jeho nastrkovanie dopredu deje sa v dobe, keď Spoločnosť
a národov a celý tucet medzinárodných
tvarov lámu si hlavu nad odzbrojením, keď pán
minister zahraničia Beneš robí Locarná,
krásne reční o pacifistických snahách
republiky a celú Europu, ba celý svet chce učiniť
účastným požehnania večného
mieru. Krásne slová počujeme aj o tom, aby
už raz prestaly sa robiť rozdiely medzi víťazmi
a porazenými, všetko to však znamená len
krásne reči, lebo veď šíritelia
týchto myšlienok vyrábajú vo svojich
štátoch na miesto pluhov nové a nové
kanóny, ač zbrojenie bolo by naprosto zbytočné,
jestliže by srdcia vedúcich štátnikov
ovládané boly snahami po miere. Pravý mier
možno vytvoriť len tak, jestliže sa zažehná
nespokojnosť širokých vrstiev ľudových
a jestliže dáme chleba hladujúcim a prácu
nezamestnaným. Predovšetkým má vláda
väčšmi dbať o zemedelstvo, treba zmeliorovať
neplodné územia a treba vydupať z úrodnej
pôdy väčšie výnosy. Zdravá
majetková politika je prostriedkom k mieru, naproti tomu
pozemková reforma prevádzaná s hľadísk
šovinistických je parenišťom nových
nespokojností a tým aj nových nesvárov.
Ani dnes ešte nevidíme zmenu vo spôsobe prevádzania
pozemkovej reformy a proti každej zvučnej propagande,
rozširovanej v cudzozemsku, pribíjame, že pozemková
reforma neposlúži ani záujmom národa
českého, ale jedine záujmom českej
agrárnej strany, lebo veď ešte i dnes sľubujú
pôdu len tomu, kto vstúpi do agrárnej strany.
(Posl. dr Slávik [maďarsky]: Obce Malý a
Veľký Šárok hovoria ináč!)
Obce Malý a Veľký Šárok konštatujú
to samé, čo som povedal práve ja. Viem to
veľmi dobre, lebo veď ja žijem medzi ľudom,
nevidím to cez bioskop, lež cítim boľasti
ľudu, počujem a cítim jeho sťažnosti
a s týmto ľudom žijem. A toto deje sa v demokratickej
republike, ktorá dala na papieri každému občanovi
rovnaké právo, avšak len na papieri, lebo veď
vo skutočnosti musíme rozlišovať občanov
prvej, druhej, tretej a desiatej triedy a bohužiaľ,
my následkom určenia ťažkého osudu
musíme patriť práve do tejto poslednej skupiny.
Ako potom vyzerá ochrana menšín, garantovaná
mierovými smluvami, o tom škoda by bolo ztratiť
slova.
Ako možno srovnať so zásadou rovnosti, požadovanej
demokraciou, fakt, že pôdu maďarského statkára,
bydliaceho na vidieku číročiste maďarskom,
prejíma štát za smiešny obnos, (Posl.
dr Slávik: To vás bolí!) že 20-
až 40jutrové reality, 100- až 120tisícové
budovy daruje remeselníckym tovarišom, importovaným
z českých a moravských krajov, ktorí
ani bledého zdania nemajú o poľnom hospodárstve,
lebo veď celý svoj život ztrávili v dielni,
továrni alebo bani. Či to možno menovať
správnou pozemkovou reformou, či to možno pokladať
za racionelnú prácu zemedelskú, keď
pravé vzorné hospodárstva, intenzívne
obhospodarované prevádzajú sa do rúk
ľudí, ktorí tomu nerozumejú, ktorí
značnú časť pôdy nechávajú
úhorom a neraz pestujú na pšeničnej
pôde bodliačie, kým bývali zamestnanci
veľkostatkov, ktorí tu dosiaľ spokojne nažívali,
môžu sa chopiť žobráckej palice, avšak
nemôžu sa vysťahovať za more hľadať
lepšiu vlasť, lebo i táto cesta je im zatvorená,
avšak všetky špatné následky tejto
neblahej politiky pociťuje tiež mestské občianstvo
i robotníctvo, lebo veď zemedelská výroba
je menšia a ceny potravín sa zvyšujú.
Jestliže tedy vy, dámy a pánovia, chcete tu
v tomto štáte robiť správnu a spravodlivú
politiku majetkovú, musíte zanechať šovinistickú
politiku, utlačujúcu menšiny a zahájenú
zvlášte proti Maďarom. Jestliže ešte
ani dnes nechopíte sa našej blahovoľnej rady,
ktorá prichádza ešte vždy včas,
vtedy pod vami samými podtínate strom, lebo veď
úpadok kolonistov privedie tiež úpadok štátu.
Dnes ešte nie je pozde, aby šovinisticky prevádzaná
pozemková reforma bola zmenená v pozemkovú
reformu spravodlivú a vyhovujúcu tiež zásadám
verejného hospodárstva, ktorá správna
reforma vylučuje každú národnostnú
zášť a politickú predpojatosť. Táto
pravá a správna pozemková reforma má
jedinú tézu, a to je, že pozemky, ktoré
majú byť rozdelené, treba dať tomu, kto
ich dosiaľ obrábal. (Posl. dr Slávik [maďarsky]:
Veľkostatkárom, pravda?)
Vy húževnate popierate, že kolonizačná
politika doznala bankrot. Prosím vás, pozrite sa
príležitostne na koloniu, sriadenú na puste
Millenium, kde za starodávna rodila pôda 16 až
18 metrických centov; dnes celá kolonia, ač
pôdu dostala tak rečeno zdarma, je v stave produkovať
práve len toľko, koľko stačí na
výživu rodiny, avšak producent nemôže
už platiť ani úroky z tej malej nákupnej
ceny a nákupnú cenu samú nebudú môcť
umoriť ani jeho pravnukovia. V tejto kolonii stalo sa minulého
roku, že i požičané semeno na osenie bolo
možno vydobyť iba exekúciou. (Posl. dr Slávik
[maďarsky]: Ale, pane kolego, tomu ani sám neveríte!)
Faktami to môžem dokázať, príďte
a presvečte sa osobne. (Posl. Žalobin [maďarsky]:
Nevedia orať a či čo?) Nerozumejú
tomu. (Posl. Žalobin [maďarsky]: Zkrátka,
majú sa vrátiť zasa grófom?) Tým
nie, ale malým gazdom, ktorí tam bydlia, tým,
prosím. Bezpočtukrát som už kľučkoval
u vedúcich orgánov pozemkového úradu,
aby pôda bola daná okolitým malým gazdom
a zemedelcom, lebo len my rozumieme jej obrábaniu, avšak
nám ju nedajú. (Posl. Žalobin [maďarsky]:
Nehanbite sa to tu povedať?) Vy sa môžete
hanbiť, a môžu sa hanbiť tí, ktorí
to prevádzajú. (Výkřiky posl. Žalobina.)
Okrem politiky pozemkovej reformy zvláštnu pozornosť
má venovať zemedelská vládna správa
odvodňovaniu zabahnených území a meliorácii
pôdy ležiacej úhorom. Čo do odvodňovania
máme smutnú zkúsenosť, že príslušné
spoločnosti sotva stačia udržovať v dobrom
stave hrádze a prietoky, sriadené pred štátnym
prevratom a o sriaďovaní nových nemôže
byť ani reči. Bude snáď zbytočným
vykladať, ako veľkým štátnym a nielen
súkromným záujmom je zväčšovanie
úrodnej pôdy, ktorá zaisťuje nové
pramene daní pre štát a veľa ľavnejších
plodín pre konzumentstvo. Avšak tá najmenšia
starosť vlády je o veľa väčšia
než starosť o to, aby boly chránené vodami
ohrožené priestory vo výmere veľa desaťtisícov
jutár alebo než by tou najnepatrnejšou obeťou
prispela na pomoc vodoregulačným spoločnostiam.
Avšak ako prepotrebná je táto práca,
to dokazujú i posledné dva katastrofálne
roky, v ktorých úroda celých okresov stala
sa korisťou vody.
Ako macošsky zachádza vláda so záujmami
poľného hospodárstva, vychádza najavo
i z toho, že Zemedelská rada na Slovensku je ustanovizňou,
ktorá je snáď k niečomu dobrá,
len k tomu nie, aby prospela zemedelstvu. Na istý dotaz
kol. posl. Remeša odvetil pán minister zemedelstva,
že Zemedelská rada v Bratislave dostane sedem milionov.
S úctou tážeme sa, koľko dostanú
z tohoto obnosu v fakticky zemedelské organizácie
a koľko korifeovia strany agrárnej? Faktom je, že
obecenstvo vôbec nepociťuje podpornú činnosť
zemedelskej rady a najmenej pociťuje ju gazdovské
obecenstvo maďarské, ktoré by malo byť
podporované v prvom rade. Činnosť, alebo lepšie
rečeno nečinnosť zemedelskej rady v Bratislave
najlepšie charakterizuje tento prípad:
V lete poriadali sme v Komárne zemedelskú a priemyselnú
výstavu a výstavu ľudových krojov, ktorej
hlavným účelom bolo, aby sa maďarský
zemedelci poučili, ako nutno racionálne produkovať
a čo je racionálne obrábanie pôdy.
Veľký význam to má zvlášte
v krajoch pšeničných, ktoré očakáva
veľký úkol, aby produkovaly ten prebytok pšenice,
ktorý musí Československá republika
dnes ešte importovať. Smerodajný činitelia
konštatovali, že republika produkuje zo všetkých
zrnovitých plodín dostatok, len pšenica potrebuje
dovozu. Racionálnym obrábaním pôdy
mohol by byť i tento import naprosto eliminovaný.
Z jari 1927 poriadala zemedelská rada za účasti
najprednejšej autority štátu pšeničnú
anketu, ktorá zabývala sa otázkou, ako by
mohol byť dovoz pšenice zvýšenou produkciou
zažehnaný, avšak pri tom veľkom anketovaní
nepočuli sme ani slova o tom, že by bolo treba väčšiu
pozornosť venovať pšeničnému územiu,
obydlenému Maďarmi.
Príležitosť bola daná vo výstave
v Komárne. Viac ako 40.000 maďarských hospodárov
navštívilo túto výstavu, kde boly konané
hlavne odborné prednášky o produkcii pšenice
a kde sa poskytovaly vysvetlenia návštevníkom
vystavenými diagramy, kdežto videli sme, že Zemedelská
rada, ktorá by bola povolaná slúžiť
záujmom zemedelským a dostáva na to ohromné
sumy, na výstavu demonštratívne sa nedostavila,
ani žiadaných odborníkov nevyslala, zkrátka
celú akciu nevzala ani na vedomie. Naproti tomu s vďakou
musím sa zmieniť na tomto mieste o Zemedelskej rade
nemeckej, ktorá nášmu pozvaniu s najväčšou
ochotou vyhovela a s opravdu vzácne krásnym a cenným
výstavným materiálom a veľkými
výlohami snažila sa pôsobiť k tomu, aby
maďarských gazdov poučila a tým zemedelstvo
zveľaďovala. Z tohoto faktu môžeme odvodiť
veľmi cenné poučenie, ktoré ospravedlní
tiež náš požiadavok smerujúci ku
sriadeniu samostatnej Zemedelskej rady maďarskej. Na spôsob
dvojakých rád zemí historických musí
byť i na Slovensku sriadená Zemedelská rada
maďarsko-nemecká, lebo čo je možné
v Prahe, to musí byť možné tiež na
Slovensku.
Nechceme byť macošskými deťmi Zemedelskej
rady, tým menej, lebo v tých obrovských obnosoch,
ktorými je dotovaná, sú aj naše krvavé
berné haliere. My tedy neprosíme, ale požadujeme
len svoje práva, keď chceme, aby osud maďarských
poľných hospodárov bol riadený maďarskou
radou, aby sme neboli odkázaní čakať
na to, či sa naša tvár pánom zo Zemedelskej
rady zaľúbi a či nie. Avšak požadujem
tiež, aby Zemedelské rady boly položené
na nové základy, požadujeme, aby vysielanie
delegátov dialo sa tak, ako v zemiach historických,
a hlavne aby rôzne zemedelské záujmové
kruhy vysielali svojich vlastných odborníkov a nie
tých demagogov politických strán župných
zastupiteľstiev, ktorí majú najväčšiu
hubu.
Obzvlášte ťažko nesieme nedostatok vyššieho
odborného zemedelského vyučovania maďarského,
ako aj nedostatok zemedelských pokračovacích
kurzov na ľudových školách v okoliach
maďarských. Sriaďovanie týchto kurzov
bolo by hlavným úkolom maďarskej skupiny Zemedelskej
rady, ktorá skupina vysielala by riadnych odborníkov
a hlavne jednotlivcov reči znalých, ktorí
by poučovali ľud v jazyku ľudu.
Nechcem sa podrobne rozširovať na okolnosti, ktoré
znemožňujú zemedelskú produkciu; ťažké
daňové bremená, ktoré boly reformou
daňovou len zvýšené, už sami o
sebe ochromujú poľné hospodárstvo a
zaslúžili by si zvláštnu kapitolu; avšak
nemôžem nechať bezo slova bremená, ktorými
sú poľnohospodárske ustanovizne zvlášte
postižené, a to sú zemedelské úrazové
poistenie a poistenie sociálne. Pod týmito bremenami
poľné hospodárstvo už takmer upadáva,
a už sme tam, že väčšina zemedelských
závodov opúšťa intenzívne hospodárenie
a prechádza na hospodárenie extenzívne len
preto, aby nemusely najímať pracovné sily.
Dnes 98% gazdov je toho názoru, že snaží
sa produkovať len potrebu pre svoju domácnosť,
lebo veď ak produkuje viac, pôjde to i tak na dane
a iné verejné bremená.
Aké nebezpečie znamenajú tieto názory
pre život verejnohospodársky, o tom nemusím
sa zovrubnejšie rozširovať. Najťažším
a najnesnesiteľnejším bremenom je sociálne
poistenie. Je stavom naprosto nemožným, aby zemedelský
robotník, ktorý hygienicky žije medzi pomermi
nesrovnateľne lepšími nežli robotník
priemyselný, bol v rovnakej kategorii a u rovnakého
ústavu poistený, ako robotník v priemyselný.
Následkom toho zemedelskí robotníci pomáhajú
vydržovať tiež nemocenské poistenie robotníkov
priemyselných.
V zemiach historických je i po tejto stránke náležité
rozčlenenie, a tu majú zemedelskí robotníci
svoju zvláštnu poisťovňu. Zkúsenosti
dokazujú, že tieto zvláštne poisťovne
i pri nižších sadzbách zaisťujú
zemedelským robotníkom väčšie výhody.
Jestliže gazdovský čeľadín na Slovensku
onemocnie, musí cestovať z Medzibodrožia do ústredne
v Bratislave, aby bol konečne prehlásený
za zdravého. Lekárskej pomoci a liekov dostane sa
zpomedzi 1000 nezdravým sotva jednému. Zasa tážeme
sa, ak môže byť v zemiach historických
zvláštne nemocenské poistenie zemedelské,
prečo by nemohlo byť tiež na Slovensku? Toto
ubohé, nešťastné Slovensko zostáva
vždy niečím zvláštnym, s ktorým
pražská vláda nakladá tak, ako s nejakou
černošskou provinciou. Nemôžem s tohoto
miesta dosť zdôrazňovať, do akej miery
vyžaduje si zemedelstvo celého Slovenska radikálnej
zmeny zákona o sociálnom poistení. Ak nenadíde
táto zmena čo najskôr, poklesne zemedelská
výroba naprosto, lebo dnešné bremená
sú proste nesnesiteľné, a z toho bude mať
nesmiernu škodu zasa len štátne hospodárstvo.
Len bežne zmienim sa o tom, že vláda mala by
mať väčšiu starosť o vybudovanie závodov
pre zušľachťovanie semena, ako aj o to, aby každý
záujemca mohol za ľavnú cenu dostať semená
zušľachťovaných plodín, vypestovaných
podľa klimatických pomerov jednotlivých vidiekov
a aby toto semeno bolo k nemu za výhodné tarify
dopravované. Totiež platí aj o chove dobytka,
ktorý chov ocitá sa v pomeroch ešte smutnejších
než zušľachťovanie plodín. Je naozaj
ťažkým hriechom vlády tá nedbalosť,
ktorú prejavuje voči chovu dobytka. Dôkazom
toho len zkrátka zmienim sa o fakte, že nemôže
zaokrývať z tuzemských koní ani minimálnu
kvotu koní armády, lež dá kone kupovať
koňskými kupci v súsedných štátoch.
Je naozaj nepochopiteľným, že najvyššie
velenie vojska neobáva sa toho, že by kone vychované
v maďarskom Dolnozemsku mohli robiť v českej
armáde dajakú neplechu.
Konštatujem, že chov rožného dobytka nie
je na veľa vyššom stupni, než pred 800 až
900 rokov pred tým.
Musím dať výraz tiež dávnemu prianiu
vinárov okolí piesčitých, aby bola
docela odpustená daň z ich vína, ktoré
je naozaj veľmi chatrnej kvality a má len niekoľkoprocentný
obsah alkoholový. Tento požiadavok je tým odôvodnenejší,
lebo pôda týchto hospodárov je naprosto nespôsobilá
ku akejkoľvek inej produkcii. A jestliže zanechajú
i produkciu vína - veď budú k tomu donútení
daňou - zostanú nové územia úhorom.
Pozrime sa napokon ešte do záverečných
účtov z r. 1926. Musíme vysloviť podivenie,
že pri takýchto záverečných účtoch
môže ešte zostať na svojom mieste pán
minister financií, tento výtečný profesor
vied verejnohospodárskych. Alebo či snáď
je mu neznáma tá základná veta o štátnej
domácnosti, že štátna domácnosť
je dobrá len vtedy, jestliže príjmy rovnajú
sa výdavkom a ďalej jestliže vyhovuje rozpočtu.
Tážem sa: Na čo vôbec pojednávame
o rozpočte, ktorým stanovíme na pr., aby
niekto platil 100 Kč dane, keďže pán minister
financií vyberie od neho 110 Kč alebo ešte
viac. Tomu by som ešte rozumel, že svedomie pána
ministra financií by snieslo porušenie finančného
zákona, ktoré by bolo možno vyjadriť hoci
miliardami, avšak jestliže ani veda verejného
hospodára neprotestuje proti tomu, to už veru veľmi
ťažko padá na váhu.
Keďže v štátnom rozpočte nepomýšľa
sa na zveľaďovanie poľného hospodárstva
a najmenej berie sa ohľad na poľných hospodárov
v okoliach Maďarmi obydlených, od ktorých síce
štát dane vyberie, dať však nedá
nič, preto v mene klubu i vo svojom mene prejavujem, že
budeme hlasovať proti rozpočtu. (Potlesk poslanců
maďarské strany národní.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Hýbner. Dávám mu slovo.
Posl. Hýbner: Slavná sněmovno! Při
projednávání rozpočtu ministerstva
zemědělství nutno s potěšením
konstatovati snahu p. ministra, informovati zákonodárné
kruhy o všech podrobnostech ministerstva zemědělství,
což dosud nikdy se nestalo. V zemědělském
výboru objasnil p. ministr veškeré položky,
naznačil směrnice, kterými má býti
v budoucnosti postupováno, upozornil na nutné práce
regulační, meliorační, elektrisaci
venkova, pojednal o zemědělském školství
a o všech bodech ministerstva zemědělství
se týkajících.
V debatě uznány byly všemi přítomným
snahy ministerstva, směřující k pokroku
celého zemědělství a dobrá
vůle páně ministrova zavésti do něho
nového, pokrokového ducha. Chtěl bych však
dnes upozorniti p. ministra a slavnou sněmovnu na důležitou
složku našeho zemědělství a národohospodářství,
která je, bohužel, přezírána,
to je na naše zelinářství a s ním
spojený obchod, který stojí na pokraji záhuby.
Hlavní příčinou toho jest systematické
přezírání této složky
směrodatnými kruhy a přílišné
její zdanění. Krajina všetatsko-dřísská,
která jest zajisté panu ministru dr Srdínkovi
dobře známa, neboť často tam dojíždí,
a která zahrnuje v sobě na 200 obcí živících
se pěstováním zeleniny, potřebuje
podpory, aby povznesla se na bývalý svůj
stupeň. Jsem přesvědčen, že pan
ministr učiní vše, co ku její záchraně
je potřebí.
Alespoň ku částečné informaci
o vychvalovaném blahobytu této oblasti uvedu přesnou
statistiku za poslední léta, z níž je
zřejmý veliký pokles výnosu, hlavně
vývozu.
Pěstění zeleniny v tomto kraji zavedeno asi
před 150 lety, ve větším měřítku
však vyvinulo se v letech 1866, kdy postavena byla dráha
Praha-Turnov, a r. 1873 po postavení dráhy Vídeň-Děčín.
Křižováním těchto tratí
ve Všetatech tvoří se důležitý
uzel železniční, který využit byl
ku vývozu zeleniny do ciziny. V době předválečné
vyváželo se ze stanice Všetaty a Dřísy
ročně asi 500 vagonů okurek do Německa.
Jelikož v době válečné a poválečné
vývoz značně stoupal, rozšířilo
se pěstování zeleniny po všech okolních
obcích, takže r. 1924 pěstovala se již
zelenina ve více než 100 obcích na výměře
asi 1550 ha. Z toho připadá 600 ha na okurky, 550
ha na cibuli, 200 ha na zelí a 200 ha na různou
jinou zeleninu. R. 1924 bylo sklizeno celkem 3768 vagonů
zeleniny, z nichž do Německa a do Dánska vyvezeno
923 vagonů po 100 q v ceně 10 mil. Kč. R.
1925 vyvezeno bylo 954 vagonů v ceně 11 mil. Kč.
R. 1926 vyvezeno 200 vagonů v ceně 812.000 Kč
a r. 1927 pouze 198 vagonů v ceně 700.000 Kč.
V čem nutno hledati příčiny tohoto
zhroucení vývozu do Německa v letech 1926
a 1927?
Až do 1. října 1925 vyvážely se
okurky a zelenina vůbec beze cla, avšak od tohoto
dne uvalila německá vláda na okurky clo ve
výši Kč 40 za 1 q, čímž
zasazena smrtící rána nejen vývozu,
ale i pěstitelům samým. Vyhlášení
cel se strany Německa nebylo ochranou pro německé
zemědělství, nýbrž byl to akt
odvety. U nás totiž r. 1925 byla úroda křenu
jak v Čechách, tak i na Slovensku nepatrná
a začal se k nám dovážeti bavorský
křen, tehdy beze cla. V zahraničním oddělení
ministerstva obchodu bylo však uvaleno na dovoz křenu
clo ve výši 250 Kč za 1 q, v důsledku
čehož Německo zavedlo ihned clo na okurky,
zeleninu a ovoce.
V této době jest projednávána smlouva
s Německem a proto žádáme Vás,
pane ministře, jakož i celou vládu jménem
všech pěstitelů zeleniny a všech obchodníků
zeleninou, aby při projednávání této
smlouvy bylo na stesky tyto pamatováno a cla na okurky
zrušena neb aspoň zredukována na míru
nejnižší, aby tak umožněna byla další
existence všech pěstitelů a s nimi spojených
obchodníků zeleninou v celé republice.
Rovněž nutno se zmíniti o nesprávném
odhadování obchodníků zeleninou v
oblasti kraje Všetaty-Dřísy finančními
úřady, kterými tito pokládáni
jsou vesměs za lidi velice zámožné.
Před válkou a i ve válce vlastně tito
lidé byli jen nakupovači, od nichž němečtí
obchodníci, kteří sami do místa přijížděli,
zboží přebírali a sami propláceli.
Našemu obchodnictvu dostalo se pouze odměny za prostředkování,
což činilo 20 až 40 Kč za vagon, vlastně
tedy dělnická mzda, z níž přirozeně
žádný zbohatnouti nemohl. Teprve po válce,
kdy nebylo možno převážeti přes
hranice větší peněžní obnosy,
začali němečtí obchodníci nakupovati
přímo prostřednictvím místních
obchodníků. Jakých výsledků
tito docílili, vidno nejlépe z toho, že r.
1921 při rapidním poklesu marky mnozí naši
obchodníci prodělali nezaviněně celé
své majetky. Prodali totiž za pevnou, určitou
cenu a účty propláceny byly jim prostřednictvím
peněžních ústavů, což bylo
velmi zdlouhavé, takže se stalo, že účet
vystaven byl v době, kdy valuta marky byla na 90 a proplácení
stalo se při kursu 70, ba mnohdy ještě menším.
Ztráty těchto obchodníků v tomto roce
odhadují se více než na 1 mil. Kč. Avšak
berní správa v Brandýse n. Lab. nebrala na
tyto okolnosti ohledu a ač ztráty byly jasně
prokázány, předpisovala jim daně převyšující
několikanásobně jejich majetek. Z těchto
důvodů se velká část těchto
obchodníků raději obchodu vzdala a ti, kteří
ještě obchodují, mají statisícové
nedoplatky, které jsou na nich nyní všemi prostředky
vymáhány. (Výkřiky posl. Náprstka.)
K charakteristice uvádím jeden příklad.