Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1923.

I. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1747.

Súrna interpellácia

senátorov Václava Chlumeckého, Jozefa Prušu a súdruhov na pána ministra vnútra

v záležitosti cenzury na Slovensku.

Pri okresnom úrade v Turč. Sv. Martine na Slovensku účinkuje slúžny Ján Bartaky ako cenzor. Tento človek malých schopností a velkých ambicií, chtia si urobiť dobré oko u majetných tried, u štátotvorných strán a svojich predstavených, cenzuruje opozičným stranám kožko len jeho fizičné sily stačia bez dlhého rozmýšžania. To, čo prejde pod rukami všetkých cenzorov Československa, neni eště isté pred rukou Jána Bartáka, ba sni to, čo on sám pred krátkym časom prepustil, neni dnes už isté, že bude druhý raz ešte od neho milostive dovolené.

K posúdeniu duševnej úrovne Jána Bartáka podávame nasledujúci výtah vycenzurovaných odstavcov a vyobrazení len z jednoho kalendára, totiž z >Ročenky slovenskej chudoby< na rok 1924, vydanej komunistickou stranou na Slovensku:

1. Hneď na začiatku pred kalendárnou čiastkou je vycenzurované symbolické vyobrazenie trpiaceho proletariátu: Prebodnutá bajonetom od zadu žena. Tento obraz je na Slovensku známy, bol už v májovom spise na rok 1923 a cenzor, ktorý ho prepustil, bol Jan Barták, ten istý Barták, ktorý dnes tento obraz vycenzuroval.

2. Na tej istej strane sú dva nasledujúce odstavce vycenzurované: >V Lubochni roznášaný na žandarskych bajonetoch rozvinul si prápor večne mladej nádeje ujarmených, prápor komuniz- mu.

V mene tvojej biedy a zúfalstva umierali za tvoje oslobodenie robotníci a rolníci Slovenska a Podkarpatskej Rusi v oslobodenej vlasti. Chceli spravedlivost!<

3. Na tej istej strane prepadla cenzure veta: >Uder na poplašný zvon, napni svaly, strhaj putá, odstráň krivdu a pomsti padlých!<

V kalendárnej časti je vycenzurované (body 4.-13.):

4. >7. febr. 1923 pochovaná demokracia Čsl. Zákon na ochranu buržoazie odhlasovaný.<

5. >26. marca 1920 v Rumanovej zastrelení boli s. Báliša a Konopásek ožranými žandármi za ministrovania Šrobára...< (Bolo už uverejnené v Ročenke na rok 1923).

6. Z vrúcnej modlitby bankára: >Dnes len my rozkazujeme. Dobre pijeme a jieme. Vláda tančí, ako chceme. A za to ti ďakujeme. Amen.<

7. Z vrúcnej modlitby biskupa: >Chcú nám vyprášiť naše reverendy; preto som dal zeme Židom do árendy.<

8. Z vrúcnej modlitby farára: >Pane Jezu Kriste, vieš, že som ti verný, - Preto sa pravdive spovedám, uver mi - Veď je to už všetko na nevydrženie.- Ako nás v >Pravde< tí komunisti ha- nia. - Že si sa s kuchárkou preskočil, už to máš. - Do kostola chlapa za svet nenachytáš. - Ešte že tie ženy nás z toho ťahajú. - Tie miesto gombičiek koruny dávajú. - Abys borovičku od žida nepýtal. - Lebo smutné riadky by si sa dočítal. - Už nejdú dievčatá viac k nám za kuchárky. - Prečo nás tak tresceš, dopraj nám tej párky. - Nezáviď, že máme bruško tak gužaté. - Veď sa už miňajú naše časy zlaté. - Bože môj, Kriste náš, zavri niekedy oči. - Keď sa tak tvoj sluha niekedy roztočí.<

9. >30. júla 1922 pendrekový útok na Skautov v Košiciach. 30 ranených.< (Bolo už uverejnené v Ročenke na rok 1923).

10. >17. augusta 1920 zastrelený bol v Hlohovci súdr. Petrikovič za ministrovania socdem. ministra Dérera, ktorý zaviedol úžasnú perzekúciu slovenského proletariátu.< (Bolo už uverejnené v Ročenke na rok 1923).

11. Z vrúcnej modlitby ministra: >Ja ako minister, tiež modlím sa k tebe. - Všetkých komunistou povolaj ta k sebe. - Lebo nemám kžudu pre tie naše zrady. - Vidím črezvičajku a sovjetské rady. - A to mi nedá spat, nemôžem z chuti žrat. - Keď na to pomyslím, čert ma ide sobrať. - Vystúpil som z cirkve, a ver to ma kláti. - No, kajúcny hriešnik, vždy sa prinavráti. - Pokiaž som tiež robil, to som radikálčil, - Život teraz sa mne náramne popáčil. - Ak by nie, mám auto, kde ma nič netlačí. - Z rôznych honorárov mi na všetko stačí. - Je to večná škoda, že tí komunisti - Paprú do nás, ako niekde na smetišti. - A žudu hovoria >Sakrloty< rovno. - Že my nestojíme ani len za ho....dinky.<

12. >12. okt. 1921 žandársky nadporučík Taichman verejne na ulici zaklal súdr. Streďanského vo V. Topolčanoch. Trestaný nebol a je povýšený.<

(Bolo v Ročenke na rok 1923 uverejnené).

13. Z vrúcnej modlitby proletára: >A boháči, fabrikanti, statkári. - Všetci lumpi majú tu - Zemský raj<.

14. Na strane 43 vycenzurovaná ilustrácia: Súdca vyzýva obžalovaného, aby prehlásil. - >že sa cíti volným.< Obžalovaného držia paholci za ruky a ústa má šiatkou zapchaté. Druhému obžalovanému tiská jeden paholok hlavu na klát a kat drží v pohotovosti sekeru.

15.-20. Na strane 49 až 52.

Tieto pod bodani 15.- 20. uvedené konfiskácie, boly štátnym zastupitežstvom ako sa dnešným dňom dovedáme, odvolané.

21. Na strane 68. vycenzurovaná ilustrácia: Tak to vypadá u robotníka počas nezamestnanosti. Na obraze je vidieť rodinu pri stole u prázdnych tanierov.

22. Na strane 69. vycenzurovaná ilustrácia: Ako to vypadá u kapitalistov. Páni okolo stola pri plných misách.

(Obidve tieto ilustrácie boly už v Slovenskom Robotníckom kalendári z roku 1919).

23. Na strane 77. vycenzurovaná ilustrácia, ktorá už bola v časopise >Proletárka< II. ročník, číslo 19, zo dňa 15. okt. 1923. Toto číslo prešlo cenzúru dr. Jána Bartakyho samého. Obraz predstavuje robotníkov pri práci a jednoho chlapa, ktorý je pekne ošatený a dobre vykrmený, sediaceho s tupým výrazom v oblyčaji pri dobrej večeri.

24. Na strane 79. vycenzurovaná ilustrácia, pod ktorou stoja slová: >Dokedy ešte?< Obraz predstavuje zohnutého muža, ktorý je bez kabátu a s vysúkanými rukávy, držiaceho na svojom chrbte akúsi celú bálovú spoločnost, promenujúcu patrne v dvorane.

25. Na strane 98. vycenzurované:

Štefan Darula:

Štát je v nebezpečí.

(Na nápev "Az állam bajban van".).

Štát je v nebezpečí!
Štát je v nebezpečí!
Jujujuj, v nebezpečí,
Všetko tak svedčí,
Že je v nebezpečí!

Preto sú pelendreky!
Preto sú pelendreky!
Lebo máme hladu dost!
Ver, tak hladu dost!
Preto sú pelendreky!

Pelendrek a bodák!
Pelendrek a bodák!
Má nám k práci chuti dať,
Ver, tak na chrbát!
Pelendrek a bodák!

Už každý proletár!
Už každý proletár!
Do radov, rudých si stal!
Ver, že tam si stal!
Už každý proletár!

Na barikády sa!
Na barikády sa!
Súdruhovia hore sa!
Neodstrašte sa!
Na barikády sa!

Preto sa nás boja!
Preto sa nás boja!
Že im chceme prácu dať,
By šli pracovať;
Preto sa nás boja!

26. Na strane 101. vycenzurovaná veta: >Na tieto míesta postavila mňa vláda tohoto štátu a preto musím hlásať názory jej a nikdy svoje.< Celý článok, nadpísaný >O tých, ktorí učia o bohu< je prevzatý z >Rudé Osení< (príloha >Rovnosti<) číslo 2. z roku 1923 aj horeudanou vetou, ktorú autor Viliam Jaeneke kladie do úst kňaza.

27. Na strane 106. vycenzurované

* Na krátko pendreky.

Proletárska.

Vzpomeň si biedny človeče,
Že budeš dotial bedár,
[Kým si putá sám neshodíš.
To pamätaj proletár.)

Pozri sa mužne do očú,
Nezamrač si tvoju tvár,
[Súď rovno, ale rozhodne
Preto, že si proletár.)

Keď ťa hania, keď ťa bijú,
Že si žudstvu dobre prial,
[Zriekne sa ťa tvoj najbližší
Preto, že si proletár.)

Tvojim potom, tvojou krvou,
Stavia si boháč oltár.
[Kto má svaliť svätosť pánov
Budeš to ty proletár.)

Za slobodu a za pravdu,
Prečo bys život nedal,
[Či v biede žiť, či zvíťaziť,
Rozsúď si to proletár.)

Preto neplač, matka moja;
Že je tvoj syn proletár,
[Buď len hrdá malas syna,
Ktorý za žud život dal.)

Už sa brieždi, bude jasno,
Nový život kynie nám,
[Len ta do rudej armády
Patrí každý proletár.)

(Táto pieseň bola uverejnená v časopise >Hlas źudu< číslo 34., 10. aug. 1922; bola prepustená štátným zástupcom Kratochvilou v Baňškej Bystrici, ktorý je známy ako báječný hnidopich).

28. Na strane 125. vycenzurované:

>V oblasti strednej Europy niet podobnej zeme, ktorá ovládaná a spravovaná je takou absolutistickou diktatúrou korupčnej byrokracie, pod ktorou zvíja sa hladom a biedou tisíce duší rusínskeho proletariátu, ako je čiastka Č. S. R., zvaná Podkarpatská Rus. Obyvatežstvo tejto zeme skladá sa zo 68,3 % chudobných zemerobotníkov, druhá čiastka z priemyselného proletariátu.<

A ďalej:

>Týmto podvodom, podobným terajšej >pozemkovej reforme<, musel si mužík opät brať zem do árendy za >panštinu<. Dostal sa do otroctva >želiarskej<. Z tohoto nevožníctva neoslobodil sa rusínsky zemerobotnícky proletariát ani do terajšej doby československého režimu.

Svojou prírodnou úprimnosťou a bodrosťou preukazuje mužík Podkarpatskej Rusi, že za starého maďarského režimu vyháňali jeho otcov a tlkli ich schönbornovskí paholci a žandári a v terajšej dobe tak robia znova schönbornovskí paholci a na miesto maďarských žandárov tlčú a výháňajú žud s rodnej pôdy bajonetmi a kolbami československého četníka.<.

29. Na strane 126. vycenzurované:

>V terajšej dobo sa pomery nezmenily, ba, najmä na Verchovine, kde vyše 150.000 rusínskych duší priamo umiera hladom, sa ešte zhoršily.<

A ďalej:

>. . . na hroznú biedu rusínského žudu, na prenasledovanie a vykoristovanie chudobného žudu nesvedomitým československým byrokratickým aparátom. Poukázali ako sa dopúšťali niektorí úradníci zločinov a korupcie proti neuvedomelému, nešťastlivému žudu, využívajúc jeho situáciu<.

30. Na strane 127. vycenzurované:

>Pre chránenie Schönbornovského a štátneho imania vydržiava čsl. režim na Podkarpatskej Rusi četnícky a policajne špiclovský aparát, ktorého počet prevyšuje počet vojska vydržiavaného za starého maďarského režimu. Vojenských osôb na Podkarpat. Rusi je podla štatistiky z r. 1922 o 216 % viac, ako za Maďarska. Tak ako na Slovensku pre aparát chrániaci buržoaziu i v Podk. Rusi na policiu špiclovi-provokatérov, sudcov, berných úradníkov a kriminále vydajú sa miliony, pre chudobu a potrebu malého žudu niekožko balierov. Divému národu v Azii poskytne sa možnost, aby bol chránený pred dravou zverou: zbraň; obyvatel demokratickej republiky nemá ani tožko práva<.

31. Na strane 127. vycenzurovaná ilustrácia, predstavujúca farára pri obede, vedla ktorého stojí tučná kuchárka a chudobná žena so štyrmi malými detmi pozerá naň.

32. Na strane 137. vycenzurovaná ilustrácia, predstavujúca biskupa, držiaceho vážky, na ktorých sedí na jednej strane boháč a na druhej strane chudobný katolík. Pod vyobrazením je napísané: >Komu budem slúžit? Tomu, kto je tažší.<

33. Na strane 138. je z článku nadpísaného: >Dekan, ktorí pravdu hovorí<, vycenzurovaná nasledujúca stať:

>Ohlupovať žud, slúžit zadobre platený nástroj kapitalistom na ohlupovanie chudobného, biedu trpiaceho žudu, ktorého učia k pokore, k poslušnosti, sžubujú mu posmrtný život, hrozia mu pekelnými hrôzami, čertom, mátohou, sžubujú mu spasenie, ale sami sa usižujú, aby si na tomto svete zaistili raj a pískajú na to, čo bude na >druhom svete<. Všetko to ohlupovanie, zariekanie a strašenie sa robí len preto, aby sa biedni, ohlúpení otroci, robotníci, malorožníci neprebudili zo spánku, v ktorom sú držaní v porobe a neuvedomili si svoju silu a moc a nezvrhli trúdov žudskej spoločnosti: kapitalistov a ich dobre platených paholkov, už či sa menujú duchovnými osobami alebo sú zradnými judášmi, ktorí hovoria o sebe, že sú robotníci, že zastupujú záujem pracujúcich, ale v skutočnosti robia to len preto, aby si získali dôveru pracujúcich a potom ich tým žahšie zaviedli na jatky kapitalistov.<

34. Na strane 140:

>Ak chcete spravodlivost, vyžeňte trubcov žudskej spoločnosti kapitalistov zo zeme, vyžeňte ich pomáhačov vo verejnom a duševnom živote, a žudstvo bude žit štastne. Tak volá biskup do sveta a burcuje chudobu.<

A ďalej:

>Ohlupovala žud a spravila >gešeft< z viery a náboženstva.<

35. Na stránce 151. vycenzurované z článku >Na čo umierajú žudia?< nasledujúce:

Proletári:

Kapitalisti:

Suchoty.

Prežraním.

Podvýživa.

Pretučnenie.

Vysilenie.

Zvápenenie žil od hniloby.

Hladový týfus.

Zväčšovanie žalúdka.

Pretrhanie žíl.

Zunovanie života.

Zabitie strojmi.

Otrávenie alkoholom.

Zasypanie v bani.

Hýreníe, šlaktrafenie.

Žobrotou.

Povesením na kandeláber pri zúčtovaní.

 

Podpísaní sa pýtajú pána ministra, či má on známosť o tejto cenzurnej praxi?

Čo hodlá pán minister učinit, aby sa podobné prípady neopakovaly?

V Prahe, dňa 4. decembra 1923.

Václav Chlumecký, Josef Průša,
Dr. Heller, Anna Perthenová, W. Kiesewetter, Polach, F. Link, Reyzl, K. Stark, Aug. Hecker, H. Hladik, D. Löw, Jarolim, Anton Svraka.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP