Čtvrtek 4. června 1925

Začátek schůze v 12 hod. 25 min. odpol.

Přítomni:

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: dr. Hruban, dr. inž. Botto, Buříval, dr. Czech.

Zapisovatelé: Špatný, Taub.

206 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři inž. Bečka, dr. Dolanský, dr. Franke, dr. Hodža, dr. Kállay, Malypetr, dr. Markovič, inž. Novák, Srba, Stříbrný, Šrámek, dr. Winter; za ministerstvo soc. péče prof. Lenz.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupci Nebuška a dr. Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 345. schůzi poslanecké sněmovny.

Udělil jsem dovolené: dodatečně na včerejší, jakož i na dnešní schůzi pp. posl. K. Svetlikovi, dr. Gátimu, Šafrankovi, Sedorjakovi, Burianovi; na dnešní schůzi pp. posl. Fr. Navrátilovi, Čundrlíkovi, Ulrichovi a Bendovi, vesměs pro neodkladné záležitosti.

Nemocí omluvil se p. posl. Rýpar.

Lékařské vysvědčení předložil p. posl. Kreibich.

Byly provedeny některé změny ve výborech. Žádám o jich sdělení.

Sněm tajemník dr. Říha (čte):

Klub slovenských ľudových poslancov vyslal do výboru soc.-politického posl. Siváka za posl. dr. Labaje; do výboru ústavně-právního posl. dr. Gažíka za posl. dr. Budaye.

Předseda: Došly některé naléhavé interpelace, dotazy a odpovědi.

Sněm tajemník dr. Říha (čte):

Súrné interpelácie posl. dr. Labaja a spol. celej čsl. vláde:

o nesprávnom prevádzaní parcelácie na Prónayovskom majetku v Madočanoch,

o zlomyseľnom nivočenie štátnych naftových dolov v Gbeloch a nesprávnom prepúšťanie tam zamestnaného slovenského úradníctva a robotníctva zo strany tam zamestnaného českého úradníctva a ďalej ministerstva ver. prác.

Dotazy:

posl. inž. Kalliny ministrovi soc. péče:

o vypočtení vdovského důchodu válečné vdovy Josefiny Rauchové,

aby válečnému invalidovi Janu Haniczovi z Drahovic č. 184 byl přiznán invalidní důchod;

posl. Schuberta ministrovi vnitra o konkurenčním příspěvku na novostavbu školy v Hoře Svatého Václava (politický okres Horšovský Týn, soudní okres Hostouň);

posl. dr. Lelleyho:

ministrom spravedlnosti a vnútra pre štvanie časopisu "Náš Kraj" vychodiaceho v Prievidzi,

ministrom zemedelstva, vnútra a ministrovi pre Slovensko v záležitosti vykonaného vyvlastnenia stavenišťa v obci Nádszeg (okres Galantský),

ministrovi pre správu Slovenska v záležitosti kobliny gr.-kat. duchovného Andora Zimu;

posl. dr. Korlátha:

ministrovi soc. pečlivosti v záležitosti pančochárne patriacej úvernému družstvu v Šarosorosi,

ministrovi financií v záležitosti úpravy platu malých robotníkov buštinskej a rahovskej štátnej pokladne;

posl. Szentiványiho ministrovi financií v záležitosti zamenenia bankoviek vydaných Rakúsko-Uhorskou bankou a súcich vlastníctvom obyvateľov obce Maďarských Zahoran (okr. feledský).

Odpovědi:

min. zemědělství na dotaz posl. Zierhuta o pustošení lesů na panství zdíkovském;

min. pošt a telegrafů:

na dotaz posl. Patzela o přeložení vrchního poštmistra Richtra z Hory Sv. Kateřiny,

na dotaz posl. Patzela, že se v německém jazykovém území propouštějí němečtí poštovní zaměstnanci a ustanovují čeští;

min. financí:

na dotaz posl. Sauera o placení dávky z majetku v obci Rapotíně v politickém okrese šumperském,

na dotaz posl. inž. Junga, že ředitelství státního dluhu a likvidatura ředitelství státního dluhu nedbají předpisů jazykového zákona;

min. vnitra:

na dotaz posl. Patzela o neoprávněném předpisu vojenské taxy,

na dotaz posl. Patzela, že četník bez důvodu užil zbraně a způsobil tím smrt;

vlády na dotaz posl. dr. Schollicha o složení zemských výborů a zemských správních komisí;

min. soc. péče na dotaz posl. inž. Kalliny, že se válečným sirotkům po Antonínu Keilovi z Tisu, pošta Luka u Bochova, nevyplácí doplatek sirotčího důchodu od 1. května 1920 do 29. února 1924.

Předseda: Počátkem schůze byla tiskem rozdána zpráva.

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

5180. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návrhu zákona (tisk 5159), kterým se ustanovuje doba nové organisace vojenských soudů a upravuje přejímání důstojníků justiční služby do občanské soudní služby.

Předseda: Počátkem schůze byl tiskem rozdán a současně přikázán výboru iniciativnímu návrh.

Sněm tajemník dr. Říha (čte):

5176. Návrh posl. dr. Spiny a druhů stran živelných škod způsobených v těchto obcích okresu žamberského: Bartošovice, Velká Zdobnice, Malá Zdobnice, Kačerov, Kunčina Ves, Nebeská Rybná, Souvlastní, Panské Pole, Dolní Rokytnice, Prostřední Rokytnice, Horní Rokytnice, Rokytnice v Orlických Horách.

Předseda: Zápis o 343. schůzi byl ve sněmovní kanceláři po 48 hodin vyložen, a poněvadž nebyly proti němu podány písemné námitky, jest schválen podle § 73 jedn. řádu a bude podle téhož paragrafu vytištěn.

Přejdeme k pořadu schůze, k jeho prvnímu odstavci, jímž je:

1. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového k vládnímu návrhu (tisk 5163) zákona o pojištění osob samostatně hospodařících pro případ invalidity a stáří (tisk 5174).

Budeme pokračovati v rozpravě. Dávám slovo dalšímu řečníku, jímž je pan posl. Sivák.

Posl. Sivák: Slávné Národné shromaždenie! Zákon o sociálnom poistení na prípad invalidity a staroby osôb samostatne zárobkove činných je opatrenie zaiste pozoruhodné. Nechce byť našou úlohou, aby sme humánné intencie zákona v zásade podceňovali. Bol by to zákon zaiste významu veľkého, riekol by som, epochálneho, keby nemal toľko chýb a nedostatkov, ako má, a keby to nebolo sociálné ošmeknutie miesto sociálneho poistenia osôb samostatne zárobkove činných. Avšak po inej stránke zákon je ťažkou obžalobou dnešných neblahých sociálnych a hospodárskych pomerov, ktoré ľuďom samostatne hospodáriacim, tedy roľníkom, remeselníkom a obchodníkom neposkytujú nijakej nádeje, aby svoju existenciu na prípad staroby zo svojich vlastných úspor vedeli zabezpečiť a neboli odkázaní na žobrácku palicu.

Čo hovorím, platí najmä o slovenskom roľníkovi, o slovenskom remeselníkovi a slovenskom obchodníkovi, lebo títo všetci znášajú ťažkosť dnešného života v miere o veľa väčšej, ako roľník, živnostník alebo obchodník český. Roľníka slovenského tlačia bremená rozličných daní a dávok. Slovenského remeselníka hubí konkurencia remeselníkov českých. (Výkřiky posl. dr. Jurigy.) Priemysel slovenský ničí silný kapitál český. Medzi ubohými, usúženými Slovákmi nenajdete jedného roľníka, remeselníka alebo maloroľníka, ktorý by nemal sto ponôs na dnešné neblahé pomery, a ktorý by nežaloval na dnešný vydrancujúci systém, ktorý vykorisťuje Slovensko.

Slávné Národné shromaždenie! Naša Slovenská ľudová strana stále upozorňovala a upozorňuje vládu, aby šetrila hospodárské záujmy Slovenska, aby nielen sľubami, ale skutkami napomáhala a zveľaďovala slovenské roľníctvo, slovenský priemysel, odsúdený na zničenie. Žiaľno, sám pán prezident, súc zaiste mýlne informovaný, povedal, že slovenský priemysel je udržovaný vraj umele a preto treba ho odbúrať. (Výkřiky posl. dr. Jurigy.) Ale zdá sa, veľactení pánovia, že naše výstražné slová odznievajú na prázdno a padajú beznádejne, ako o stenu hodený hrach.

Slávný snem! Slovensko krváca a najmä preto, lebo sa bagatelizujú jeho hospodárske záujmy, a ak zemi našej nebude pomožené, veru i vykrváca.

Slávné Národné shromaždenie! Čo znamená vlastne zákon o sociálnom poistení osôb samostatne zarábajúcich? To, že roľnícke občianske vrstvy a naši živnostníci budú zaťažení novými daniami v podobe poistného, ktoré poistné v páde nezaplatenia bude sa vymáhať cestou exekučnou práve tak, ako ostatné druhy daní sa vymáhajú exekúciou; exekúciu v tomto prípade predpisuje § 94 prítomného návrhu zákona. A keď si uvážime, že poistné toto bude veľmi vysoké, lebo ráčite vedieť, že príspevok činí mesačne 22 Kč, je značne veľká obava, že chudobní roľníci a remeselníci nebudú vstave svoje poistné včas zaplatiť a budú vystavení exekučným preháňačkám ako už i posiaľ. Bol by som zvedavý, veľactení pánovia, odkiaľ vezme slovenský roľník, ten chudobný slovenský remeselník mesačne 22 Kč? Tieto dni žaloval sa mi istý remeselník, majster, že od nového roku nezarobil viac ako 500 Kč! Práve pre to bolo by len v záujme chudobného ľudu roľníckeho už teraz rozličnými daniami hodne zaťaženého, keby podľa odst. 3, § 85 vláda poistné snížila na najnižšiu mieru. Lebo len takto sa dá predpokladať, že i ten najchudobnejší poistenec, hoci je samostatne zarábajúcim, bude vstave poistné svoje zaplatiť.

Slávny snem! Ako vieme, sociálné poistenie osôb samostatne zarábäjúcich je obligatórné. A v dôvodovej zpráve omlúva sa vláda, prečo bola nútená zaviesť povinné poistenie miesto poistenia dobrovoľného. Hovorí, že bolo veľmi ťažko najsť nejakú objektívnu hranicu medzi osobami, ktoré poistenia potrebujú a ktoré ho nepotrebujú. Pri živnostníkoch a obchodníkoch táto objektívna hranica chcela vraj byť ustálená podľa počtu cudzích pracovných síl, ktoré remeselník alebo obchodník zamestnáva. V obore poľnohospodárstva hľadaná bola objektívna hranica vo výmere nemovitostí, ale nedokázala sa ani táto. Avšak nedokázal sa vraj spoľahlivou objektívnou hranicou ani príjem občanov podrobený daniam, lebo vraj každému človeku je známo, že výška zdaneného príjmu závisí nielen od poctivosti poplatníkovej, ale i od úradu vymerujúceho daň, aby vraj zachytil všetky momenty smerodajné pre vymeranie dane. Preto ani výmera dane nie je vraj ani zďaleka spoľahlivou známkou o potrebe dotyčného jednotlivca, či má byť poistený alebo nie.

Slávné Národné shromaždenie! Toto soznanie je vlastne uprimné priznanie vlády, že dnešný daňový systém je taký, že podľa neho nemožno dane správne vymerať. Táto úprimnosť vlády je zaiste chvályhodná. Slovenské príslovie síce hovorí, že úprimnosť je pekná ctnosť, avšak v tomto prípade je to i veľká chyba, lebo keby tomu nebolo tak, ako to dôvodová zpráva udáva, jediným správnym merítkom poistenia alebo nepoistenia osôb samostatne zarábäjúcich, ale i merítkom výšky poistného mohol by byť jedine daňový základ.

Veľactení pánovia! § 56 návrhu zákona hovorí: Dôchodok starobný prislúcha poistencovi, dokonal-li poistenec 65. rok veku svojho. Ustanovenie toto vo veľkej miere dopúšťa, aby celý zákon o sociálnom poistení osôb samostatných dostal náter iluzórnosti; 65. rok je tak vysoká hranice veková, že mnoho ľudí pominie sa bez toho, aby hranicu túto prekročili. Každý poistenec platiť bude svoje poistné zaiste v tej peknej a dobrej nádeji, že tak zv. starobný dôchodok požívať bude ešte cez dlhý rad rokov, avšak pri takomto opatrení návrhu zákona nádeja poistenca bude marná. Ako ráčite vedieť, štatisticky je dokázané, že priemerná doba života ľudského činí 50 rokov.

Ďalej § 62 prítomného návrhu zákona pripúšťa deťom tak zv. dôchodok sirotský, ak sú deti ešte nie 17ročné. Táto veková hranica je zase prinízka; želateľné by bolo, aby sa predĺžila najmenej o jeden rok, aby dostávaly deti-siroty sirotský dôchodok aspoň do 18. roku. Požiadavok tento odôvodňuje i tá okolnosť, že deti študujúce na stredných školách končia svoje študiá v 18. roku. Však ako ráčite vedieť, štátni zamestnanci a úradníci dostávajú rodinný prídavok na svoje deti tiež do ich 18. roku veku.

Slávna snemovňa! Páni predrečníci včerajší vypočítali všetky výhody i nevýhody zákona zovrubne. Bolo by tedy, hádam, zbytočné vypočítávať tieto chyby znovu, ale považujem to za nepotrebné i z toho dôvodu, keďže celý zákon o sociálnom poistení vynáša sa v znamení, že budúcim Národným shromaždením bude novelizovaný. Je tedy bezúčelné, aby sa tu na jeho chyby poukazovalo. Ja však som presvedčený, že celý tento zákon nie je nič iného, než akási arabská guma, ktorá chce do času slátať a slepiť dnešnú slávnu koalíciu. Ja by som rád radšej spomenul veci, na ktoré zabudli páni predrečníci; ak chce totiž vláda, aby dotyčný zákon nebol len akýmsi malovidlom, fata morganou, je potrebné, aby sa vláda postarala predovšetkým o odstránenie sociálnej biedy a neresti v našom spoločonskom živote. Myslím tu predovšetkým na úpravu našich sociálnych pomerov zdravotníckych. Treba sa nám postarať, aby ľud nezakrnel, aby sa nestal invalidným v mladom veku, aby neumieral predčasne, prv než by mohol požívať ovocie starobného dôchodku. Sociálné pomery zdravotné, priznajme sa úprimne a otvorene, potrebujú súrnej nápravy, menovite v našich slovenských obciach. Riešiť treba predovšetkým otázku bytovú nášho dedinského ľudu, lebo, azda nepreháňam, keď poviem, že pospolitý ľud slovenský v mnohých obciach býva horšie ako dobytok po mestách. V tesnej, tmavej, vlhkej izbe býva často i 12-15 členov rodiny, ktorí v zimnom období ešte i svoj dobytok vezmú k sebe. Nečudujme sa preto, že ľud krpateje, hynie tuberkulózou a inými nákazlivými nemocami v počte takom, v akom by sa to naskrze nemalo stať.

Slávné Národné shromaždenie! Je neuveriteľným faktom, že na Slovensku je veľký počet politických okresov, ktoré nemajú verejných nemocníc. Na príklad je tu okres prievidzský! Má 71 obcí, 70.000 obyvateľov, ale nemá ani jednej nemocnice. Staly sa prípady, že kým nemocného zaviezli do nemocnice súsedného okresu, zomrel na ceste. Mnohé nemocnice zase trpia na to, že nemajú odborných lekárov, ako na príklad nemocnica vo Veľkých Topolčanoch.

Záujem zdravotného stavu občianstva by vyžadoval, aby obvodní lekári venovali sa viac verejnému zdravotníctvu, aby čím častejšie usporiadali po obciach prednášky a poučovali ľud o telesnej hygiene. Aby to mohli však učiniť, je potreba, aby za svoju prácu boli slušne honorovaní. Ráčite vedieť, že dnes obvodní lekári majú 7.000 Kč ročného platu. Je samozrejmé, že za takýchto okolností odkázaní sú obvodní lekári na súkromnú prax a nutení sú svoje povinnosti obvodno-lekárske zanedbávať. Avšak musím tu konštatovať, že dnes-zajtra nebude už temer na Slovensku ani obvodného lekára-Slováka, nakoľko, najmä v novšom čase, stanice obvodno-lekárske zaplňujú sa Čechmi obídením Slovákov. Poviem konkrétny prípad. Vo Veľkých Topolčanoch bola vypísaná stanica obvodného lekára. Uchádzali sa mnohí Slováci s viacročnou praxou, títo všetci však boli obídení a vymenovaná bola jedna Češka s praxou jednoročnou. Takéto prípady sa stávajú, veľactení pánovia, i v nemocenských robotníckych pokladniciach. Nemocenská pokladnica v Nitre hľadala lekára, hlásili sa Slováci, boli obídení a vymenovaný bol lekár-Čech. Nie je tajnosťou na príklad, že celé kraje na Slovensku napadnuté sú trachomou. V okrese prievidzskom je 4.000 trachomárov. Je pravda, že sa sriadily ambulancie, do okresu prišly 4 zdravotné tajomníčky z Čiech, ale ráčte uvážiť, čo znamenajú 4 zdravotné tajomníčky pre 70.000 obyvateľov alebo pre 4.000 trachomárov. Preto celá táto zdravotná akcia mala málo úspechu. Najväčšia galiba bola v tom, že ľud nerozumel tajomníčkam-Češkám a nevedel deti svoje ani seba ošetrovať dľa daných úprav.

Nedostatočné liečenie trachomárov má za následok, veľactení pánovia, že ľud predčasne upadáva do slepoty a tak odkázaný bude na podporu invalidnú. Nemocnice sú potrebné, slávné Národné shromaždenie, a v nich radikálné liečenie, a nie látanie-plátanie, bez značnejšieho výsledku.

Známo je na príklad, že na Slovensku založený bol nový slovenský denník "Slovenský Národ". Máme, veľactené Národné shromaždenie, faktá, že noviny tieto založené boly za peniaze štátné, (Čujme!) udajne ide o 3 až 4 miliony. Ja sa opytujem vlády, či by nebolo bývalo účelnejšie, keby tieto peniaze dané boly na zdravotnícke ciele?! Veľactení pánovia, peniaze tieto sú úplne vyhodené. Naša slovenská ľudová strana je jednotná, ona rastie ako hora, a niet tých milionov, niet tých kozorožcov, ktorými by ste nás rozbili!

Slávny snem! Naliehavá je veľmi na Slovensku i otázka porodných báb. Je to vec veľkého značenia so stanoviska populačného, avšak aká je významná, tak sa i zanedbáva. Sú nespočetné obce na Slovensku, ktoré nemajú porodných báb, alebo ak i majú, sú to samé diletantky bez predpísanej kvalifikácie. Poznám jeden politický okres, kde je 20 obcí bez porodných báb čiže asistentiek kvalifikovaných. A ráčite vedieť prečo? V Bratislave a v Košiciach na Slovensku usporiadúvajú sa s času na čas kurzy pre porodné báby, ale keď sa na tieto kurzy hlásia ženy slovenské, bývajú odmietnuté alebo neprijaté s tým, že niet miesta. Prečo niet miesta? Lebo na kurzy berú sa slečny Češky, restringované po úradoch, vyhodené z kancelárií a pre tieto Češky niet miesta pre naše Slovenské ženičky.

Veľactení pánovia! Obce, ktoré nemajú kvalifikované porodné baby, vyslaly svoje ženičky na kurzy, ženičky boly však poslané domov s tým, že nemôžu byť prijaté; pozdejšie vysvitlo, že na kurz prišlo 30 žien z Čiech, (Čujte!) a len málo zo Slovenska.

Veľactené Národné shromaždenie! (Výkriky poslancov slovenskej strany ľudovej.)

Předseda (zvoní): Žádám o klid.

Posl. Sivák (pokračuje): Po obciach bolo by treba sriadiť poradňu matiek, pre tuberkulóznych založiť dispenzáre. U nás do roka umiera 50.000 ľudí na tuberkulózu. Prečo? Preto, lebo nemocným nedostáva sa potrebného liečenia a opatrenia. V republike našej, alebo aspoň na Slovensku nemáme ani jedného ľudového sanatoria pre tuberkulóznych, kde za lacnú penziu dennú mohli by sa nemocní liečiť. V tomto ohľade učiť by sme sa mohli veľa od cudziny, menovite od Nemecka, kde systematickým bojom proti tuberkulóze snížili procento nemocných na najnižšiu mieru.

Avšak príčina, že sa ľudu nedostáva dostatočného liečenia, je i tá, že sú na Slovensku lieky veľmi drahé. Ja by som bol zvedavý, (Výkriky poslancov slovenskej strany ľudovej. - Předseda zvoní.) veľactení pánovia, že prečo sa na Slovensku k hotovému účtu lekárnickému ešte 15% pripočítava. Ale prečo je to len na Slovensku a prečo nie i v Čechách? Veľactení pánovia! Mohol by som podrobiť kritike i niektoré štátné zdravotné ústavy, ako na př. Pasteurov ústav v Prahe, ktorý je na ostudu republike. (Čujme!) Hovoria, že keby Pasteurov ústav tu v Prahe nebol pripevnený k zemi, odniesly by ho ploštice, myši a potkani. Tunajší Pasteurov ústav má 5 alebo 6 drevených búd nečistých, (Výkřiky. - Předseda zvoní.) špinavých, ktoré môžu azda zodpovedať za cigánske koliby, ale nemôžu byť vhodné na ciele Pasteurovho ústavu. Pýtam sa pána ministra ver. zdravotníctva, prečo dosiaľ, v siedmom roku republiky nie je sriadený ešte ani jeden Pasteurov ústav na Slovensku? Ráčte si len všimnúť, že z Podkarpatskej Rusi alebo z Východneho Slovenska musí nemocný i 2 dni cestovať do Prahy, kým sa dostane do Pasteurovho ústavu.

Avšak keď toto všetko tu uvádzam, ráčte dovoliť, pánovia, aby som mohol spomenúť ešte jednu veľmi závažnú vec, a to sociálné pomery zdravotnícke našej vysokoškolskej mládeže v Bratislave. K ubytovániu univerzitného študentstva v Bratislave slúži "Akademický domov", ktorý však je len asi pre 200 študentov. Lenže domov tento nevyhovuje ani pre týchto 200 vysokoškolákov, nevyhovuje hygienicky a nevyhovuje spoločensky. Celá budova je v takom dezolátnom stave, že ohrožuje život v nej bývajúcich. V búde tejto je 1 kúpeľňa, ktorá má stačiť pre 200 obyvateľov, ale i táto kúpeľňa je neupotrebiteľná.

Internát pre vysokoškoláčky v Bratislave je ešte v horšom stave. Môže bývať v ňom len 27 dievčat, ostatné, väčšinou chudobné poslucháčky, nútené sú platiť drahý byt po súkromných domoch. I so stravovaním študentov sú veľké mizerie. Na jedinej menze stravuje sa celé študentstvo vysokoškolské a keďže menze dostáva sa len malej štátnej podpory, na strave sa veľmi skúpi.

A keď som sa už dotkol štátnej subvencie, musím tu žalovať a konštatovať, že ohľadom štátnej podpory bratislavská univerzita je na poslednom mieste medzi univerzitami celej republiky. Z Jarníkovho fondu a Pálffyho základiny dostává len 8% študentov podpory. Musíme konštatovať i to, že slovenská mestá na spôsob miest českých nevypisujú štipendiá, následkom toho slovenskí vysokoškoláci, aby sa udržali, odkázaní sú na súkromnú zárobkovú činnosť. Rozumie sa, že za takýchto okolností zdravotné pomery vysokoškolákov v Bratislave sú neutešené. Štatisticky je dokázané, veľactení pánovia, že medzi slovenskými vysokoškolákmi 10% trpí na aktívnu tuberkulózu a 30% na neaktívnu tuberkulózu. Žiaľno, že sú to práve tí najlepší študenti, ktorých táto nemoc postihuje.

Slávna snemovňa! Uvážiac všetky tu vypočítané sociálné biedy a nedostatky nášho vysokoškolského študentstva, nie je možno nám nenahliadnuť, že štát tu musí byť prvý, ktorý by mal odčiniť túto biedu výdatnou pomocnou akciou. Potrebné je menovite vybudovať v Bratislave vysokoškolský internát, modernú budovu, ktorá by vyhovovala úplne požiadovkám študijným i spoločenským, aby sa študenti cítili v internáte skutočne ako doma a mali hodne pohodlia, aby neboli núteni hľadať tú komoditu mimo internátu.

Otázka menzy musí sa riešiť tak, aby študent dostal stravu záživnú, dostatočnú a za miernu cenu. Je treba pečovať o to, aby sa každému potrebnému študentovi dostalo podpory. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Žádám o klid.

Posl. Sivák (pokračuje): Podpora táto nech sa udeľuje i v podobe šatstva a iných výhod. Pre vysokoškolákov nech sa sriadi zvláštny zdravotný ústav, kde by nemocní študenti našli prostriedky k uzdraveniu a vyliečeniu. Práve sa sostavuje štátny rozpočet na rok 1926, a tu upozorňujem príslušné ministerstvá, aby pamätovaly na sociálné potreby slovenskej univerzitnej mládeže, menovite, aby daly do rozpočtu primeranú sumu na povýšenie Jarníkovho fondu, ďalej potrebný obnos k započatiu stavby vysokoškolského internátu a zdravotného ústavu v Bratislave. Ďalej nech sa napomáha hmotne a dostatočne i Sbor pre sociálnu pečlivosť pre vysokoškolákov a nech sa nezapomína ani na akciu ošacovaciu univerzitnej mládeže.

Slávna snemovňa! Ráčte dovoliť, aby som po tomto spomenúť mohol najboľavejšiu ranu Slovenska, na ktorú zem táto trpí viac, ako na najzúrivejšiu epidemiu. Je to vlastne sociálný mor, ktorému podľahlo Slovensko v takej miere, ako nikdy predtým. Mor tento je úžasný alkoholizmus. (Čujme!) Veľactení pánovia, slovenský národ za maďarskej poroby ničily a hubily dve pliagy: maďarizácia a alkoholizmus. Jeden zabíjal ho duševne, druhý telesne, lepšie rečeno i telesne i duševne. Po prevrate nemali sme väčšej túžby ako odalkoholizovať Slovensko. V tomto smere staly sa aj isté nábehy, tak na pr. zákonom č. 64 zo dňa 10. decembra 1918 sa vypovedalo, že všetky udelené práva výčapu, odpredaju všetkých druhov liehových nápojov podliehajú revizií a môžu byť odvolané. Výčap liehových nápojov mimo piva a vína sa predbežne zakazuje. Následkom tohoto opatrenia odpredaj liehových nápojov na Slovensku skutočne prestal. Ale len na istý čas. Previedla sa revízia licencií, ale s akým výsledkom? Dnes na Slovensku máme licencií viac, ako sme ich mali za maďarského režímu.

Vzal som si na príklad náš okres prievidzský a v ňom niektoré obce. Ráčte počuť, koľko mali a koľko majú dnes licencií. Obec Dolné Vestenice pred prevratom mala licenciu jednu, dnes má 2, Opatovce maly 1, dnes 2, Val. Belá mala 9, dnes má 11, Dvorníky maly 1, dnes majú 2, Čavoj mal 2, dnes má 3, Cach mal 2, dnes má 3, Tužina mala 7, dnes má 8, Handlová mala 14, dnes má 16, Brusno malo 1, dnes má 2, Rástočno malo 2, dnes má 3, obec Laskáry predtým krčmy nemaly, dnes majú jednu.

A tak by som mohol pokračovať ďalej. Tu sa nedá nič zatajiť. Sú to faktá hodnoverne zistené a dá sa predpokladať, že je jak v jednom tak i v druhom okrese.

Veľmi pozoruhodný je článok "Vyššieho národa" v 7. až 8. čísle, ročník 1924, kde sa opisuje bieda ľudu v hornej Orave. V článku možno čítať: "Ak chcete vidieť smutný kraj, iďte do severnej Oravy. Choďte medzi ľud, vojdite do jeho biednych príbytkov. Ak je len nie srdce vaše otupelé, stisne sa vám od boľasti nad biedou ľudu telesnou a mravnou. A čo je príčinou tohoto smutného stavu? Úžasný alkoholizmus, akého tu ani predtým nebolo. Najsmutnejšie je, že značnú vinu nesú na tom naše úrady. Máme zákon protialkoholný, ale zdá sa len preto, aby bol a aby sme sa mohli svetu pochlúbiť, že máme pekné zákony. Počiatkom zla bol roku 1920 vládny rum. Do každej dediny bol poslaný sud alebo dva ako "úradný prídel", ktorý dedina musela odobrať. Ľud vtedy reptal: Na čo nám posielajú toho čerta, tak dobre bolo bez toho pitia!" Žiaľno, protest ľudu nepomáhal a pijanstvo začalo prekvitať a prekvitá dodnes.

Podľa štatistického výkazu z minulého roku bolo vypité 8,128.790 hl nápojov opojných a zaplatené na daniach 303,657.746 Kč. Či treba väčšej obžaloby na dnešné pomery, menovite na Slovensku? Pánovia, nikdy nebolo na Slovensku toľko alkoholu, ako je dnes! Otravovanie ľudu slovenského, ako som už spomenul, počalo sa voľbami r. 1920. (Hluk a nepokoj.)

Předseda (zvoní): Žádám znovu o klid a prosím, aby byla věnována pozornost panu řečníkovi.

Posl. Sivák (pokračuje): Vtedy za rum a špiritus boly kupované duše nevinných ľudí. Preto, veľactení pánovia, dovolil by som si povedať, že dnešná koalícia počala sa v rume a každý mandát t. zv. štátotvorníkov páchne posiaľ špiritusom. Máme nádeju, že o t. zv. liehových fondoch dozvieme sa všeličo pikantného.

Slávné Národné shromaždenie! Svojrázna kultúra slovenská sa podceňuje, znevažuje sa slovenská reč, nešetria sa náboženské city Slovákov, zúbožená Slovač na celej čiare zabíja sa duševne a úžasným alkoholizmom zabíja sa i telesne. Pánovia, či vám je nie ľúto tej ubiedenej Slovače? Českým národom toľko zbožňovaný Karol Havlíček povedal, že boly časy, keď obrodenie Čiech vyšlo zo Slovenska. A vy sa dnes takto odplácate za to Slovensku? Jedna polovica Slovenska vyvandruje do Nemecka, Francie, Ameriky, Argentíny a druhá otravuje sa a ničí zase doma, a to verejne, na úradné povolenie. Slovensko je plné zúfalého volania pre nepočetné licencie, ale všetko marné. Licencie sa vesele množia ďalej. Za takýchto okolností, veľactení pánovia, keď občianstvo hynie a pred časom umiera, vynášate zákon o sociálnom poistení osôb samostatne zarábäjúcich na prípad 65ročnej staroby. Je trochu hodne smiešné, ne-li groteskné.

Slávné Národné shromaždenie! Buďme úprimní a povedzme si to otvorene. Zákon o sociálnom poistení smeruje k všeobecnej socializácie štátu, jeho tendenciou je obliecť každého občana do akejsi sociálnej uniformy, nad ktorými občanmi potom vládol by neobmedzene pán minister sociálnej pečlivosti. To je to čertovo kopyto celého zákona o sociálnom poistení. Ale snahou zákona je tiež sriadiť nové úrady a v nich výborne platené úradnícke miesta, lepšie rečeno sinekúry pre rozličné zkrachované existencie, aby mali zabezpečenú svoju budúcnosť. Známo je, že mnohé odborové organizácie, ako organizácia advokátov, lekárov a inženierov, vyslovily sa radom proti sociálnemu poisteniu. My, veľactení pánovia, sme presvedčení, že celý zákon o sociálnom poistení je nič iného, ako kortešský fígeľ istých politických strán a akési sociálné ošmeknutie občanov.

Slávné Národné shromaždenie! Republika naša má ústavnú listinu a § 1 tejto ústavnej listiny znie: Ľud je jediným zdrojem všetkej štátnej moci v republike Československej. Naša slovenská ľudová strana teda odporúča, aby o sociálnom poistení rozhodol ľud, ako jediný zdroj štátnej moci. Nariaďme plebiscit, nech sa občania vyslovia, či si poistenia žiadajú anebo nie, ako sa to stalo vo Švajciarsku.

Avšak vediac, že sme v demokratickej republike, prečo i k takovému demokratickému opatreniu, ako je plebiscit, sotva dôjde, sme proti zákonu o sociálnom poistení osôb samostatne zárobkove činných a proti zákonu budeme i hlasovať. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.)

Předseda (zvoní): Slovo dále má pan posl. S. Mayer.

Posl. S. Mayer (německy): Slavná sněmovno! K tomuto návrhu zákona, který uskutečňuje nejdůležitější otázku pojištění samostatně hospodařícího obyvatelstva, musíme také prohlásiti, co pokládáme za svou povinnost. Co mám všeobecně prohlásiti k tomuto návrhu zákona, jest především upřímné přiznání, že po dlouhé době opět jednou mám příležitost z upřímného přesvědčení mluviti pro návrh zákona koaliční vlády a také pro něj hlasovati. Duch návrhu zákona nese na sobě ovšem ráz kompromisu. Nelze nepoznati, že návrh jest výsledkem dlouhého a těžkého zápolení vybojovaného mezi zástupci dělnické třídy a zástupci zámožného, daňově silného obyvatelstva. Avšak, ať jest již tento kompromis jakýkoliv, vynáší po stránce sociální péče Československou republiku v novém oboru na moderní základ ze dvou důvodů, a to jednak po stránce kulturní činnosti, jednak také moudré hospodářské politiky vykonává průkopnickou práci a aniž přímo zasahuje soukromých pojišťovacích společností na poli čistě národohospodářském velmi přispívá k ochraně soukromých pojištěnců. Jestliže tento zákon, jak doufáme, a čím dříve tím lépe, vstoupí v život, teprve tehdy budou moci jeho tvůrcové pochopiti, jak ohromné služby prokázali státu a zájemníkům uskutečněním tohoto nového sociálního zákona. Pokrok sociální péče není nic jiného, než socialisace soukromých pojišťovacích podniků, vydělávajících tak ohromné zisky, které na vlastním pojištění obyvatelstva všech vrstev shrabují ročně sta milionů zisku. Tyto lehce dosažené zisky dostávají se většinou obchodům sloužícím spekulaci a milionové zisky přinášející vysoké úroky dostanou se nyní úplně do rukou státu. Toto poznání jest podle mého skromného názoru nejdůležitější věcí, kterou se stanoviska státního hospodářství jest ceniti na prvém místě.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP