Čtvrtek 17. června 1926

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Rehák,

Posl. dr Rehák: Slávna snemovňa! Sťažajná otázka štátna, úprava platov štátnych zamestnancov, octla sa konečne na stole zákonodarných sborov. Netreba už snáď opakovať iste často vyslovené dôvody, pre ktoré spravedlnosť a spokojnosť v štátnej službe je eminentným záujmom štátu. A poneváč my, národná demokracia, sme stranou, ktorá vo svojom programe hľadí na štát a spoločnosť ako na harmonický súbor složiek, nemôžeme byť kľudní dotiaľ, dokiaľ v tomto súbore nachádza sa tak vážna porucha, ako tomu dosiaľ je. Nespravedlnosti, ktoré sa pri doterajšom systéme vyskytujú, nemôžu mať menší význam, ak týkajú sa pomerne menšieho počtu obyvateľstva a tiež iných vrstiev než tých, ktoré sa obvykle vydávajú za obeti sociálnej nespravodlivosti. A že u nás touto obeťou sociálnej krivdy sú predovšetkým štátni úradníci, je každému znateľovi pomerov vedomé. Dokiaľ ich pomery nebudú spravodlive urovnané, zostane vo verejnom živote ložisko jatrenia a trvalej, nespokojnosti, ktorej emanácia nesporne javiť sa musí i na poli politickom, ako to i nedávne voľby do snemu politicky vnímavému jasne dokázaly. A táto stále tlejúca nespokojnosť nie žeby bola bývala vhodným spôsobom aspoň do trochu riešenia kalmovaná, ale bola frivoľným spôsobom živená tým, že riešenie úpravovej predlohy bolo násilným nastolením volieb do Národného shromaždenia v novembri minulého roku v minulej sesii Národného shromaždenia zmarené, že z tejto štátnej nutnosti robilo sa v novom zasedaní snemu politikum toho rázu, ktoré je vhodné pre politický čacher, vymáhanie kompenzácií a získavanie priazne jednotlivých kategorií zamestnanectva z ohľadov straníckych. A nie v poslednej miere prispel ku znepokojeniu zamestnanectva ten bryskný tón, akým sa so zástupcami úradníctva a o ich oprávnených požiadavkoch behom prejednávania predlohy vo výboroch jednalo a ktorým bola štátnym zamestnancom vehnaná krv do tvári a vzbudený bol v nich pocit studu, že bez meritórneho uváženia ich zdôvodnených postulátov nadiktovaný im bol strohý výmer a hranica, ktorých prekročenie malo znamenať ohroženie i toho čo im predloha sľubovala.

Dnes v priostrenej politickej situácii nie je vhodný moment na ďalšie rekriminácie, keď všetkým úsilím musíme hľadieť ratovať. čo sa dá. Dnes vo víre politických a hospodárskych kríz, keď i pre ostatné stavy národa musely byť zavedené ochranná opatrenia, očakáva štátné zamestnanectvo, aby aspoň primeraná existencia jeho a jeho rodiny poskytnutá mu bola a aby jeho služobné pomery štabilne upravené boly a tiež vymizely všetky tie krivdy a disparity, ktoré terajší platový systém v tak hojnej miere obsahuje.

Štátné zamestnanectvo s dôstojným kľudom očakáva riešenie jeho požiadavkov týmto novým platovým zákonom a jestli aj nebude toto riešenie vyhovujúce vo všetkých detailných otázkach jeho pomeru služobného ku štátu, jeho hmotnej neodvislosti a právnej bezpečnosti, prijme ho ako za terajších finančných a hospodárskych pomerov štátu jedine umožniteľný, ale nesnieslo a nestrpelo by to, aby význam úpravy vysvetľovaný bol len v prospech hmotného zlepšenia jeho stavu, a by tedy stavaný bol úradník alebo učiteľ proti poplatníkovi, a to vo vedomí toho, že predložená úprava platov štátneho personálu je súčiastkou celej rady reforiem prevedených v duchu Rašinovom k ozdraveniu a konsolidovaniu finančných a hospodárskych a politických pomerov našej vlasti.

Je mi potešením konštatovať, že stanovisko toto kryje sa úplne so stanoviskom strany národne-demokratickej, čoho svedectvom sú rečníkmi strany tuná prednesené vrelé slová v prospech štátneho zamestnanectva. Menovite ale musím vyzdvihnúť stanovisko našej strany za účelom zabezpečenia tejto predlohy. Odhliadnúc od odióznosti zaťažovania štátnych financií novými bremenami, musela spolupôsobiť na tom, aby tieto boly pre ostatné vrstvy národa snesiteľnými. Toho makavým dôkazom je jej kladné stanovisko ku otázke riešenia pevných zemedelských ciel a pozmeny colného sadzebníka. Strana naša tiež v tomto ohľade konala plne svoju povinnosť k rôznym složkám národa, ako strana celonárodná, výtky, ktoré sú proti nej s niektorých strán vrhané, odrážajú sa samočinne od tohoto netriedneho stanoviska strany, výtky ale dotýčne jungovania predlohy o kongrue s predlohou o úprave platov štátnych zamestnancov metáme na hlavu tých zpät, ktorí svojho času tajným súhlasom umožnili jej vsunutie pod § 211 do osnovy štátne-zamestnaneckej predlohy bez nášho vedomia a koaličnou zmenkou zaviazali ku jej uzákoneniu nielen nás, ale i seba.

Meritórné stanovisko strany ku pevným clám precizoval vysokej snemovni kolega inž. Dvořáček, a to v kladnom smysle, ako v záujme ochrany nášho zemedelstva, tak i za účelom umožnenia čím skoršieho uzavretia obchodných smlúv s okolitými štátmi. Dôvody jeho boly tak presvedčivé, že odporci pevných ciel, nevediac vyvrátiť vecné jeho dôvody, volali po nových voľbách, tedy po súde ľudu. Necítim sa byť kompetentným podať úsudok o názoroch ľudu v historických zemiach o potrebe pevných ciel na zemedelské produkty, dotyčne Slovenska ale ubezpečujem patričných apelantov, že hlas ľudu už či vo voľbách, či plebiscitom vyznel by v 90% v prospech ochrany roľníctva. Už i pomer hlasov posolstva zo Slovenska 47 ku 9 poukazuje na pálčivosť záchrany tonúceho už stavu roľníckeho. A jestli by toto snáď nestačilo, tu dovoľujem si citovať slová mimo parlamentu stojáceho, tedy žiadnym junktimom nedotknutého znalca pomerov slovenského roľníctva, Martina Rázu sa, ktorý na adresu bývalého ministra Bechyněho a jeho súdruhov z oboch strán socialistických píše toto: (Čujme! Čujme!) "To si pán Bechyně a jeho národne-socialistickí priatelia vážne myslia, že český a slovenský ľud zdivie sa pri myšlienke, že chudobné kňažstvo dostane od štátu nejakú tú výpomoc? Však tí, čo dostanú, ak totiž dostanú, ani jeden nebude mať vilu, ani jeho kone na dostihoch nebudú startovať. Skôr by si mal pán bývalý minister a jeho priatelia uvážiť, čo povie na proticolnú kampaň česká a najmä slovenská dedina - čo od roku 1922 hmotne ubitá, živoriaca, zproletarizovaná a ničím nechránená, ani nepodporovaná slovenská roľnícka chudoba! Život tejto ťažko tiesnenej vrstvy závisí od ochrany roľníckych produktov, tak ako lepšia mzda robotníctva od ochrany či súkromno-kapitalistického a či štátneho priemyslu. (Tak jest!) Pravá demokracia podmieňuje rovnomerne rozdeliť životné možnosti najmä u tried ako robotníctvo a roľníctvo u nás?"

Slová tieto maly by dať myslieť apostrofovaným pánom o tom, ako by boli poslúžili roľníckemu ľudu, keď by sa im bolo podarilo mermomocne zhatiť uzákonenie pevných ciel. A nám slová tieto vydávajú svedectvo, že sme na dobrej ceste v snahe hájiť záujmy roľníckeho ľudu, a že naše úsilie hájiť pozmenením jednotlivých položiek zastaralého colného sadzebníka, priliehane na terajšie pomery zájmu tiež nášho, menovite na Slovensku zkomierajúceho priemyslu, je viac než povinnosťou, a to tiež v prospech priemyselného robotníctva. V tomto našom presvedčení nezvráti nás ani vyzývavé cvendžanie colnej fringie maďarského ministra obchodu, na ktorú okolnosť ako na začiatok colnej války odporcovia ciel s takou ochotou poukazujú. (Hlas: Pasuje im to do krámu!) Ba práve to potvrdzuje nás v mienke, že zdravé upravenie obchodných stykov našich s Maďarskom len smluva na podklade pevných ciel uzavretá môže nám zaručovať. Nebude snáď od veci, keď tu uvediem, že z kruhov slovenského priemyslu ozývajú sa už teraz hlasy uspokojenia nad tým, že aspoň v 12. hodine prichádza sa mu na pomoc. Nevysvetliteľný je však pre našu verejnosť ten stupňovaný odpor našich socialistických strán k ochranným clám, keďže socialisti v súsedných štátoch podobným spôsobom nikde neremonštrujú proti zavedeniu ochranného colného systému pre zemedelské produkty, ako tomu nasvedčuje príklad z Rakúska, alebo Nemecka, ba dokonca i Ruska. Nevdojak vynoruje sa pri tom myšlienka, že pánom nejde ani toľko o clá, ako o niečo iné. O čo? To je rebus dnešnej politickej situácie.

Po tomto úvode, ktorým som chcel dokázať, že strana naša vždy a všade plnou vervou sa zasadila za uskutočnenie úpravy platov štátnych zamestnancov, prikročujem ku rozboru predlohovej osnovy, a to z dvoch zvláštnych hľadísk. Zásady novej úpravy riešené tu s najväčšou pečlivosťou ako po stránke služobného záujmu štátnych financií a národného hospodárstva, tak s ohľadu na záujmy zamestnancov samých. Pridal by som len ešte k tomuto poslednému pálčivú už nutnosť tohoto materielného riešenia, lebo zamestnanectvo je už blízke hmotnému úpadku, v premnohých prípadoch už je zadlžené, nemôže už bez úveru ani normálné svoje potreby denné kryť. Nehraje tu poslednú rolu tá okolnosť, že prídavky vysokoškolské a 20% činovného sa už od pol roka nevyplácajú a predpokladané zľavnenie životnej úrovne sa nedostavuje. Pokusy úradníckej odborovej organizácie o rýchlu odpomoc aspoň vo forme zálohy, keďže na úhradu týchto prídavkov svojho času určené príjmy i teraz neustále vtekajú do štátnej pokladne, neboly, bohužiaľ, korunované kýženým výsledkom. Moji kluboví kolegovia podrobili ako osvedčení odborári predloženú osnovu platovú k odbornému preskúmaniu, hodnotili jej prednosti a výhody ako pre štátnu službu a hospodárstvo, tak i vzhľadom na právny a hmotný stav zamestnanectva, a poukázali tiež spravodlive na jej slabiny a menovite na ťažkosti, ktoré vyskytovať sa budú pri prevode úradníctva zo starého platového systému do nového. Mne pripadá, ako som si vyššie vytknul prehovoriť ku osnovám z dvoch hľadísk, a to nakoľko sa tieto predlohy týkajú štátnej zdravotnej služby a osobníctva v tomto obore zamestnaného a ďalej so zvláštnym zreteľom na pomery slovenské.

Je nesporne chvalitebným činom, že štát československý neváhal prevziať povinnosti a ťarchy verejnej zdravotnej služby do svojich rúk a snažil sa tým zabezpečiť svojou ústrednou mocou a prostriedkami jej bezvadné vykonávanie v prospech a na ochranu obyvateľstva. Už i letmý pohľad na mapu našej vlasti poučuje nás dostatočne o dôležitosti tohoto úkolu a je nesporné, že my tu tesne na rozhraní kultúrnej Európy s orientom musíme v prvom rade odrážať nápor rôznych pliag a epidemií Orientu a v druhom rade upraviť a, konsolidovať zdravotné a hygienické pomery menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, kde pomery týmto hriešnym spôsobom od drievejšieho uhorského režímu zanedbávané boly. Ku zaisteniu presného prevádzania služby zdravotnej, policajnej treba bolo organizovať lekársky sbor, a to rieši vládny návrh č. 102/26 tým spôsobom, že si smluvne zaväzuje ku vykonávaniu policajnej zdravotnej služby do stáleho služobného pomeru lekárov pre určité obvody a za takých podmienok, ktoré nutne predpokladajú i prevádzanie privátnej práce popri výkone úradnom. Za to nepririeka sa obvodným lekárom činovné a výchovné. § 2 zabezpečuje im odpočivné a zaopatrovacie platy a smluvou určuje sa im penzijná základňa. Smluvné pôžitky pohybujú sa od počiatočných 3600 Kč až do 24.000 Kč ročne, ktorú čiastku zpravidla nemožno prekročiť. Podľa významu obvodu a intenzívnosti služby zariadené sú lekárske obvody v päť typoch, ktorých prevláda 70% typ stredný s výškou honorárov 9000 Kč ročne a príslušným cestovným paušálom. Na Slovensku je lekárskych staníc obvodových 366, z toho je typu stredného 282, tedy prevažná väčšina. Krok štátnej zdravotnej správy ku poštátneniu zdravotnej služby je chvályhodný, je však obava, že za uvedených hmotných podmienok sotva sa dá sostaviť potrebný dobre kvalifikovaný lekársky sbor, keďže už i teraz sú mnohé vychystané súťaže na miesta obvodných lekárov bezvýsledné po stránke kvalifikačnej. Príznačné je, že v 366 obvodoch na Slovensku je 160 obsadené substitútmi. Toto nasvedčuje tomu, že mladý lekársky dorast, od ktorého sa za túto službu žiada mimoriadna kvalifikácia, t. zv. fyzikátna zkúška, nepokladá za možné po úradných výkonoch vykonávať privátnu praks. Vládné nariadenie č. 24, § 25 z 11. januára 1923, normuje služobné povinnosti obvodného lekára asi v 14 úkonoch, a to pre celý obvod zpravidla 5 až 6 obcí, vo veľa prípadoch ale aj 10 i 15. Je na bielom dni, že presné vykonávanie týchto lekárskych úkonov na rozsiahlej oblasti vyžaduje plnú výkonnosť lekára a toho dôsledkom je, že obvodný lekár nie je v stave obstarávať si svoju privátnu praks a stáva sa viac a viac sanitným úradníkom. Poukazujem na ťažkosti, vyskytujúce sa už doteraz pri presnom vykonávaní služby prehliadača mrtvol. Pri celkovom posúdení návrhu zákona nutno uznať, že je prvým a riadnym krokom k organizácii lekárskej služby štabilným, kvalifikovaným personálom a nutno ho po tejto stránke vítať.

Pri veľkom rozsahu a dôležitosti služby verejno-zdravotníckej je eminentným záujmom štátu, aby služba táto bola náležite kontrolovaná. Dozornú službu vykonávajú okresní lekári a títo majú pre osobný dozor okresov pozostávajúcich až z 40-50 obcí cestovný paušál 100 Kč mesačne, 1200 Kč ročne. Tu treba nápravy, ak má byť služba presne vykonávaná. Podobne je to u župných, ktorí majú len 2000 Kč ročného paušálu pre územie celej župy s primeraným počtom obyvateľstva 1/2 mil. a nedostatočnými komunikačnými prostriedky.

Jestliže môžeme ako pokrok registrovať zmienenú predlohu o obvodných lekároch, prichodí mi teraz poukázať na iný zjav v zdravotníckej službe, a to zjav menej potešiteľný. Je to terajší stav nášho vojenského zdravotníctva.

Je už všeobecne známo, že naše vojenské zdravotníctvo prekonáva ťažkú krízu. Dnes dospeli sme k tomu zjavu, že ani polovica systemizovaných lekárskych miest nie je obsadená. V posledných 3 rokoch snížil sa počet vojenských lekárov o celých 26% a výhľady pre najbližšiu budúcnosť sú ešte horšie. V aktívnej službe prevládajú starší vojenskí lekári vyššieho rangu, nedostáva sa hlavne lekárov v rangu kapitánov a nadporučíkov. Od prevratu pribudlo len 11 lekárov. Toto je povážlivý zjav a núti, aby sme sa s otázkou touto vážne zabývali a hľadali priaznivého východiska. Zjav tento nie je ovšem ojedinelý, len na našu republiku ohraničený. Je však známe, že v iných štátoch udržuje si vojenská správa lekárov tým, že im poskytuje zvláštny prídavok: supersoldo. Tak je tomu v Itálii, Rumunsku atď. I v bývalej monarchii bol trvalý nedostatok vojenských lekárov, ačkoľvek boli o veľa lepšie platení než teraz. Nedostatok nebol tak kritický ako dnes, pohyboval sa v mieru medzi 25 až 30%. Válečné ztraty ovšem toto číslo zvýšily. Česi a Slováci boli vo vojensko-lekárskom sbore značne zastúpení, viac než odpovedalo pomeru národností v bývalej ríši. Tak sa stalo, že naša armáda mala po prevrate celkom postačujúci počet aktívnych dôstojníkov zdravotníctva z domáceho vojska, k čomu pristúpili ešte lekári-legionári.

Dlhá válka preukázala jasne dôležitosť vojenského lekára a počet ztrát vojenských lekárov presvedčil ešte za války konečne i viedenské ministerstvo vojny, že vojenský lekár zaslúži si v armáde postavenie rovnaké, ako valná časť kombatantov. V iných štátoch prišli k tomuto názoru už o veľa skoršie.

Pri vzniku republiky nemali vojenskí lekári obáv. Boli presvedčení, že i keby nebolo došlo k zmienenému uznaniu pred prevratom, dôjde k nemu bezo všetkej pochyby v našom štáte, ktorého prezident ako člen rakúsko-uhorských delegácií zasadzoval sa o zlepšenie postavenia vojenských lekárov. Neboli zklamaní. Počiatkom r. 1919 bol vyhlásený vo Vestníku ministerstva nár. obrany výnos, ktorým sa vojenskí lekári zaraďujú medzi bojovníctvo. Zaradenia toho dostalo sa z bývalých rakúskych nekombatantov práve len vojenským lekárom. A tí ukázali sa hodnými dôvery. Za vpádu Maďarov na Slovensko bola pohotovosť a obetavosť ich všeobecne uznaná.

R. 1920 nastáva obrat. Nebezpečie války nehrozí a vo Vestníku ministerstva nár. obrany objavuje sa výnos, ktorým marí sa uznanie, vyslovené vo výnose z marca 1919. Vojenskí lekári zaraďujú sa opäť medzi služby a ďalšie predpisy, vyznačujúce menejcennosť vojenských lekárov, nedávajú na seba čakať. Medzi vojenskými lekári nastáva rozčarovanie, že tak skoro bolo zapomenuté ich vskutku obetavej práce. Smutné finančné pomery vojenských gážistov nemohly ovšem náladu zlepšiť. Nebolo tu ocenenia ani hmotného, ani mravného. Dôsledky počaly sa javiť skoro, ako v lekárskom sbore v armáde, tak mimo nej. Lekári vystupovali z vojenských služieb, starí mnohokrát nereflektujúc ani na penziu, nove aktivovaní hneď po vypršaní reverzu. Medzi tými, ktorí odišli do zálohy, najdeme všetky hodnosti od kapitána až do plukovníka.

Počet vojenských lekárov začal rapídne klesať. Schematizmus z r. 1922 vykazuje ich 354, r. 1923 má ich 318, r. 1924 292, posledný už len 277. Dnešný počet je podľa posledných úbytkov iste ešte o veľa vyšší. Tak sa dospelo k tomu, že chybí viac než 50% do systemizovaného počtu.

Že je nedostatok aktívnych vojenských lekárov veľmi závažným zjavom i v miere, o tom nie je treba nikoho poučovať. Ako mu odpomôcť, plynie vlastne zrejme z vylíčenej krátkej historie. Prirodzeným môže byť len recept, ktorý sa osvedčil v armádach, kde nedostatok lekárov nemajú. Hovorilo sa o koleji pre medikov a akomsi internáte, proti ktorému zdvihlo študentstvo živelný odpor. Zariadenie také majú vo Francii, ktorá jediná môže s nami konkurovať - v nedostatku vojenských lekárov.

Hovorí sa o štipendiách. Proti tým niet ovšem odporu, ale výsledky s týmto systémom v rakúsko-uhorskej armáde boly len o málo lepšie, keďže sa nepodarilo udržať bývalých štipendistov v službe trvale. Snáď by armádna správa mohla konečne zkúsiť systém veľmi jednoduchý a všade dobre osvedčený. Nech dá vojenským lekárom postavenie také, aké im podľa spravedlnosti v patrí a ktoré si v poslednej válke i drieve doslovne vybojovali. Je to zaradenie medzi zbrane, aspoň pomocné, ako je vozatajstvo, telegrafné alebo automobilové vojsko. Nech vyrovná ďalej aspoň prechodnou systemizáciou väčšieho počtu vyšších hodností nespravodlivý zjav, že dôstojníci zdravotníctva dostávajú sa do vyšších hodností o rad rokov pozdejšie, než ich súčasníci z najrôznejších kategorií dôstojníctva. K tomuto zjavu došlo tým spôsobom, že vojenská správa mohla prevziať do, aktívnych služieb väčší počet starších vojenských lekárov z bývalej armády, preto že boli uvedomelými Slovanmi. Nech konečne nahradí im vo forme nejakého prídavku aspoň tú diferenciu, ktorú by mali v inej verejnej službe za rôzné výkony súvisiace so službou (lekárske vysvedčenia, komisie a pod.). Riešenie tejto pálčivej otázky nutno považovať za štátny záujem a za dôležitú podmienku zdatnosti našej armády. Dnes tu platí "periculum in mora", a my neopomenieme bedlive sledovať ďalší vývin tejto otázky.

A teraz, slávna snemovňa, nech mi je dovolené prehovoriť k niektorým ustanoveniam vládnych predlôh v ich vzťahu ku zvláštnym pomerom služobným a personálnym na Slovensku.

Každý predprevratový Slovák vedomý si bol toho, že k úkolom štátnej správy v oblasti Slovenska nestačia Slováci sami a že treba je sbor úradníctva na Slovensku doplniť zdatnými a zkúsenými silami. Pre prvú dobu bolo možno vychádzať tým spôsobom, že sa do Slovenska presídlenému úradníctvu vyplácaly diety. Tento spôsob však nezaručoval, a to pre obe stránky, trvalý služobný pomer, a preto prikročila vláda, usnesením sa ministerskej rady zo dňa 27. júla 1920, ku poskytovaniu t. zv. slovenských výhod. Keďže sa aj týmto spôsobom podarilo sostaviť zamestnanecký personál, hneď od prvopočiatku zahniezdil sa v štátnej správe ten zloriad, že ministerstvá neudeľovaly týchto výhod jednotnou formou, ale podľa ľubovôle alebo podľa miery nátlaku zamestnaneckých organizácií. A tak vyvinula sa časom značná disparita, jeden obor priznával všetkým svojim zamestnancom, a to plný výmer slovenskej výhody, iný len istým kategoriám a nie práve rovnou mierou, a zase iný obor vôbec nie. (Posl. inž. Nečas: Bylo by potřeba, aby to slyšel ministerský rada Fischer! Všichni poslanci ze Slovenska a Podkarpatské Rusi o tom mluví! On je jiného názoru! Dnes se pan dr Kramář prohlásil ostře proti tomuto požadavku slovenskému a podkarpato-ruskému!)

To prirodzene muselo vzbudiť revnivosť a stálu nespokojnosť, lebo sa vyskytovaly a vyskytujú prípady, že úradníci tej istej hodnostnej triedy a rodinných pomerov majú v troch rôznych oboroch štátnej správy rôznej výšky platy častokrát o viac stokorún diferujúce, a to pri rovnakej výkonnosti! Keď ešte ku tomu dodám, že slovenská výhoda najmenej bola poskytovaná v tých oboroch, kde zamestnané boly sily zo Slovenska, v organizačných záležitostiach nie dosť verzované, takže nedoviedly vyvinúť dostatočný tlak na úrady, je na bielom dni, že celá vec čoskoro vysvetľovaná bola intenciou perzekučnou a začiatočná revnivosť stupňovala sa temer v národnostnú zášť. Je dostatočne známy celý tento obraz nesvornosti a zamestnanectvo celého Slovenska dnes už jednotne žiada odstránenie tejto disparity s tým želaním, aby t. zv. slovenská výhoda bola riešená v novom pôžitkovom systéme formou jednotnou pre všetky obory štátnej a verejnej správy, (Předsednictví převzal místopředseda inž. Dostálek.) ako aj u podnikov spravovaných podľa zásad obchodného provozu, aby slovenská výhoda priznaná bola vo forme osobného, nezmeniteľného, do penzie započítateľného prídavku, lebo doterajšia forma postupu do vyšších stupňov nie je v novom pôžitkovom systéme prevediteľna a aby v prídavku vyjadrená bola päťnásobnou hodnotou rozdielu jednotlivých stupňov služného základnných platových stupníc, ktoré nech sú podkladom preradenia zamestnancov do nového pôžitkového systému, to je: pre úradníkov všetkých platových stupníc päťnásobným rozdielom medzi platovými stupňami VI. a VII. platovej stupnice, teda čiastkou 9000 Kč, pre podúradníkov zaradených do I. platovej stupnice päťnásobnou čiastkou 900 Kč, to je 4500, pre podúradníkov zaradených do II. platovej stupnice päťnásobnou čiastkou 750 Kč, t. j. 3750 Kč, pre sriadencov zaradených do III. platovej stupnice päťnásobnou čiastkou 600 Kč, t. j. 3000 Kč. Tento rozsah prídavku odpovedá usneseniu ministerskej rady zo dňa 27. júla 1920, ktoré priznáva štátnym zamestnancom na Slovensku postup o jednu hodnostnú triedu a dva stupne služného. Štátné zamestnanectvo zo Slovenska pozvedá jednomyseľne svoj hlas k odstráneniu oného Evininho jablka, ktoré bolo východiskom bezpočetných sporov v lone zamestnanectva samého a nie v poslednej miere prispelo ku všeobecnej nespokojnosti na Slovensku ako súčasť t. zv. slovenského problému. Ak vláda Československej republiky na skutku chce podľa daných sľubov slovenskú výhodu zachovať, tu vyskytuje sa jej príležitosť svojmu sľubu dostáť vo forme vyššie uvedenej, a to podľa 1. odseku §u 148 vládnej predlohy čís. 100 z r. 1926 a podľa zásady, ktorú sama vyslovuje v 2. odseku bodu III. zásad novej úpravy takto: Honorovanie jednotlivých skupín zamestnanectva bolo by treba upraviť tak, aby nebolo podstatného dôvodu k vzájomnému pozorovaniu a z toho príštiacej nespokojnosti. Je ovšem potrebné, aby priznanie slovenskej výhody vo všetkých oboroch stalo sa ešte pred prevodom do nového platového systému, aby táto v tomto súčasne ako nabyté právo zachovaná byť mohla. Z toho istého dôvodu domáhame sa tiež energicky prevedenia už pri dvoch termínoch zadržaných menovaní, aby naslúžené tieto nároky dajakým spôsobom pri prevode nepadly do koša a tak dotyčné úradníctvo nebolo hmotne poškodené. Uzákonenie nového platového systému tangovať bude v nepríjemnom smysle všetkých tých úradníkov a zamestnancov, ktorých personálné záležitosti ešte doteraz nie sú vybavené a takto snáď do nového platového systému prevedené budú. Mohol by som veľa prípadov uviesť, obmedzujem sa len na niektoré pálčivejšie. Je to v prvom rade súrné upravenie personálií školských inšpektorov v tom smysle, aby boli do kategorie im podľa zákona prináležiacej vymenovaní. Je nadmieru dôležité upraviť už raz osobné pomery administratívnych úradníkov na Slovensku, a to menovite z kruhov notárskych. Stav notársky je pre štátnu administratívnu službu menovite na Slovensku veľkého významu a je nespravedlivé, jestli ešte vždy neustále vyskytujú sa hromadné ponosy dotyčne neupravenosti osobných pomerov. Je to v prvom rade tiež zadržané definitívné menovanie, ďalej prepočítanie válečných rokov, nepriznanie slovenskej výhody atď. Podobné sťažnosti, hromadia sa z oboru zdravotníckej služby, kde bude nutno odpomôcť hlavne pri systemizácii miest v tom smysle, aby ošetrovateľskému personálu štátnych ústavov priznaná bola parita so štátnymi sriadencami a ich miesta tejto, kategorii boly systemizované, ďalej systemizovaním miest vo IV. služobnej triede úradníckej nového platového systému pre doterajších laborantov, konajúcich kvalifikované práce, vyrovnávajúce sa kancelárskej práci.

Nejdem vypočítavať ešte ďalšie prípady, ktoré by maly nasvedčovať tomu, ako naliehavá je už jednotná úprava platového systému, dovoľujem si len ešte prehovoriť niekoľko slov k vládnej predlohe č. 101, o úprave platov učiteľov atď. Je známe stanovisko našej strany ohľadne učiteľskej parity, na ktorej strana húževnate trvala. V kruhoch oficielných stále interpretovaná je osnova tak, že zaručuje paritu učiteľstva s úradníctvom. Proti tomu neváham vysloviť, že skoro celé učiteľstvo nevidí v tejto osnove paritu uplatnenú. Jestli aj osnova po tejto stránke nevyhovuje úplne, nemožno ju predsa preto celkom odmietnuť, ale nutno ju prijať ako určitý stupeň ku zlepšeniu pomerov učiteľstva. Boľnejší od tohoto je osud neštátneho učiteľstva, ktorého parita s učiteľstvom štátnym zo zákona vypadla a má byť podľa 2. odstavca §u 1 osobitným vládnym nariadením upravená.

Strana naša pokúsila sa na popud slovenského cirkevného učiteľstva ešte v poslednej hodine rezolučným návrhom umožniť zmenu tohoto ominózneho odseku v prospech neštátneho učiteľstva, avšak bezvýsledne. Zostala nám jediná možnosť, súrne vyzvať vládu, aby dotyčné vládné nariadenie čím skorej vydala. Bude iste i v budúcnosti snahou našej strany, bdieť nad osudom neštátneho učiteľstva, touto popelkou verejného zamestnanectva.

Slávna snemovňa! Zápas o uzákonenie nového platového systému chýli sa ku koncu. Rozprava posvietila na mnohé jeho vady a nedokonalosti, v celku ale nepodvrátila náš názor o jeho vnútornej hodnote. Sme presvedčení, že uzákonením tohoto platového systému poskytujeme štátnemu zamestnanectvu zlepšenie jeho hmotných pomerov v tej miere, aby nerušené hmotnými starosťmi, mohlo vykonávať svoju svätú povinnosť ku štátu, a štátu zase dávame ku službe ochotné, uspokojené zamestnanectvo. Tomuto cieľu slúžiť sme chceli od počiatku a chceme slúžiť odovzdaním našich hlasov pre tieto tri štátné predlohy. (Potlesk poslanců čsl. nár. demokracie.)



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP