Čtvrtek 27. listopadu 1924

Začátek schůze v 10 hod. 20 min. dopol.

Přítomni:

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: Buříval, dr. inž. Botto, dr. Hruban.

Zapisovatelé: Bradáč, Taub.

197 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Švehla; ministři: inž. Bečka, dr. Beneš, dr. Dolanský, dr. Franke, Habrman, dr. Hodža, dr. Kállay, Malypetr, dr. Markovič, inž. Novák, Srba, Stříbrný, Šrámek, Udržal.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupci Nebuška, dr. Mikyška.

Předseda: Zahajuji 307. schůzi posl. sněmovny.

Došly některé spisy. Žádám o jich sdělení.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Odpovědi:

min. vnitra na dotazy:

posl. Davida ve věci zavedeného vyšetřování stran výnosu ministerstva vnitra o názvu "Sudetendeutschland",

posl. H. Bergmanna v záležitosti vydání zákona o úpravě poměrů samosprávné stráže v republice Československé,

min. vnitra a zást. min. školství a nár. osvěty na dotaz posl. Roudnického a druhů o neoprávněném užívání gymnasiální kaple ve Slaném příslušníky církve československé,

min. železnic na dotazy:

posl. Sladkého ve věci zřízení železniční zastávky v Jaktaři u Opavy,

posl. Daruly ohľadom priznania I. slovenskej úpravy starším zamestnancom Košicko-bohumínskej železnice,

min. financí na dotazy:

posl. Dubického ohledně nesprávností u berní správy a berního úřadu v Nové Pace,

posl. Berana, Staňka, Mašaty, Rychtery a dr. Šrobára o volbách do komisí pro daň z příjmu a do komisí odvolacích,

zást. min. školství a nár. osvěty:

na dotaz posl. Koška a druhů o rozhodování okres. školního výboru v Turnově při urovnávání rozporů mezi školou a občanstvem, tykajících se náboženských odznaků ve škole v Dehtarech,

na dotaz posl. H. Bergmanna v příčině nesprávného zodpovídání dotazů poslanců,

min. nár. obrany na dotaz posl. Šamalíka a druhů o urážlivém chování se vojínů vůči "Orlu",

min. nár. obrany a min. financí na dotaz posl. Šamalíka a druhů o finančním a hospodářském ohrožení p. Karla Rychlého, rolníka v Holici, okres Olomouc, vinou státních úřadů,

Předseda: Počátkem schůze byly tiskem rozdány tyto zprávy:

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

4956. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za svolení k trestnímu stíhání posl. dr. Kaminského pro přečin utrhání na cti podle § 1, § 3, odst. II, č. 1 zák. čl. XLI z r. 1914 spáchaný tiskem.

4957. Zpráva výboru imunitního o žádosti vrch stát. zastupitelství v Košicích za svolení k trestnímu stíhání posl. Oktavce pro přečin utrhání na cti dle § 1, § 3, odst. II, č. 1 zák. čl. XLI z r. 1914.

4958. Zpráva výboru imunitního o žádosti vrch. stát. zastupitelství v Košicích za svolení k trestnímu stíhání posl. dr. Kaminského pro přečin utrhání na cti podle §§ 1 a 2 zák. čl. XLI z r. 1914.

4959. Zpráva výboru imunitního o žádosti zem. trest. soudu v Praze za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Šmerala pro zločin podle § 15, č. 3 zákona na ochranu republiky.

Předseda (zvoní): Přejdeme k dennímu pořadu, k 1. jeho odstavci, jímž je:

1. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 4905) státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1925 (tisk 4930).

Budeme pokračovati v rozpravě podrobné o skupině čtvrté, hospodářské. Dávám slovo dalšímu řečníku zapsanému v řečnické listině, jímž je pan posl. Stodola.

Posl. Stodola: Slávna sněmovňa! Podstata štátneho rozpočtu rezultuje z jeho národohospodárskeho cieľa vyjadreného požiadavkom, aby rozpočet podal obraz o pomere úhrnnej sumy potrieb štátu k výkonnosti jeho obyvateľstva a súčasne tiež o pomere jednotlivých príjmov štátnych navzájom.

Jestli chceme vyjádriť stručne vzrast zaťaženia daňového v našej republike, môžeme konstatovať, že priemerne platil v r. 1923 každý občan nasej republiky 13krát až 17krát viac daní ako v r. 1913, nečítajúc do toho autonomných prirážok, ktoré obnášujú iste asi 700%.

Jestli bol pred vojnou národný dôchodok nemecký pri národnom majetku circa 300 miliardov odhadovaný od Eheberga asi na 42 miliárd, bývalý rakúsky od Földesa pri 80 miliardách na 12 miliárd, bývalý maďarský pri 40 miliardách na 7 miliárd, je terajší československý národný dôchodok pri odhadnutí celkového národného majetku dr. Nesselom na 150 miliárd obnosom 25 miliárd nie príliš nízky, ale zaťaženie jeho obnosom výše 8miliardovým výnosom daní z r. 1923 je povážlivé, tvorí z celého a to mimo autonomných prirážok asi 1/3.

Obnáša-li, ako už bolo povedané, terajšie zaťaženie národného dôchodku u nás 30 %, je to priťažké a poplatnosť občanov je prepiatá, a to viac ako nebohý Rašín povedal, než môže sniesť rozvoj našej výroby a hospodárskeho života vôbec a špeciálne Slovensko s jeho chudobnými hornatými krajmi, s jeho zaostalým spôsobom poľného hospodárstva.

Keď hľadáme príčinu väčšej daneschopnosti historických krajov oproti Slovensku, tak vidíme, že to podmieňuje sama spoločenská štruktúra. Za tým, čo na príklad priemyslu a živnostiam v Čechách venuje sa vyše 40 % obyvateľstva, obnáša toto procento na Slovensku dľa Boháča len 17%. Vidno jasne, kde nutno nasadať páky. Tu ovšem jedine demokracia a úcta ku práci odťaží gymnázia a naplní odborné školy.

Ťarchu daňového bremena, pod ktorým tak ťažko stoná slovenský biedny roľnícky ľud, netvoria jedine štátné dane. Sú to komunálné prirážky, ktoré vyžadujú rozhodne čo najväčšiu sporivosť a kde treba prísne bezohľadné zachovanie vládných medzítok, keďže v mnohých dušiach panuje ešte válečná psychóza a všetko možné, len nie bilančná rovnováha. Sú to neurovnanosti katastru, klasifikácia zeme, ktoré zapríčiňujú pri zdanení zrovna absurditu a vzbudzujú v našom ľude cit veľkej nespravodlivosti.

Nechže v daňovej politike držia hlavne českí úradníci na Slovensku pred očima, že náš ľud zvyknutý na vlúdné patriarchálné zachádzanie. Náš živnostník, obchodník a priemyselní je zvyklý na liberálné pokračovanie podmienené intenciou uhorského daňového zákona a ňou vyvinutou odlišnou daňovou morálkou než onou v historických zemiach. Ovšem nutno uznať, že štátna finančná správa mala na Slovensku po prevrate neobyčajne ťažkú prácu, hlavne nedostatkom úradníctva, ktorý doteraz trvá.

Slovensko počíta v obvode generálneho fin. riaditeľstva v Bratislave doposiaľ v okrúhlych číslach miesto 260 systemizovaných konceptných síl len 120, miesto 160 miest pri katastre dane pozemkovej 120, pri skupine berných úradov 990, miesto 1160. Pri skupine pohraničnej finančnej stráže úradníckej máme miesto 355 len 42, ďalej pri skupine kancelárskych síl pomocných miesto 350 len 115. K tomu pridružujú sa ohromné ťažkosti o umiestenie úradov. Hlavne na východnom Slovensku javí sa táto neurovnanosť. Daňový úrad vo Svidníku nachádza sa vo škole. Podobne ťažkosti sú v Meduilaborciach, v Kapušanoch, v Humennom a mnohých iných mestách. Generálné finanční riaditeľstvo stará sa svedomite o doplnenie svojho úradníckeho sboru. Vypisuje štipendiá, všetko márne, nieto ľudí, nieto ľudí ani v druhých odboroch administratívy, nieto ľudí v doraste notárskom, nieto teologov, nieto inženierov. Referát verejných prác v Bratislave nemá obsadených asi 100 inženierskych miest. Sudcov na Slovensku chybuje najmenej 150 a tento motív opakuje sa na celej čiare. Nedostatok schopných ľudí hatí aj obchodnohospodársky vývoj Slovenska.

Veľká časť vzpomenutých prekážok je úcty hodnou prácou daňových úradov prekonaná a pri tom všetko na základe horepovedaného je počet daňových reštancií a menovite počet nevybavených rekurzov príliš veľký. V nedostatočnom vybudovaní finančnej správy musíme hľadať aj nemožnosť odhadnutia daňovej schopnosti Slovenska a čo aj na Slovensku padá na jednu hlavu daňového zaťaženia na rok 1923. Mimo prirážky na miesto 566 Kč, v Čechách 439, na Morave 385, v Sliezsku 244, tak predsa nesúhlasím s jedným naším predošlým rečníkom ohľadne absolútnej výšky pasivity na Slovensku, keď z výš udaných príčin jestvujú u nás ešte ohromné daňové závislosti.

Opozdenie vyberania daní stalo sa pre poplatníctvo osudným, miesto v bývalej inflačnej mene našej musí sa platiť dnes daň vo zvalorizovanej našej korune. Pridružuje sa k tomu u nás na Slovensku ešte jedna lokálna okolnosť. V bývalom Maďarsku bolo zvykom platiť dane až po najmenej druhej upomínke, na podklade toho nakopily sa ohromné reštancie, ktoré pri prevrate obnášaly u priamych daní 23% a nepriamych 37% danových výnosov. Jedna závažná sťažnosť našich poplatníkov by sa mohla ovšem zmeniť už dnes, a to je, že u nás apelácie nemajú odkladný účinok. My vidíme, že daňové rekurzy od 1 až 1 1/2 roku nie sú vybavené. Taktiež žiaducné by bolo, aby dobrozdania generálneho finančného riaditeľstva boly podané aj od obchodných komôr a iných hospodárskych organizácií.

Tieto vzpomenuté hriechy starého režímu nedajú sa obratom upraviť, je tedy treba na Slovensku drobnému ľudu poskytnúť mierné splátky. Na Slovensku musia sa úrady pošinúť viac medzi ľud. Úrady musia byť zľudovené preto, že ľud slovenský si len úzkym a častým bezprostredným stykom s úradom uvedomí, že úrad je zariadením ľudu, inštitúciou demokratickou a nie byrokratickou. Naša finančná politika má dnes už istú tradíciu, už netápe slepo. Zkúsenosti iných štátov v ich snahe likvidovať válečné hospodárstvo tvorí v mnohom ohľade školské príklady, čoho sa držať. Preto žiadam, aby tieto pri novom daňovom zákone boly do povahy braté. My, čo častejšie chodievame do zahraničia, najlepšie vidíme a cítime tieto rozdiele. My vidíme úctu pred doterajším naším finančným postupom, ktorý bol v stave odtrhnúť našu korunu od chorých mien súsedných štátov, úctu pred dôslednosťou našej finančnej politiky, ktorá musí sa ešte vždy boriť s tak ťažkým problémom úveru, ako je pozemková reforma, alebo daňového, ako sú naše sociálné zákony, hlboko do štruktúry našich financií zasahujúc.

Žiaľbohu, jedno nevidíme ešte u nás v pomere ku západu na celej čiare, a to je hospodárska moralita, ktorá ovšem väzí v šetrnosti a abnegácii pôžitkárstva, v pevne vyvinutom, ustálenom charaktere, v zachovaní tradícií idealizmu a v patriotizme. Každý Čechoslovák by mal tak ťažko vydávať čo len jednu korunu, ako to robí Francúz, ktorý si dvakrát rozmyslí, či má vydať jeden frank. Tým ťažšie by mal vydať Čechoslovák tú korunu, lebo veď na nej lpí živá krv jedného z našich najlepších mužov.

Naša finančná politika má hlavne oporu v našom bankovom úrade. On tvorí veľký regulátor našej mieny, tohoto podkladu nášho hospodárskeho počínania. Náš bankový úrad vychádza z toho správneho stanoviska, že musí úplne ovládať obeživo; keby to bolo bývalo v minulosti, tak by naše hospodárske teleso v zimničnej dobe zakladania nových podnikov nebolo utrpelo také ohromné ztraty a keby náš bankový úrad nebol zasiahol v dobe frankovej špekulácie, tak by sme boli bývali vystavení práve takým otrasom a takému zpauperizovaniu širokých vrstiev, ako to na pr. v súsednom Rakúsku vidíme. Tedy keď aj silne tlačí na nás jeho ruka, tak je tento postup hlavnou podmienkou uzdravenia nášho hospodárstva. Bankový úrad, ktorý vychádza z toho stanoviska, že keď za starého režímu bolo v Rakúsku asi 2 miliardy zl. korún obeživa, tak by sa našej republike mohlo počítať obeživa maximálne 1 až 1/2 miliard Kč, čo činí asi 8 miliardov Kč. Od sníženia nášho obeživa na 6 miliardov, ktoré niektorí stúpenci kvantitatívnej teorie poručajú, by rozhodne odrádzal. Nie zmenenie, skôr zo shoraudaných príčin malé zväčšenie by mohlo padnúť na váhu.

Zvýšením hospodárskej morality konsolidovanejšími pomerami po ženevskej smluve môže prísť konečne to, čo jedine môže bankový úrad odťažiť a našemu obeživu uľahčiť návrat ku obchodu na základe úveru. Po vojne ešte stále trvá kríza nedôvery. Tohoto zjavu korene, podmienené hypertrofiou egoizmu v zaznaní úkolov pospolitosti väzia v psychologických momentoch ľudstva. Mentalita individua a tým mentalita más sa musí zmeniť. Likvidovanie válečnej mentality aj na hospodárskom poli je našou hlavnou úlohou.

Musí tedy nastať rekonštrukcia dôvery. K tomuto korektívu musí múdre prispieť finančná politika bankového úradu.

A keď som už pri bankovom úrade, nech mi bude dovolené niekoľko slov povedať o slovenskom bankovníctve. Naše slovenské banky prestály klesnutie poválečnej konjuktury, krízu priemyselnú a druhé ťažké sociálné zjavy. Nežiadajú nič iné, než paritu a rovnakú možnosť vývinu. Tu padajú na váhu žiadosti, aby sa posledne odhlasované finančné zákony slovenským pomerom primerane prevádzaly. Menovite, aby sa čím skôr vytvorila odbočka revizného družstva pre Slovensko a aby sa na Slovensko riadne vysielali schopní slovenskí revizori. Ďalej žiadame primerané zastúpenie Slovenska v kuratóriume, ako sanačného tak podporného fondu peňažných ústavov. V kuratoriách týchto ustanovizieň musia zasedať početnejšie naší ľudia, znajúci dôkladne peňažné pomery Slovenska. Do rámca bankového ústavu patrí prirodzene aj otázka úveru, sadzieb.

Eric Dombrovský nedávno v novinárskom článku vyzdvihoval, že Nemecko vo svojom vývoji hatené je hlavne drahým úverom, daniami, kam aj tarify dopravné počítam a soc. zaťažením, a zaťažené je to celé tak i u nás ohľadom úveru. Nutno vytvoriť tie ustanovizne, ktoré úspory umožňujú a tieže aj úrodne fruktifikujú. Tu nutno zakladanie peňažných ústavov ľudových, ako sú sporiteľne, úverné družstvá, záložne rozširovať; len tieto ústavy sú v stave kryť úverovú potrebu drobného ľudu na úrok jeho výdelečným pomerom primeraný. Jedine jestvóvaním týchto ústavov odborne a svedomite spravovaných môžeme zabezpečiť úspešné prevedenie pozemkovej reformy, t. j. aby ľud trvale pôdu v rukách držal, aby nebol nútený ju za pár rokov ako žobrák opustiť.

Sem by som spomenul aj železnú nutnosť šekového úradu na Slovensku. Celý rozpočet sa reliefne odtieňuje a organicky súvisí s hospodárskym úzadím Slovenska.

Slovensko je agrárné, a táto okolnosť podáva automaticky smernice našej hospodárskej finančnej politike. Z významného zreteľa sebastačnosti očakáva Slovensko tá nejväčšia úloha, jedine ono je v stave tento problém, ktorého reflexy možno pocítiť na každom poli nášho štátneho života, rozriešiť.

V tomto ohľade urobilo od prevratu Slovensko ohromný pokrok. Pred vojnou vyniesol 1 ha pšenice 10·2 m., po vojne 15·2 m. V Karpato-Rusku pred vojnou 5.2 m, dnes 11 m. Spotreba umelého hnojiva na Slovensku rapídne stúpla.

Ísť ďalej touto cestou, ktorú náš minister dr. Hodža s takou genialitou sleduje, by malo ohromný hospodársko-finančný dosah. V tomto smere naše konečné ciele musia byť zindustrializovanie poľného hospodárstva a združstevníčenie tohože.

Čo sa týka fabričného priemyslu, vidíme, že program mnohých hospodárských činiteľov z historických zemí na t. zv. odindustrializovanie Slovenska je úplne mýlnym. Môžem smele tvrdiť, že tie priemysle na Slovensku ktoré doposiaľ vydržaly všetky kríze, ktoré pracujú, vyšly z takej ohnivej peci, v ktore, by nie jeden priemysel historických zemí bol úplne znivočený býval.

Nutno do ohľadu brať, že ešte doposiaľ sú u nás na Slovensku, Karpato-Rusku tarify o 30 % drahšie než v Čechách. Tak vidíme na pr. na štátnej dráhe údolia Borši, že vagón ohrevného dreva na ceste do Berehova platí od 54 km 400 Kč dovozu. Bude to asi najdrahšia dráha. Ku tejto dráhe gravituje asi 100.000 jutár lesa.

Keď povážime ďalej, že naša fabričná výroba pracuje s nedostatkom úveru a že ten je o 50% drahší než v historických zemiach, že vhúpla bez priechodu do ohromných, predtým nikdy nevídaných sociálnych zaťažení, a že konečne so svojím hlavným odbytným trhom maďarským nemá obchodnej smluvy, tak vidíme, že slovenský priemysel prestál zkúšku ohňa, že má právo na jestvovanie a ja zrovna protestujem proti tomu, aby sa nevyhnuteľné zmenšenie válečnej hypertrofie priemyslu v republike malo uvaliť jedine na bedrá Slovenska (Zcela správně!), tedy jedine na kraj locus minoris resistenciae, a to či z národohospodárskeho, či zo strategického, či zo sociálneho dôvodu. Preto žiadam, aby kým tieto neurovnanosti nebudú ukončené, kým nebude parita výroby zavedená, ponechanie 5 % výhody priemyslu Slovenska pri dodávkách, a to pre všetky odvetvia výroby.

Pri daneschopnosti padá na Slovensku na váhu smutná otázka emigrácie. Amerika tvorila finančnú bázu naších chudobných krajov. Tam v krajoch emigrácie na Slov. Východe nutno predovšetkým zabezpečiť možnosť jestvovania obyvateľstva. Toto je možné pozemkovou reformou a tým, že zo štátnych lesov oddaly by sa do súkromného majetku ľudu pašienky. Tu pod vedením župana Rumana nemožno nevidieť pokrok. Tam žiadam v daňovom ohľade čo najliberálnejšie vyberanie dane, zotretie porážkovej dane, náhradu válešných škôd, rešp. vyrovnanie týchto započítaním do dane, zastavenie exekúcií za škody v revolúcii v lesoch zapríčinené, lacné drevo z erárnych lesov, ešte väčšiu podporu štátnu pri živelných pohromách, poskytnutie úveru od Zemskej a Hypotečnej banky na prevedenie pozemkovej reformy, ďalej zavedenie nových pozemkových kníh a katastru, bez ktorých poskytnutie úveru pozemkového naráža na veľké ťažkosti a zmenu tarifálnej politiky v relácii ku Slov. Východu a Podkarpatskej Rusi. Keby sa na všetkých dráhach na Slovensku barémy a prepočítanie unifikovalo, tak by sa zadosť učinilo jedine spravedlnosti. Nutno zoštátniť medzi iným košicko-bohumínsku dráhu, uhorskú severozápadnú, Hronská Breznice, Levice, Levice-Šurany, Topolčany, Rožany, Trenčín a bratislavské župné dráhy. Nová tarifálna politika na Slovensku môže byť vybudovaná jedine výstavbami nových priečnych dráh a preto na pr. položku ohľadom z každého stanoviska prepotrebnej dráhy Handlová-Štubňa nachádzam primalú. Žiadam výstavbu dráhy Červená Skala-Margecany a ostatných gemerských dráh. Pri tarifách v relácii s Vých. Slovenskom nutno najväčšiu váhu klásť na tarify poľnohospodárskych plodín a všetkých životných potrieb, jedine takto bude možno na Vých. Slovensku každé podujatie škrtiaci a i život nášho štát. úradníctva znemožňujúci problém novej ukrutnej drahoty riešiť.

Nemožno trpieť pri posudzovaní Vých. Slovenska tú ohromnú nesrovnalosť, že 1 m obilia platí dnes za dovozné z Terstu do Prahy pri vzdialenosti 892 km 1496 Kč, z Košíc pri vzdialenosti 723 km 3189 Kč, takýchto ilustrácií by som mohol viac podať. Tak ovšem nemožno Slov. Východ a Karp. Rus ani pozdvihnúť, ani pre štátnu ideu tak ľahko získať a v tomto ohlade môže predovšetkým odpomôcť čo najrýchlejšie zoštátnenie košicko-bohumínskej dráhy.

K vôli zamedzeniu vysťahovalectva a nezamestnanosti na slovenskom východe odporučujem výstavbu dráh Bardiov-Stropkov a Prešov-Michalovce, nutných aj z hospodárskych ohľadov.

Tu nech mi bude dovolené s tohoto miesta pozdvihnúť slovo i v záujme hmotného stavu kňazstva na slovenskom východe. V budúcich rozpočtoch bude nutno viac na nich pamätať. Neuveriteľne tažký stav tam je stav učiteľský. Slovenský východ má vyše 80 obcí, kde vojnou zničené školy nie sú vybudované a mládež od 10 rokov nechodí do školy. Ohľadne okresných notárov žiadam, aby im tá nepatrná, tak zv. súkromná prax, v záujme ľudu, ktorý pre právné porady často musí putovať do ďalakých miest, bola ponechaná. Vôbec musíme všemožnými sociálnymi prostriedky a výhodami hmotný stav štátneho úradníctva na východnom Slovensku polepšiť. Naši kňazi, učitelia, štátni úradníci na východe sú často skoro jediní reprezentanti štátnej auktority, štátnej idey.

Nech mi je dovolené, aby som mohol poukázať na tie ohromné škody, ktoré nášmu ľudu na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi robí divina. Hlavne pomery na Forgáchovskom panstve pri Košiciach sú neudržiteľné. Žiadam odstránenie ľudom právom nenávideného generálneho riaditeľa Sprungla, čo najskoršie zoštátnenie lesov Forgáchovských, rešp. Waldbotovských, ich majiteľ je totiž maďarský príslušník. V rozpočte nenadchádzam dostatočný obnos na podporu stavu remeselníckeho. I tu by mohla hlavne finančná správa jeho osud obhľačiť. Na kraji úpadku, bez práce dostáva denne daňové výzvy do ruky. Žiadať od remeselníkov, nezbehlých v knihvedení, dôkladné zápisy z rokov poprevratových je nonsens. Lebo snížiť dane a odpustiť časť zavislosti alebo zadovážiť remeselníctvu chlieb štátnými dodávkami, podporou širšej akcie na poli družstevníctva, za ktoré sa v pravom porozumení pre potreby Slovenska blohodárne zaujímajú ministri Udržal a Novák. Ovšem je najvyšší čas, aby sa ústav pre zveľaďovanie živností konečne započal stavať v Turč. Sv. Martine. Vôbec k živnostníctvu nutno obrátiť najväčšiu pozornosť. Ovšem remeselníctvo musí sa duševne preporodiť. V osobných hádkach marni sa celá jeho energia, nesvornosť, nechápanie zásady spolupatričnosti ako ťažká nemoc hlodajú na jeho duši a predsa zánik živnostníctva by sa ani v národnom ani v kultúrnom ohľade, smele tvrdím, nedal ničím nahradiť.

Teší ma položka v rozpočte pre naše ľudové umenie, ktoré uprostred novelizácie samobytnosti našich duší dodáva nám elán vzletu a inšpirácie.

My dnes máme 5ročnú štátotvornú činnosť za sebou, dnes nekladú sa predpoklady ohľadne duševného a hospodárskeho vývinu československej republiky a nášho Slovenska na nejaké slepé hypotésy, ale na životom podloženú reálnu imperiu. Jeden z rečníkov hovoril, že minister Bečka nemá žiadneho programu. Ja vidím naopak, že jeho konečné ciele, ktoré všade cele jasne hlása, sú štabilizácie našej meny, vytvorenie cedulovej banky a v daľšej budúcnosti, keď pomery dovolia, zavedenie zlatej meny. Lebo hlavná podmienka výroby v budúcnosti je štábilný podklad kalkulácie.

"Times" vo svojom čísle zo dňa 19. novembra zapodieval sa našími financiami. Ja by som na to nereagoval, keby nám tak nezáležalo na mienke slávneho anglického národa, ktorého synovia heroickou smrťou umierali v bojoch za slobodu na poli Flandrie. Celý ten článok zakladá sa - a nebude to škodiť tu opätovne riecť - na neinformovanosti a iste na konkurenčných pohnútkách, lebo znateľ pomerov by nemohol tak písať. Jestli, tak je to náš štát, ktorý hlása vžda a všade syntézu práce v záujme mravnej a hospodárskej reorganizácie centrálnej Europy. Že my uznávame interdependention, teda organickú hospodársku súvislosť Europy, to vysvitá aj z toho, že stále pracujeme na obchodných smluvách so súsednými štáty a jestliže sa tieto neuskutočnily, tak príčinou toho bolo, že sme nemohli vrhnúť napospas naše vitálné záujmy. Lež jasne musíme sa ozvať, že taký štát, ktorý bol v stave sám svojimi silami z krútidla povstalého po ztroskotaní ríše Habsburgskej retovať svoju menu, kde výkonnosť práce dosiahla už skoro predválečnú úroveň, nepotrebuje, nežiada a ani nikdy neprivolí ku cudzej finančnej kontrole, a že by ani nikdy pod cudzou kontrolou neprijal žiadnu pôžičku, poneváč toho nepotrebuje.

"Times" píše, že stredoevropské štáty obťažily svoju konsolidáciu hospodárskou vojnou medzi sebou. My nie sme stúpenci teorie prohibičnej, naopak ako vývozný štát par excellence sme priateľmi medzinárodných obchodných dohôd. Rakúska obchodná smluva je hotová a ako mnohosľubné preludium k vyjednávaniu s Maďarskom najnovšie slúži súčasné vytvorenie bilaterálnej československo-maďarskej a maďarsko-československej obchodnej komory v Praze a Pešti, ktorej jeden z prvejších bodov bude vytvorenie česko-maďarského obchodného rozhodčieho súdu.

Ovšem je to nový doklad, že stojíme vo fokuse pozorovateľov vo väčšine nám neprajných v centrálnej Europe a že stranícka politika u nás nesmie viesť ešte ku ďalšej roztrieštenosti, než dosiaľ. Ináč vidno, že v "Times" nesedí viac náš objektívny priateľ geniálny Wickham Steed, ktorý najlepšie vedel zhodnotiť naše mravné sily a potencie či v politike, či v hospodárstve.

Napomenutie "Times", že stredoeuropské štáty majú záväzky oproti Europe, môžeme z našej strany s jasným čelom v tom smere odpovedať, že my sme si ich veľmi vedomí, že sa nechceme z ních vymknúť, že sme vždy hľadeli dľa možnosti týmto záväzkom vyhovieť. Lebo my vedeli sme aj v ťažkej dobe poprevratovej vytvoriť z našej republiky trám nosnosti mieru v centrálnej Europe a snáď nad naše sily hľadíme nastúpiť cestu sociálneho vyrovnania. Tým zabezpečujeme štabilitu spoločenského poriadku v Europe.

V priemyselnej výrobe máme známe medzníky, je to politika umožnenia výmeny produktov našej energie.

Československá republika tvorí organickú časť svetového hospodárstva a Slovensko jej nerozlučiteľnú súčiastku. Naše hospodárske teleso, hovoriac vo veľkých rysoch, vystavené bude teda všetkým tým moderným prúdom, ktoré tvoria dnes dominanty medzinárodnej ekonomii.

Je to veľký princíp deľby práce a zásada koncentrácií. Vidíme to v internacionálnych dohodách pri medzinárodnej výrobe kali, minetty, koksu, nafty a jednou z najvážnejších smerníc našej obchodnej politiky do budúcnosti je zabezpečenie nám zodpovedajúceho kontingentu v týchto kontinentálnych trustoch, syndikátoch, konvenciách a blokoch, ktorých kontúry sa už na hospodárskom horizonte Europy objavujú. Tieto aj vnútorné koncentrácie rešp. fúzie budú u nás železnou nutnosťou aj v bankovníctve prevedené. Vo všeobecnosti vidíme, že kraje sú na seba odkázané organicky súvisiace. Italia nemá uhlia, Francia nafty, Amerika potassum.

My vidíme ten súvis jasne i medzi pracovným trhom Europy s Amerikou. Kým na slovenskom východe tisíce ľudí hlivie, za ten čas amerikánske doly, predošlé pôsobište Slovákov, emigrantov v nedostatku pracovných síl odoberajú plantážam bavlneným ručnú silu. Cena bavlny následkom drahšej výroby stúpla u nás a náš robotník na západe republiky musí za bielizeň viac platiť, lebo východoslovenský roľník a jeho spoluobčan nedodáva ako doposiaľ pracovnú silu dolom amerikánskym.

My hľadíme, ako rečeno, náš organizmus vsunúť do svetovej produkcie dohodami, prepotrebnými obchodnými smluvami, na pr. s Poľskom a Maďarskom, kam vývoz zo Slovenska gravituje. Ovšem bude nutno vytvoriť autonomný colný tarif.

I my musíme sa do budúcnosti postaviť na podklad zväčšenej výroby ako jediného prirodzeného spôsobu prevedenia zásady zhodnotenia našej valuty.

Ja schvaľujem našu finančnú politiku, ktorá hľadá v sanovaní súsedných štátov, zúčastnením sa pôžičiek si zabezpečiť odbytnej trhy, zabezpečiť možnosť našej hospodárskej expanzie a penetrácie. Nás v tomto počinaní nesmie hatiť, že číselne nepatríme k veľkým národom. Malá 7 1/2milionová Belgia bola zúčastnená pred vojnou na svetovom obchode 6·1 %, kdežto 50milionové Rakúsko-Uhorsko len 3·3 %. Máme jasné ciele stať sa aspoň pribiližne Belgickom centrálnej Europy.

Slovensko šťastne prestálo veľké krízy vojny, likvidáciu válečného a prechodu do mierového hospodárstva. Na základe starých tradicií a mravných hodnôt zachovaných hlavne ženou ľudu a čistým rodinným životom započalo sa hneď na Slovensku najdriev u roľníctva pracovať a šetriť. Toto je podklad našej budúcnosti.

A my, starí národovci, ktorí sme po prevrate prišli vedomí svojej zodpovednosti, ale naplnení optimizmom do budúcnosti na Slovensko, vidíme, že sme nepočítali s tým, nám Slovákom tak často na oči vyhodeným romantizmom, ale že správne ťahali sme bilanciu reálnych predpokladov. (Tak jest!) Slovenský hospodársky život dokázal sa nad očakávanie nielen vzdorovitým a vzdor pomerne na hospodársku krízu ohromnému daňovému zaťaženiu v rokoch 1922/23, vzdor pretrhnutiu s jeho zárobkovou bázou v Amerike ešte aj veľkému vývoju schopným. O väčšom výnose zemedelstva som už hovoril, ale my vidíme, že na pr. aj železnice Slovenska majú asi 30 % väčší vnútorný prevoz. Tranzitná doprava by mohla vystúpiť na ohromnú výšku, keby sa jej venovala väčšia pozornosť. Vôbec ideový program dopravy musí obsahovať nielen účelnú dištribúciu tovarov, ale aj ľudí, a to patrí pre celú Europu. My vidíme, že obchodné falimenty sa menšia.

Stavby, prevádzané rezortom verejných prác na Slovensku činia 400 mil. Kč. Rozličné elektrické siete križujú západné Slovensko a stá tisíce vodných konských síl čakajú na využitie. Ako by duševné ucho začulo mohutný rytmus skrytých tajných síl hospodárskej dynamiky.

V obchode, v provoze slúži nám naša centrálna poloha europejská. Ona a naše veľké rieky nahraďujú nám ovšem veľký nedostatok mora.

Bratislavský prístav mal v septembri tohoto roku obratu 40.000 tún, tedy o veľa viac než pred vojnou za celý rok. Jeho úkoly ako voľného prístavu sú ohromné. On nielen že bude regulovať ceny obilia, ale keď vystavia sa veľké mraziarne pre mäso, tak bude regulovať aj ceny mäsa v republike. My nebudeme stále dovážať mäso z Ameriky, ale ako kompenzáciu za náš vývoz z našich odbytných trhov na východe. Akční radius bratislavského prístavu musí siahať po samú Indiu. Ovšem vybudovanie voľného prístavu vyžaduje ešte každoročne investície. Žiadame vybudovanie colného úradu v prístave, policajného úradu a druhých úradov k provozu prístavu potrebných, taktiež domova pre robotníctvo. Prístav nedostal dostatočné železničné vozy po čas septembra. Preto žiadame urýchlené vybudovanie trnavskej vagónky. Tešili sme sa návštevou pána ministra Srba, ktorý mohol mať skutočnú radosť, že investície Československej republiky do nášho prístavu budú nekonečne produktívné.

Bratislavská plodinová burza je dnes vo finančnom obrate najväčšou v republike, a to všetko ešte pred uskutočnením obchodnej smluvy s Maďarskom. Ovšem prístav sám nemôže byť izolované organické teleso, musí byť vsunutý do colného, tarifného, obchodného organizmu Slovenska. I burza patrí ku jeho pohotovosti, i Dunajský veletrh, ktorý splnil očakávanie v hospodárskom a národno-kultúrnom smysle.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP