Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Gáti.

Posl. dr Gáti (maďarsky): Daňový návrh je jedným ohnivom v reťazi, ktorá pripravuje v Československu prechodnú konsolidáciu kapitalizmu. Bez tohoto daňového návrhu nebola by tá reťaz súvislá a je docela prirodzené, že i v návrhu uplatňuje sa zásada: uľahčiť položeniu kapitalizmu, usnadniť možnosti výroby a bremená vrhnúť na šiju robotníkov. Návrh je tedy návrhom triednym a ako návrh štátu triedneho ani nemôže byť iným ako jednostrannou výhodou a jednostranným bremenom.

Najmarkantnejšie je dokázané toto hľadisko kapitolou o trestných ustanoveniach. Ak skúmame trestné ustanovenia právnicky a sociologicky, dostaneme jasný obrázok o tom, akým spôsobom možno v triednom štáte zakryť tendencie medzi riadkami, ako možno ukryť za zdanlivú spravodlivosť tú najväčšiu nespravodlivosť, ako možno ukazovať, že ako sa trestajú veľkí daňoví poplatníci, avšak v konečnom výsledku, ako možno práve veľkým poplatníkom ponechať tisíce a tisíce zadných dvierok, aby sa mohli vyhnúť daniam. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Okatým je pri tejto kapitole tých veľa zmien, lebo neistou bola celá štruktúra. Vo výborových pojednávaniach, a v nich bolo práve pri týchto trestných ustanoveniach tak ťažké, a aby som sa tak vyjadril, tak zmätené pojednávanie, že ak hľadí človek na text na pravej a ľavej stránke, cíti takmer ten tlak, ktorý spôsobila verejná mienka a mienka právnická na zákonodarcov odhalením nedokonalostí tohoto návrhu zákona.

Nevedomosť právnická je v tomto prípade krikľavá, avšak i pri tejto právnickej nevedomosti je nápadná úmyselnosť: naprosto zmeniť právny systém. Nápadným je zavedenie nových trestných činov, zavedenie prečinov, pozmenenie základných zásad zákonníka priestupkového, avšak nie v tom duchu, v akom sa nesie trestný zákonník alebo priestupkový zákonník štátov kapitalistických. Nápadným je ďalej s hľadiska všeobecného, akým spôsobom snaží sa tento návrh zákona zapliesť zamestnancov do berných podvodov a ich trestať.

Podľa môjho názoru zabývali sa právnicky s týmto návrhom dosť dôkladne, avšak nie s hľadiska triedneho. Iba naša strana je tá, v ktorej pozmeňovacích návrhoch je obsažené dokazovanie, je poukaz a osvetlenie všetkých tendencií.

Sociálni demokrati v tejto otázke poukazujú ako opozičníci na vady zákona a takmer prosia stranu pravú, aby návrh bol pozmenený, že nebudú s ním spokojní, že bude musieť byť čo skoro novelisovaný. My zaujímame voči sociálnym demokratom stanovisko iné. Náš názor je ten, že iný zákon nemohol byť v dobe prechodnej konsolidácie kapitalizmu vynesený, pre buržoáziu bolo nutnosťou a nevyhnuteľnosťou a ako dôsledkom posledných produktov zákonodarstva prekročiť zákon ústavný a po odňatí volebného práva vojakom bolo nutno vyniesť tiež daňový zákon, v ktorom bolo treba pátrať po spôsobe, ako by bolo možno zachytiť k berným účelom tú najtrpkejšiu a krvavým potom zaslúženú mzdu pracovníkov k účelom imperialistickým a k zveľaďovaniu vojska. Poneváč je to nezbytným dôsledkom, nehovoríme, aby ste ho opravili, ale povieme len toľko, že radikálnu zmenu prevedie na ňom iba jednotná veľká fronta proletariátu.

Po tomto úvode prikročím k jednotlivým paragrafom o trestných ustanoveniach. § 185 je generálnou klauzulou, ktorá obsahuje, čo je trestným činom pri platení daní. Je tu dosť podrobný taxatívny výpočet, v ktorom zákon vyslovuje, že poplatník alebo jeho zástupca, hoci jeho pravotár, pokiaľ predkladá úradu podanie, pokiaľ podáva priznanie daňové alebo pokiaľ daňové priznanie nepodá v lehote stanovenej, pokiaľ dá po prípade odpoveď na niektorú otázku finančného riaditeľstva, vyplní dotazník, ba čo viac, pokiaľ nájomník prizná nájomné a v týchto priznaniach alebo podaniach je taká chyba alebo odchýlka od skutočnosti, ktorá vplývala na vyrubenie dane, to všetko je trestným činom. Pýtame sa, čo bolo dôvodom tejto veľkej prísnosti, čo bolo príčinou stanovenia takýchto nových a veľkých taxatívne uvedených trestných činov a potom vzhliadnime nazpäť na dosavádny systém: Veď už aj dosiaľ sa podávaly daňové priznania, vyzývali nás pod pokutou k podaniu daňového priznania, i dosiaľ pátrali po daňových základoch a nerobili z toho tajnosti, že špiclovský systém v berných otázkach i dosiaľ dôkladne pracoval a bude pracovať, veď už dosiaľ bol tuná celý obrovský aparát, ktorý pátral, či sa daňové priznanie akosi približne kryje s hmotnými pomery poplatníkovými - avšak všetko to nebolo dôvodom tejto veľkej prísnosti. Dôvodom tejto veľkej prísnosti bolo, že daňové priznanie mali dať tí, ktorí dosiaľ danepovinného dôchodku nemali, dôvodom toho bolo, že u nás na Slovensku a v Podkarpatskej Ukrajine v dobe platnosti maďarských zákonov robotníci neplatili dane, ba boly zákony, ktoré si zdanenie robotníkov priamo nežiadaly, natoľko, že na pr. v otázke štátneho občianstva mali robotníci veľa galíb následkom toho zákona, podľa ktorého nemuseli platiť dane.

Treba bolo tedy hľadať spôsob, ako by bolo možno donútiť robotníka, ktorému na príklad i tak srážajú daň zo mzdy - ak má po prípade nejaké vedľajšie príjmy, má nejakú roztrhanú chalupu, ktorú opravdu sožrať nemôže, ak je hladný alebo ak je jeho rodina nemocná, v ktorom domku bydlí - len ako by bolo možno týchto pracovníkov, tieto malé existencie zdaniť. Preto bolo utvorené toľko trestných ustanovení. Aby som len načrtol triedny ráz týchto trestných ustanovení, stačí, keď pomyslíme na pr. na daňovú vec Schönbornovského panstva, na daňovú vec akciovej spoločnosti "Bantlin" alebo na daňovú vec Jána Juska, stolára v Užhorode, alebo na daňovú vec roľníka Jána Kissa, a hneď stane sa nám vec jasnou. Panstvo Schönbornovské alebo tá veľká akciová spoločnosť predne dôkladne študuje a dá preštudovať zákony, má k tomu orgány, má k tomu platených ľudí, kdežto Ján Kiss alebo Jusko nemá ani bledého pojmu o daňovom zákone a ešte menej môže mať zdania o medzerách daňového zákona, o tom, ako si môže daňovník sám sebe pomôcť, lebo veď tomu sa neučí v škole, to mu nikto nevysvetlil. On nemá peniaze, aby si pre svoje daňové záležitosti mohol vydržovať orgánov, nemá peniaze pre pravotára, nemá peniaze pre daňovú kanceláriu. A čo sa tedy stane? Len to, že on dane správne neprizná, on svoju priznávku nepodá v náležitej dobe a tedy trestnému ustanoveniu nepodľahne panstvo Schönbornovské, ani akciová spoločnosť, nehovoriac ani o tom, že Schönborn alebo akciová spoločnosť, ako na to poukážem, má prekrásne prostriedky pri ruke, má protekcie, ktoré i v poslednom okamihu, i keď je už k väznici odsúdený, pripúšťajú, aby minister proste bez akýchkoľvek dôvodov trest odpustil; je cele prirodzeným, že ten, kto má vliv a spôsob k tomu, kto má protekciu a peniaze, nájde si cestu k ministrovi.

Avšak nehľadiac na to: Aké knihy vedie chudobný remeselník, stolár a maloobchodník? Má nanajvýš jeden notes a do toho niečo zapisuje. Naproti tomu veľká firma, panstvo Schönbornovské má úplné a veľké vedenie kníh. A čo keď k tomu ešte pridáme, že organizácia takýchto veľkých podnikov iste príde na to, ako chytre sú tieto trestné ustanovenia osnované, podľa ktorých paragrafov nepodľahnú trestným ustanoveniam - hneď prídeme na triedny ráz veci.

Ale je tu ešte iná vec. Chudobný človek ocitne sa v tiesni, ak je sám alebo jeho rodina v nemoci, nemá dostatočného zárobku, tak že utratí i ten svoj nejaký danepovinný dôchodok, nebude mať chuti podať daňové priznanie, i keď tieto zákony zná, lebo bieda a núdza bezpochyby skôr prinúti ho k tomu, aby niečo zatajil. A zasa len on podľahne trestným ustanoveniam. Je tedy jasné, že keď obrovskú väčšinu priamych a nepriamych daní znášajú konzumenti, malí ľudia a malé existencie a poneváč práve títo nemajú prostriedkov k tomu, aby vyhľadali za drahé peniaze nejakú chytrú daňovú kanceláriu alebo pravotára, bude docela prirodzené, že i tento návrh poskytne veľkolepé pole pravotárom a pokútnym kanceláriam k vykorisťovaniu, poskytne i naďalej veľkolepé spôsoby k zatajovaniu daní, ba čo viac, ešte lepšie ako dosiaľ, avšak snažiť sa bude zachytiť malé dôchodky, zachytiť každopádne pracovné mzdy, úradníkov, najmenšie existencie, dedinárov, sedliakov, malých obchodníkov, aby peňažnými tresty za prečiny a priestupky bola i naďalej kŕmená vládna pokladňa na koži malých ľudí.

Naša strana, vycítiac triednu povahu tohoto všeobecného ustanovenia, podala pozmeňovací návrh, podľa ktorého majú tieto trestné ustanovenia v zásade stíhať len ľudí s väčším než 50.000 Kč dôchodkom, ak postavím proti sebe tie dve strany, t. j. kapitalistu a malého človeka, bude to podľa toho, čo som dosiaľ povedal, naprosto prirodzené a cele srozumiteľné, lebo veď pri 50.000 Kč dôchodku predsa len možno vyžadovať nejakú pečlivosť pri vyplňovaní daňového hárku, avšak nemožno trestať poplatníkov s dôchodkom od 50.000 Kč menším, ktorí po prípade bez vlastnej viny podali nesprávne daňové priznanie.

Tiež právnicky je táto všeobecná klauzula nápadná, a to preto, lebo je to prvý prípad v právnom systéme, že sa láme právna zásada, že nikto nie je povinný udávať proti sebe dôkazy a že nikto nemôže byť trestaný preto, že sám seba svojím priznaním neobviňuje. Veď už starý, z 80. rokov pochádzajúci zákonník sprosťuje priznania nielen vinníka, ale tiež člena jeho rodiny, ak plynie z tohoto priznania pre neho vážne nebezpečie alebo škoda. I podľa civilného trestného poriadku nie som ani vo veci civilnej, v spore civilnom povinný priznať sa, ak plynie z toho pre mňa alebo pre moju rodinu nebezpečie alebo škoda. Avšak tu prelomené je toto ustanovenie, lebo potrestá toho, kto zatají čo i ten najmenší berný základ. Ak uvážime, aké šikanovanie to znamená, bude to komukoľvek naprosto jasné, že pre buržoáziu je vedľajším v dobe stabilizácie kapitalizmu nielen zákon ústavný, ale docela vedľajším je i zákon trestný. Je tu však ešte iné prelomenie zákona, lebo i dosiaľ bol priestupkový trest, jeho maximum bolo 6 mesiacov, avšak tu zákon trestá priestupky väznicou až do dvoch rokov. V prvom momente mohli by sme my komunisti povedať, že veď je to s hľadiska triedneho dobré, lebo zaiste, že takýmto dlhým väzením budú trestané väčšie berné podvody, nuž tedy nech tiež tí veľkokapitalisti dostanú trest väzenia. Prídem ešte k tejto otázke a dokážem, že práve takým prvým a nie proti kapitalistom namiereným pokusom je tu zavretie, trest väzenia, ako bolo kedysi pokusom to, že so mzdy robotníka srážali týždenne určitú sumu a tým bol zaplatený daňový nedoplatok robotníka. Neukazujú robotníkom, že je to namierené proti nim, ba zákon smeruje tým práve proti veľkým poplatníkom, avšak v najbližšej dobe bude to zavedené práve proti malým poplatníkom a bude to zavedené tak, aby boh zachránil veľkých poplatníkov nejako od trestu, lebo k tomu sú prostriedky.

Prejdem na § 186, kde sa stanoví trest. Tu je stanovený trest od dvojnásobku až do desaťnásobku zkrátenej dane pre berné podvody. Je nápadným, že tu už je reč o vedomí, lebo to je, kto vedome spácha tak zv. berný podvod, avšak pri vedomí je len trest priestupkový. Nápadným je ďalej, akým spôsobom možno dokazovať vedomie pri nepodanom priznaní. Kto je len trochu právnikom a zná účinnosť dokazovacích prostriedkov, kto má chladnú myseľ, bude sa tázať, ako možno dokázať, že zanedbanie bolo vedomé, že niekto nepodal daňové priznanie. Ešte vážnejšou otázkou pri nepodaní priznania práve s hľadiska triedneho je, že podanie priznania je umením. Podať priznanie nedovedie ani každý pravotár; práve posledne dostal som výzvu a nehanbím sa riecť, že mi to dalo mnoho starostí a času, kým som porozumel, čo mám priznať. Avšak hárok priznania je napísaný tiež v rôznych jazykoch. Prvým jazykom je jazyk právnický, lebo právnický jazyk sám je taký, že mu prostý človek nerozumie. Toto je ten jazyk, ktorý prekrucuje slová preto, aby nepoškodil toho, koho poškodiť nemá, a jednak aby mohol vykrútiť krk tomu, komu ho má vykrútiť. Takému jazyku tedy poplatník už sám o sebe len zťažka porozumie, avšak u nás na Slovensku a v Podkarpatskej Ukrajine, kde sú rôzne národnosti, sa to preloží, lebo štát je v tejto otázke tolerantný; ak treba platiť daň, tedy dá to preložiť, a ak ide o trestné predvolanie, vtedy to nedá preložiť. Nuž ale, ak je to preložené, to sa každý veľmi pekne poďakuje za takýto preklad, lebo ja som na príklad čítal jeden taký text a pochybujem o tom, že by tomu rozumel inteligent, nemluviac ani o človeku neštudovanom, ktorý nemá maturitu. Ak napriek tomu nepodá daňové priznanie, bude potrestaný, a potrestaný bude taktiež, jestliže v priznaní vedome podvádzal alebo podal ju opozdene.

Trest pre berné podvody je veľmi správny voči kapitalistom a preto náš klub podal pozmeňovací návrh, v ktorom sa žiada, aby do danepovinného dôchodku 50.000 Kč bolo prípadné zatajenie dane beztrestné. Od 50.000 do 100.000 Kč má byť trest trojaž sedemnásobkom zatajenej dane a nad 100.000 Kč však sedemaž dvanásťnásobkom. My by sme tedy veľmi radi trestali progresívne, a aby sme to demonštrovali, podali sme tento pozmeňovací návrh.

§ 187 je jeden z najzaujímavejších, lebo tu ide už o ťažké berné podvody, ktoré majú v zápätí už trest väzenia. Kto činy uvedené v § 185 spácha s úmyslom, aby zákonitá daň bola zkrátená alebo kto k tomu účelu použije zvlášte vhodných prostriedkov k podvedeniu úradu, má byť týmto trestom trestaný. To je i nám srozumiteľné, lebo títo sú už tí tak zv. notorickí berní podvodníci. Mimo toho môže byť uložený trest od tri do dvadsaťnásobku zkrátenej sumy. Pri tom možno dotyčného trestať aj väznicou, ak použije takého podvodného a chytrého spôsobu.

Ak presahuje zkrátená daň na jeden rok 5000 Kč a ak činí zároveň týchto 5000 Kč 15% daňového obnosu, činí trest väznice jeden až tri mesiace. Ak preskúma však človek tieto paragrafy bližšie, vidí, že sú to paragrafy kaučukové, náramne pružné, možno ich stlačiť a roztiahnuť ako kto chce. Na príklad táto osnova: "Kdo použije prostředků k oklamání úřadů zvláště způsobilých" atď., atď., veľmi sa hodí k tomu, že kto má vliv v bernom úrade, u finančného riaditeľstva, tomu ľahko vystavia vysvedčenie, že to vlastne ani nie je oklamanie a tedy ľahko prídeme na to, aby nebolo možno použiť tejto kvalifikácie. Najlišiackejšou vecou je junktim medzi percentom a obnosom berného podvodu. Lebo ak spácha niekto pod 5000 Kč len 4900 Kč berného podvodu, vtedy nie je tu väčšie nebezpečie, kdežto u 50.000 Kč berného podvodu je junktim  1/5%.

Čo tu tedy vidíme? To, že u tohoto daňového zákona a u tohoto paragrafu je triedna povaha krikľavá. Zaviedli sme, ako to hovoria, zavieranie na koštovku, mimo peňažných trestov tiež tresty väznicou, avšak len pre boháčov, obzvlášte nad 50.000, 100.000, 150.000, avšak zavedieme tu i pre chudobných. Boháči nebudú i tak postižení väznicou, ak budú šikovní, avšak ak budú nešikovní a blbci, ak spáchajú to, i vtedy im dáme možnosť, aby sa to zatušovalo.

Tak vypadá toto veľké trestné ustanovenie, z ktorého povstala taká veľká ozvena a tak veľký prach na perifériach, až hrôza; teraz už budú zavierať zatajovateľov daní. My ich však ubezpečujeme, my komunisti, týchto veľkých zatajovateľov daní, že ako dosiaľ, tak i naďalej nebudú oni zavieraní.

Ostatne tento zavierací systém nie je docela nový, avšak bude záhodno na každý pád pripomenúť, že roku 1914 v Rakúsku stanovili po prvé nariadením a roku 1917 v jednom dodatočnom nariadení spôsob, že pre prípadne berné podvody môže niekoho postihnúť trest väznice, avšak odôvodnili to tým, že je vojna, že je ťažko zachytiť dôchodky. Príznačnom je na každý pád pre naše zákonodarstvo, že takéto jednostranné válečné nariadenie povýši na zákon a učiní systémom kapitalizmu, lebo ho potrebuje.

Prejdúc teraz na proletárske paragrafy trestných ustanovení - tu už roztaje srdce občianskej koalície. Ukazuje v oči proletárom, sociálnym demokratom, že vraj, ajhľa, my nie sme tak komisní, my vám ľahký paragraf nedávame, ako na pr. § 188, kde stanovíme, aké sú tresty pre prípad, keď zamlčanie daní stane sa nedbalosťou, totiž keď vec nie je spáchaná rafinovane a vedome. V tomto prípade je trest len do päťnásobku zkrátenia, ba je tam ešte pojaté, že nepodané priznania možno trestať až po výzve, aby priznanie bolo podané. Ak nazrieme však hlbšie do tohoto paragrafu, vidíme, že predne malý človek ani nemôže rafinovane a vedome páchať berný podvod. Je to tedy naprosto zbytočné, lebo k tomu nemá schopností. Vidíme po druhé, že chyba v odpovedi alebo podaní predloženom úradu môže sa tam dostať práve nevedomosťou, ba dostane sa tam bez podmienky, i keby bola tu vôľa vyplniť ju poctive. Mimo toho vieme i to, že človek dostane toľko rôznych prípisov od rôznych úradov, že ani nie je v stave ich prečítať, tak sú jednotvárne a je na nich toľko rovnakých razítok, že ako ich dostane, odloží ich stranou.

Nuž dostane takúto jednu výzvu, i to je len šablóna a o jedno tlačivo viac pre ubohého človeka, i to položí stranou, a v konečnom výsledku vyjde totiž z toho to, že až za dva roky budú robiť štatistiku, bude vidno, že podľa §§ 186 a 187, ktoré sa týkajú väčších vedomých berných podvodov, nebolo trestané ani 10%, kdežto štatistikou zistené tresty, uložené podľa dnes miernymi zdajúcich sa paragrafov, týkajúcich sa proletárov, za menšie priestupky spáchané z nedbalosti budú činiť 90%. Avšak čo to znamená pre malého človeka, ktorý za to nemôže, že nezná zákony, ktorý nemohol ísť k pravotárovi, ktorý to nemohol vyšetriť, že čo toto ustanovenie a táto trestná sankcia znamená, o tom nemusím sa zmieňovať.

Zvláštna bude situácia malého človeka po tomto daňovom zákone. Viem si predstaviť, znajúc malé existencie, že ten malý človek bude špekulovať takto: Či mám podať berné priznanie alebo radšej nechať, aby ma trestali? Ak ho podám, budú ma trestať, že som ho nepodal správne, ak ho nepodám, i vtedy budem trestaný. Či mám, či nemám, tak bude počítať na svojich gombíkoch. Aby ma netrestali, pôjdem k pravotárovi, a poneváč je to odborník, naráta mi najmenej 200 Kč. Veď snáď ma ani na viac nepotrestajú. Veď ani moja daň nemôže činiť viac ako dvesto Kč a tak bude vacilovať medzi Skillou a Charybdou, ak bude vôbec vedieť, že má alebo môže vacilovať.

Prejdem teraz na § 189, ktorý vzbudil tiež obrovskú senzáciu. Podľa tohoto paragrafu môže takýto veľký trest väznicou byť tiež pranierovaný alebo aj v novinách uverejnený a v obciach vyvesený. Či sa to môže stať aj voči kapitalistom? Cele kľudne môžeme povedať, že nie, a tu je zbytočné podrobné odôvodnenie.

Zákon trestá aj tých, ktorí pri bernom podvode pomáhajú, avšak tu zase nebude trestaný pravotár, nebude trestaná pokútna daňová kancelária, ale trestaný bude obchodný zamestnanec, trestaný bude kníhvedúci, trestaní budú tí, čo sú v služobnom pomere. Na určitých miestach nazýva zákon tento služobný pomer okolnosťou obľahčujúcou, avšak jestliže uvážime, čo znamená dnes pre zamestnanca miesto, istý mesačný plat, ak uvážime, aká veľká je nabídka a aká malá poptávka v obchodných a továrenských kanceláriach, bude naprosto jasné, že kníhvedúci v továrni alebo v akciovej spoločnosti i napriek svojmu najlepšiemu vedomiu bude ochotný zapredať svoju dušu i telo, len aby v mieste zostal, jednak však nadarmo vyslovuje paragraf, že je zakázané, že neslobodno donucovať zamestnanca k falošnému vedeniu kníh k sostavovaniu falošnej bilancie a falošného berného priznania, lebo tohoto ani nebude treba donucovať a stačí, keď povie principál: "Bol by som vám povďačný, keby sa to stalo takto" - alebo postačí, ak dá vzkázať svojmu úradníkovi, že "som zvedavý, či je môj kníhvedúci človekom šikovným a či nie, lebo jestliže nie, ja potrebujem človeka šikovného". Tu potom nejde ani o vyhrážku ani o donucovanie, tu sa stalo len to, že vyhrožuje život, kapitalizmus, nezamestnanosť. A táto vyhrážka úplne stačí; a predsa ak dôjde k nejakému krikľavejšiemu prípadu takého berného podvodu, bude zodpovednosť uvalená na kníhvedúceho a kapitalistická firma, panstvo Schönbornovo alebo akciová spoločnosť hneď povie: Nuž, či ja za to môžem, že mám také hovädo kníhvedúceho, či môžem za to, že špatne vedie knihy, že podal nesprávne priznanie? Ja som to nechcel. Je to tiež jedna taká líščia diera k tomu, aby faktický vinník, veľký kapitalista vyviaznul.

Zákon zná priťažujúce a obľahčujúce okolnosti. Pri priťažujúcich okolnostiach však, ktoré sú viac-menej banálne, zabudlo sa na to, čo sme doporučovali my, že totiž aby priťažujúcou okolnosťou bolo, jestliže dôchodok kapitalistov presahuje 100.000 Kč. Lebo ak neprizná presne chudobný človek svoje dôchodky, tomu možno ešte rozumieť, lebo musí počítať s každým halierom, avšak už pri dôchodku 100.000 Kč možno podať pečlive upravené priznanie daňové. Po druhé podľa nášho názoru je rovnako priťažujúcou okolnosťou, že niekto zneužil odvislý pomer osoby tretej, snažiac sa priamo alebo nepriamo prinútiť zamestnanca k tomu, aby spáchal berný podvod. I v tomto smere podali sme pozmeňovacie návrhy a sme presvedčení, že i tieto návrhy práve tak ako ostatné budú občianskou väčšinou zamietnuté. Samozrejme naše pozmeňovacie návrhy sú preto iba demonštratívne, ktorými dokazujeme, že daňový systém, daňový návrh prispôsobuje sa v štáte kapitalistickom k prírodopisu kapitalizmu, práve tak ako vláda proletárov prispôsobuje sa prírodopisu proletárskej triedy.

Obľahčujúce okolnosti v návrhu sú tieto: Priznanie, beztrestný život, nízky stupeň vzdelanosti, schodok inteligencie, duševná obmedzenosť atď. Podívajme sa len do očí týmto obľahčujúcim okolnostiam. Boháč bude vedieť, kedy sa bude mať priznať, keď už bude všetko praskať, lebo týmto získa obľahčujúcu okolnosť. Človek chudobný spácha omyl nevedome a preto nemôže sa priznať k ničomu. Ďalšou obľahčujúcou okolnosťou je beztrestný život. Boháčovi ľahko je byť bezúhonným, lebo milionár nikdy nekradne zimníky a tak ľahšie môže byť bezúhonným. Ale práve vo veciach daňových ktože bude trestaný? Ten malý človek, ten zamestnanec, lebo práve táto podstata daňového zákona môže ho činiť trestaným. Jednanie na nátlak a príkaz iného ako obľahčujúca okolnosť vzťahuje sa na zamestnanca, a toto podľa nášho názoru nemá znamenať obľahčujúcu okolnosť, ale vylúčenie trestnosti, lebo zamestnanec je v nútenom pomere, a tedy nemôže byť trestaný preto, že jednal z donútenia. Nízky stupeň vzdelanosti, schodok inteligencie, duševná obmedzenosť sú také výnimky, pri ktorých človek musí sa zastaviť a diviť sa nad ideologiou buržoázie. Prapodivná je tu frazeologia zákonodárcova, že stavia nízky stupeň vzdelanosti za obľahčujúcu okolnosť a tým doznáva že nie každý mohol sa učiť, že nie každý môže byť právnikom, avšak k daňovým paragrafom vyžaduje sa odborné vzdelanie a trúfam si tvrdiť, že po dlhú dobu ani sami finanční úradníci sa v daňovom zákone nevyznajú.

Druhým je schodok inteligencie. Je to nápadné, lebo veď môže byť niekto veľmi inteligentným človekom, ač nie je finančníkom alebo právnikom, na pr. umelec, sochár, ktorý ani nevie finančne hospodáriť, ľudia vysokej inteligencie, ktorí sa nestarajú o otázky daňové, ani nevedia podať daňové priznanie. Nedostatok inteligencie a vysoký stupeň inteligencie nemôže za žiadnych okolností znamenať to, že nutno znať berný zákon alebo jeho ustanovenia a dobre vydresírovaný financ neznamená často viac, než dobre vydresírovaný pes.

Duševnú obmedzenosť stavať ako obľahčujúcu okolnosť je zbytočným, lebo buďto je niekto tak obmedzený, že je nepríčetný alebo je normálny, avšak nie je berným vedátorom a paragrafistom. Ako obľahčujúca okolnosť musí figurovať, že zamestanec mohol predpokladať, že spáchanie berného podvodu bude mať vliv na jeho osud. Netreba hľadať rozhodujúci dôvod tam, kde je dôkaz; nie tam treba hľadať vliv, kde sa to stáva faktickým slovom alebo činom, ale individuálne treba skúmať otázku s hľadiska zamestnanca, či mohol mať len temné zdanie o tom, že pácha trestný čin, a to netreba pokladať za obľahčujúcu okolnosť, ale treba to ponechať beztrestným.

Jedným takmer vrcholným bodom návrhu je § 196, ktorý na miesto trestu peňažného pripúšťa trest väzenia, a totiž dovoľuje, aby peňažný trest mohol byť zmenený na väzenie. Ráčte o tom len rozmýšľať! Toto väzenie môže trvať od 1 do 6 mesiacov a poukázal som, že kapitalista nemôže sa dostať do väzenia, lebo on v poslednom okamihu, keď už všetko praská, zaplatí peňažný trest, kto však tak učiniť nemôže, kto peňazí nemá, ten musí svoj trest odsedieť. A tu je to koňské kopyto! Tento vľúdny paragraf, ktorý z dôvodu opomenutia odsudzuje proletárov na obnos dvojaž päťnásobný, predpokladá, že keď obnos tento proletár i tak nemôže zaplatiť, bude trestaný väzením, a tedy celý tento pekný trest väzením postavia demonštratívne u veľkých berných podvodov a nakoniec z toho vyjde, že len chudák bude sedieť vo väzení, kdežto boháč sprostí sa toho prostou peňažnou pokutou. Žalár je dnes len pre malých zlodejov, pre komunistov, politických zločincov a tiež vo veciach daňových budú do väzníc odsudzovaní len pracovní robotníci.

Avšak je tu ešte jeden charakteristický symptom. Zákon hovorí, že v prípade nedobytnosti má byť vinník trestaný väzením, a to väzením stanoveným podľa majetkových pomerov dotyčného vinníka. Čo to znamená? To znamená, že čas boháča oceňuje sa na 100 Kč a čas sluhu na 10 Kč za jeden deň, a totiž inteligentný pán a boháč sedí 10krát menej dní za ten istý peňažný trest, než koľko si odsedí chudák. Je tu síce stanovená hranica, lebo jeden deň rovná sa nanajvýš 50 korunám, avšak stačí to pre demonštráciu pracovníkom, že ešte i vo väzení ináč sa oceňuje čas boháča a ináč čas chudáka.

V minulom týždni mal som v ruke 1200 kusov slúžnovských usnesení pre lesné pychy. Chudobní, malí Ukrajinci dostali ich pod titulom trestu priestupkov, a to peňažné tresty od 50 do 100 až 150 Kč, a v prípade nedobytnosti zavretie, počítajúc za jeden deň 10 Kč. Tu však možno za každý deň počítať 50 Kč a postaviac tieto dve veci proti sebe, bude nám naprosto zrejmým triedny rozdiel v právnej praxi. Náš pozmeňovací návrh u tohoto paragrafu je, aby peňažný trest nikdy nemohol byť zmenený na trest väzenia a ak nemôže byť peňažný trest vydobytý, to znamená, že dotyčný je v takej biede, že ho nemôže zaplatiť. Jestliže berný vykonávateľ, ktorý má toľko práva, že môže vykonať osobnú prehliadku, nie je v stave tento obnos vydobyť, to stačí k dokázaniu toho, že trest je nespravodlivý.