Pondělí 18. prosince 1922

 

Začátek schůze v 1 hod. 25 min. odpol.

Přítomni:

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: Buříval, dr. Czech, dr. Hruban.

Zapisovatelé: Anděl, dr. Gažík.

182 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Švehla; ministři Bechyně, dr. Beneš, dr. Dolanský, Habrman, dr. Markovič, Novák, dr. Rašín, Srba, Šrámek, Udržal; odbor. přednosta ministerstva financí dr. Vlasák.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupci Nebuška a dr. Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 183. schůzi poslanecké sněmovny.

Nemocí omlouvá se na tento týden posl. Jos. Kříž.

Lékařské vysvědčení předložili posl. inž. Botto a Čundrlík.

Byly provedeny některé změny ve výborech. Žádám o jich sdělení.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Klub poslanců čsl. soc.-dem. strany dělnické vyslal do výboru zdravotnického posl. Ertla za posl. Sychravovou.

Předseda: Došly některé spisy.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Dotaz posl. Bečku, Pociska, Ertla, Oktavce a súdr. ministru pošt a telegrafov ohľadne vymenovania tak zv. volných slovenských sil poštového personálu, ktoré sa zúčastnily stávky roku 1919.

Předseda: Výboru imunitnímu přikazuji tyto žádosti:

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Žádost okr. soudu v Pohořelicích ze dne 14. prosince 1922, č. U 588/22, za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Hanreicha pro přestupek podle § 36 zák. ze dne 15. listopadu 1867, čís. 134 r. z. (č. 271 imunit.)

Žádost kraj. soudu v Chebu ze dne 9. prosince 1922, č. Vr 1976, za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Hanreicha pro přečiny podle §§ 300 a 305 tr. z., jichž se dopustil v řeči dne 24. září 1922 v Schönbachu pronesené (č. 272 imunit.).

Přípis kraj. soudu ve Znojmě ze dne 9. prosince 1922, č. Vr VIII 1144/22, kterým odvolává se žádost (ze dne 9. dubna 1922) za vydání k trestnímu stíhání posl. Merty pro zločin podle § 65 tr. z.

Přípis téhož soudu, č. Vr VIII 1186/21, z 9. prosince 1922, jímž upouští se od vydání k trestnímu stíhání posl. Merty pro zločin podle § 58 c) tr. z.

Předseda: Přistoupíme k projednávání pořadu schůze, v němž na prvém místě jest:

1. Zpráva výboru zahraničního a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 3920), kterým se předkládají Národnímu shromáždění ke schválení, pokud se týče na vědomí, Protokoly s přílohami o sanaci Rakouska, dané v Ženevě 4. října 1922 (tisk 3942).

Zpravodajem výboru zahraničního je pan posl. dr. Dérer, zpravodajem výboru rozpočtového pan posl. Špaček.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se sloučila rozprava o tomto, jakož i o následujícím odstavci pořadu, který je ve vnitrní souvislosti s předcházejícím a jímž jest:

2. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 3921), kterým se ministr financí zmocňuje, aby převzal záruky za sanační půjčky rakouské podle ženevských protokolů ze dne 4. října 1922 (tisk 3939).

Zpravodajem jest pan posl. Špaček.

Námitek proti tomuto způsobu není. (Nebyly.)

Námitek není.

Přistoupíme tedy k prvému referátu o odstavci prvém, jímž jest:

1. Zpráva výboru zahraničního a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 3920), kterým se předkládají Národnímu shromáždění ke schválení, pokud se týče na vědomí, Protokoly s přílohami o sanaci Rakouska, dané v Ženevě 4. října 1922 (tisk 3942).

Uděluji slovo zpravodaji za výbor zahraniční panu posl. dr. Dérerovi.

Zpravodaj posl. dr. Dérer: Slávna snemovňa! Zahraničný výbor predkladá ctenej snemovni návrh, aby sa Národné shromaždenie usnieslo na tom, že predovšetkým schvaľuje Protokoly č. I a II s prílohami, dané v Ženeve dna 4. oktobra 1920, a za druhé, že bere na vedomie Protokol č. III so zprávami finančného a hospodárskeho výboru Spoločnosti národov. Tieto protokoly menované sú protokolmi ženevskými.

Vážená snemovňa! Otázka sanácie rakúskych financií už dávno zamestnáva Sväz národov a menovite tiež štáty, ktoré majú záujem na tom, aby financie Rakúska prišly do poriadku a aby z Rakúska vytvoril sa konsolidovaný štát, ktorý svojou konsolidáciou bude oporou riadneho hospodárenia strednej Europy a mieru strednej Europy. Rakúske financie však od prevratu, od utvorenia nového rakúskeho štátu a od uzavrenia mieru st.-germainského postupne sa zhoršovaly a Sväz Národov už roku 1921 mal príležitosť touto otázkou sa zabývať. Avšak neprišlo sa ďalej, leda k teoretickému uvažovaniu o tejto veci. Medzitým však finančný stav Rakúska sa stále zhoršoval natoľko, že súsedné štáty a menovite Československá republika musela v tejto veci činne zasiahnuť spôsobom takým, že poskytla Rakúsku 500 mil. korún úveru a príklad Československa následovaný bol potom aj inými štáty, menovite Angliou, ktorá poskytla 2 1/2 mil. L, ďalej Franciou, ktorá prisľúbila 55 mil. frankov, z čoho ale likvidovala len určitú čiastku, asi 30 milionov, a Itáliou, ktorá prisľubila 70 mil. lír, z ktorého obnosu však dosiaľ pre Rakúsko nelikvidovala ničoho.

Tieto podpory, ktoré slúžily k momentným potrebám, nedosiahly svojho cieľu, lebo pomery sa stále zhoršovaly, takže v auguste t. r. prinútený bol rakúsky kanclér vypraviť sa na cestu po evropských štátoch, zavítal do Prahy a do Berlína a stretol sa vo Verone so zahraničným ministrom italským za tým účelom, aby si pohovoril o tých spôsoboch, akými by bolo možno tomuto akútnemu nebezpečiu, ktoré pozostávalo v úplnom zhrútení sa hospodárstva Rakúska a následkom toho mohlo by priviesť aj nebezpečie politické, odpomôcť.

Tedy to prišlo opäť k Sväzu Národov a Sväz Národov vyvolil zvláštnu komisiu, ktorá sa mala s touto otázkou zaoberať. Je to tak zvaná rokúska komisia, v ktorej zasedali jednotliví poprední štátnici interesovaných štátov, a táto rakúska komisia poverila sa študovaním otázky finančnou komisiou a hospodárskou komisiou Sväzu Národov. Na základe tohoto štúdia a na základe vypracovaných elaborátov, ktoré sú obsažené ako príloha k Protokolu III, rakúska komisia zosnovala predložený protokol, v ktorém je obsažená hlavne sanácia Rakúska. Podstata tohoto plánu je, že behom dvoch rokov má sa priviesť rozpočet Rakúska do rovnováhy, že behom dvoch rokov, totiž do konca roku 1924 má byť rozpočet Rakúska privedený do toho stavu, že by všetky výdaje kryté boly príjmami v tomto rozpočte určenými. A toho docieliť sa dá podľa protokolu a návrhov v tomto protokole obsažených tým, že sa poskytne Rakúsku 650 mil. zlatých korún úver, s ktorým by vystačilo Rakúsko do roku 1924, takže od 1. januára 1925 by sa Rakúsko nemuselo ďalej uchyľovať k žiadnym výpožičkám, ale kryť by mohlo svoje vlastné potreby svojmi vlastnými príjmy.

Ženevské protokoly pozostávajú z troch protokolov. Protokol I obsahuje politické ustanovenia, Protokol II obsahuje finančne-hospodárske ustanovenia ohľadne výpožičky 650 milionov a Protokol III obsahuje všetky tieto záväzky na seba vzaté, potvrdené podpisom Rakúskej republiky alebo jej kancléra sväzového. Ako som vzpomenúl, celá kostra tohoto plánu záleží vo výpožičke 650 milionov a všetky ustanovenia týchto Protokolov točia sa vlastne okolo tejto požičky a maj ú za účel, aby zabezpečily jednak poprvé to, že by boly zabezpečené riadne splácenia úrokov a amortizácia tejto požičky a na druhej strane, aby bolo zabezpečené to, že by výnosy tejto pôžičky boly určené výlučne na tie účely, na ktoré venované sú, tedy aby slúžiť mohly k sanácii Rakúska.

Predpisy protokolov pohybuj ú sa v týchto dvoch smeroch a tie garancie, ktoré ustanovené sú v protokoloch, sú rôzného druhu. Poprvé sú rázu politického a podruhé sú rázu hospodársko-finančného.

Čo sa týka politických garancií, pozostávajú v tom, že má byť zabezepečená neodvislosť rakúskeho štátu, integrita jeho územia a suverenita rakúskeho štátu. Tieto politické garancie sledujú ten účel, že Rakúsko iba v tom prípade bude môcť dostáť svojim úkolom a povinostiam, ktoré na seba berie v tejto smlúve, jestli si zachová svoju politickú neodvislosť a jestli sa garantuj e, že sa znemožní každý zásah do tejto politickej neodvislosti, lebo len takýmto spôsobom budú môcť byť venované aj tie záruky svojim účelom, tie hospodárske záruky, ktoré sú určené v týchto protokoloch. A na druhej strane, jestliže Rakúsko zachová svoju neodvislosť, len vtedy bude môcť jej vláda mať potrebnú autoritu k tomu, aby ťažké finančné povinosti, ktoré bude museť previesť v rakúskej republike, mohla skutočne i do života uviesť.

Na základe týchto zásad stanoví Protokol I. na jednej strane, že t. zv. garančné štáty, totižto Anglia, Francia, Itália a Československo zaväzuj ú sa, že rešpektovať budú politickú neodvislosť, teritorálnu integritu a svrchovanosť Rakúska a následkom toho že nebudú hľadať žiadnych takých zvláštných hospodárských výhod, ktoré by mohly ohroziť túto neodvislosť, a že sa zdržia každého takého činu, ktorý by smeroval oproti duchu úmluv obsažených v týchto protokoloch a ktorý by bol na újmu týmto zárukám, ktoré v týchto protokoloch ustanovené sú.

Na druhej strane Rakúska vláda však sa zaväzuje a prehlasuje, že nezadá svoju neodvislosť a že sa zdrží takého jednania a každej takej úmluvy povahy hospodárskej a finančnej, ktorá by ohrožiť mohla túto neodvislosť, že sa zdrží každej takej úmluvy a každého takého jednania, ktoré by ktorémukoľvek zo štátov zabezepečilo v Rakúsku zvláštny režim hospodársky alebo nejaku zvláštnú finančnú výhodu takú, ktorú druhé štáty mať nebudú.

Toto je asi obsah Protokolu prvého, toto - sú záväzky, v ktoré vošly štáty tento Protokol podpísavšie za tým účelom, aby uhájený bol politický predpoklad k tomu, žeby finančný plán dosiahol svojho účelu.

Ohľadne hospodárskych garancií, ktoré obsažené sú v Protokole II a v Protokole III, je hlavné ustanovenie týchto Protokolov to, ktoré zmocňuje Rakúsko, aby vypísalo medzinárodnú pôžicku vo výši 650 mil. zlatých korún. Ustanovenie týchto Protokolov ohľadne hospodárského ustanovenia týchto Protokolov sa točí poprvé okolo toho, že akým spôsobom má byť zabezpečené to, že úroky a amortizácia tejto pôžičky budú riadne platené, po druhé, akým spôsobom má byť garantované to, že výnos tejto pôžičky bude správnym spôsobom upotrebený, a po tretie, akým spôsobom má byť garantované to, že finančné hospodárstvo Rakúska vôbec pohybovať sa bude na takých cestách, ktoré zabezepečujú, že skutočne koncom roku 1924 bude môct prejsť rakúsky rozpočet do definitívnej rovnováhy. Čo sa predovšetkým týče tých garancií, ktorých som na prvom mieste vzpomenul, garancií na zabezpečenie riadnych splátok úrokových a amortizačných, Rakúsko privolí na to, že by ako záruka slúžily celné príjmy rakúskeho štátu a príjmy z tabákovej režie. Finančná komisia Sväzu Národov vypočítala, že na tieto príjmy pripadne asi 80 milionov zlatých korún, že potreby anuitné činia asi 70 milionov korún, takže pri riadnom hospodárení bude možno z týchto záruk kryť ročnú potrebu úrokovú a amortizačnú. Aby však boly i v budúcnosti zabezpečené príjmy z týchto vzpomenutých záruk a prameňov, pre to obsahujú Protokoly rôzné ustanovenia. Po prvé ustanovenie to, že rakúska vláda nebude oprávnená bez súhlasu garančného komitétu a bez súhlasu generálneho kontrolora učiniť nejakú zmenu v sadzbách ciel, takú zmenu, ktorá by ohrozovala minimum, ktoré bude potrebné na úhradu úrokov a amortizácií. Po druhé, že rakúska vláda nebude môcť zhoršiť administratívu týchto ciel a tabákového monopolu, naopak, že sa bude museť snažiť, aby táto administratíva bola zlepšená, alebo dokonca - jestli by to žiadal kontrolný komitét alebo jestli by to žiadal generálny kontrolor rakúska vláda bude povinná túto administratívu nielen zlepšiť, ale dokonca bude povinná túto administratívu prípadne aj nahradiť celkom inou administratívou, buďto vo forme manipulovania týchto vecí vo vlastnej režii alebo iným spôsobom, než ako sa deje dosaváď, buď vo forme nejakej koncesie alebo vo forme prenájmu.

Čo sa týče manipulovania výnosu z týchto záruk, ustanovuje Protokol to, že výnosy účtované budú na zvláštnom účte v cedulovej banke, že s týmto účtom nebude môcť disponovať voľne rakúska vláda, ale len so súhlasom generálneho komisára.

To by boly záruky, ktoré majú zabezpečiť riadne ročné annuity. Jestli by však výnos týchto záruk nestačil k tomu, aby kryté boly annuity, je oprávnený generálny komisár, poťažne dozorčí výbor, žiadať rakúsku vládu, aby pritiahla ešte iné štátne príjmy ku krytiu annuít.

Na druhom mieste slúži ako záruka garancia štyroch garančných štátov, ktorá garancia znamená toľko, že štáty: Československo, Anglia, Francia a Itália zaručujú riadne zúrokovanie a riadnu amortizáciu 650 milionov pôžičky až do výšky 84%. K Protokolu č. II pripojené sú prílohy, a to A a B, ktoré obsahujú spôsob tejto garancie.

Rozlišujeme dve čiastky obnosu 650 mil., a to čiastku prvú 520 milionov, ktorá podľa výpočtu finančnej komise Sväzu Národov potrebná bude, aby za dva roky, do konca roku 1924 ukryté boly schodky rakúskeho rozpočtu. Ale k nutnej, momentnej, náhlej a okamžitej potrebe nestačí tento obnos 520 milionov a je potrebný obnos ďalší, 130 milionov, aby ukryté boly schodky do konca roku 1922, do konca tohoto roku.

Schodky, ktoré vypočítané sú na 130 milionov, boly už, ako som vzpomenúl, niektorými z garančných štátov čiastočne vylikvidované. Československo poskytlo z 500 milionovej požičky už 419 milionov a aj ostatné štáty poskytly už určité obnosy.

Spôsob garancie je rôzny u tohoto obnosu, ktorý momentálne je potrebný, a u tohoto obnosu, ktorý bude potrebný až dokonca roku 1924. Pri čiastke 520 milionov garancia sa delí medzi garančnými štátmi takým spôsobom, že všetky štyri garančné štáty garantujú 20 % tejto pôžičky. Ostatné štáty sú oprávnené pristúpiť ku garantovaniu ďalších 20% a pripojiť sa môžu ako k Protokolu prvému, tak i k Protokolu druhému. Ohľadne 130 milionovej čiastky požičky delí sa garancia medzi Angliou, Franciou a Československom takým spôsobom, že každý štát garantuje jednu tretinu týchto 130 milionov. Itália môže pristúpiť tiež k poskytnutiu tejto momentánnej potreby rakúskeho štátu a v tom prípade prevezme tiež určitú čiastku tejto garancie, v ktorom prípade o čiastku garancie, ktorú prevezme Itália, sníži sa potom percentuelné garantovanie ostatných štátov.

To by boly garancie toho, že 650milionová požička riadnym spôsobom bude splatená. Ďalej sú tu ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, že výnos tejto pôžičky skutočne upotrebený bude len k sanácii finančnej Rakúska a nie k iným účelom. Tu predovšetkým treba vzpomenúť ustanovenia, podľa ktorého rakúska vláda zriekne sa práva, že by voľne dišponovala s výnosom tejto pôžičky, že bude môcť disponovať s týmto výnosom len v súhlase s kontrolným orgánom, ustanoveným týmito protokoly, ďalej, že súhlasí s tým, že konverziu pôžiček až po výšku 650 mil. K bude môcť prevádzať len v súhlase s kontrolnými orgány a jestli kontrolné orgány budú doliehať na takú konverziu, tedy ju aj prevedie.

Konečne by som sa chcel ešte zmieniť o garanciách ustanovených v tejto smluve ohľadne finančného hospodárstva rakúskeho štátu vôbec. Vzpomenuté garancie by neviedly k ustanovenému účelu, keby na druhej strane nebolo zabezpečené, že finančné hospodárstvo Rakúska sa bude pohybovať na takých cestách, ktoré nespôsobia znovu takú finančnú situáciu, aká bola pred uskutočnením a likvidovaním 650 milionovej pôžičky. A tu v prvom rade sa rakúska vláda zaviazala, že behom jedného mesiaca vypracuje návrh finančnej sanácie, ktorý bude smerovať k tomu, aby výlohy rozpočtové boly snížené a potreby rozpočtu kryté boly dľa možnosti zvýšenými príjmy, aby sa rakúska vláda vyhýbala vydvihnutiu pôžičiek ku krytiu schodkov rozpočtových vynímajúc tie, ktoré sú určené v tomto Protokole, a ďalej, že zastavená bude tlač nekrytých bankoviek a sriadená bude cedulová banka, prípadne pozmenený bude zákon o sriadení cedulovej banky v smysle týchto protokolov. Po druhé sa rakúska vláda zaviazala, že si zaopatrí od rakúskeho parlamentu na 2 roky plnú moc, podľa ktorej všetky potrebné opatrenia za účelom finančnej rovnováhy rozpočtu bude môcť previesť vláda opýtaním sa parlamentu. Po tretie, že sa zriekne rakúska vláda práva vydávať nové pôžičky, až na tie, ktoré určené sú týmito protokoly. Po štvrté, že sa vzdá práva vydávať papierové peniaze a že sriadi cedulovú emisnú banku. Táto cedulová banka však musí byť založená na zásade úplnej neodvislosti od vlády a následkom toho pozmenené byť musia ustanovenia rakúskeho zákona o cedulovej banke, že voľba riaditeľa a miestoriaditeľa podlieha schváleniu rakúskej vlády. Konečne sa zaväzuje vláda rakúska každý projekt, ktorý by značne zmenšil majetkový stav rakúskeho štátu, prv než tento projekt sa stane definitívnym, predložiť kontrolným orgánom ustanoveným týmito protokoly.

Toto by boly asi tie všeobecné hospodárske a finnačné garancie.

Konečne obsahujú protokoly ešte ustanovenia ohľadne orgánov, ktoré majú dbať nad tým, že zaväzky prijaté rakúskou vládou budú skutočne v smysle týchto protokolov prevádzané. Tu na prvom mieste treba vzpomenúť inštitúciu generálneho komisára. Generálny komisár je orgánom Sväzu Národov, ustanovený Sväzom Národov, a je zodpovedný Sväzu Národov a Sväz Národov je oprávnený ho odvolať a určiť dobu, kedy bude odvolaný. A odvolaný bude, akonáhle uskutočnenie tohoto plánu dôjde tak ďaleko, že se bude môcť riecť, že sú finančné pomery Rakúska natoľko konsolidované, že to pôjde ďalej na tejto ceste samo od seba, bez súčinosti tohoto generálneho komisára.

Druhá inštitúcia, ktorá sriadená je týmito Protokoly, je kontrolný výbor, ktorý sa skladá zo zástupcov štátov, ktoré garantujú medzinárodné pôžičky; každý štát vyšle jednoho delegáta a okrem toho štáty, ktoré by sa pripojily k ženevským protokolom a ktoré by garantovaly ešte ďalších chybujúcích 20 %, budú tiež oprávnené do tohoto kontrolného výboru vyslať svojho zástupcu alebo môžu sa dohodnúť na spoločnom zástupcovi.

V Protokole potom podrobne je ustanovená pôsobnosť týchto inštitúcií, týchto kontrolných orgánov, generálneho komisára a kontrolného výboru, pri čomž treba zdôrazniť, že kontrolný výbor vlastne nemá byť v bezprostrednom styku s rakúskou vládou, že nemá bezprostredného vlivu na rakúsku vládu, že kontrolný výbor, má-li nejakú žiadosť, má-li nejaké prianie, obráti sa na Sväz Národov, na generálneho komisára. Len cestou tohoto generálneho komisára, cestou Sväzu Národov má možnosť vykonávať vliv a vykonávať ten úkol, ktorýmu vymedzujú tieto protokoly.

Kontrolný výbor nie je v permanencii, ale zasedať bude každé 3 mesiace, a nezasedá vo Viedni ako generálny komisár, ale v sidle Spoločnosti Národov. Týmto spôsobom chcú zdôrazniť Protokoly to, že garancie, týmito Protokoly ustanovené, prevádzané majú byť nie snáď jednotlivými garančnými mocnosťmi, ktoré by zasahovať mohly do vnútornych záležitostí Rakúska, ale majú byť prevádzané orgánmi Sväzu Národov, a Sväz Národov je ten, ktorý dozerá na riadne prevádzanie sanačného plánu. Táto zásada je zabezpečená i tým ustanovením, že v prípade nejakej neshody, nedorozumenia alebo sporu medzi jednotlivými garančnými štátmi, ako tieto štáty tak samé Rakúsko má právo sťažnosti k Sväzu Národov a podrobujú sa jak garančné štáty, tak Rakúsko rozhodnutiu Sväzu Národov, takže vždy je to vlastne Sväz Národov, ktorý koná tú kontrolu a ktorý dbá o to, aby sanačný plán bol prevádzaný.

Ustanovenia Protokolu sú dvojakého rázu: Buďto také, ktoré majú byť prevádzané do konca roku 1922, poneváč predpokladajú uskutočnenie tých ďalších garancií, a také, ktoré môžou byť prevedené i neskôr. Medzi tie ustanovenia, ktoré majú byť prevedené do konca roku 1922, patrí predovšetkým uzákonenie a ratifikovanie politického Protokolu č. 1, ktoré ratifikovanie i rakúska snemovňa už previedla zákonom rakúskym pod č. 842 t. r. 

Ďalej do konca tohoto roku musel byť uzakonený aj sanačný plán, o ktorom som hovoril, a to sa tiež stalo rakúskym zákonom č. 843 zo 27. novembra t. r. Do konca tohoto roku mala byť uzákonená plná moc, daná rakúskej vláde, o ktorej som hovoril, že tento predpoklad splnený je už rakúskym zákonom z 26. novembra t. r. č. 844, a konečne do konca tohoto roku má byť zákonným spôsobom prevedená aj zmena stanov rakúskej emisnej banky, čo sa tiež stalo zákonom č. 823 zo 14. novembra 1922. Týmto spôsobom všetky predpoklady uskutočniť sa majúce ešte behom tohoto roku boly parlamentom rakúskym schválené a vyplnené. Následkom toho i našej snemovni nastáva úkol, aby podľa spôsobu rakúskeho parlamentu schválila ženevské protokoly. A preto zahraničný výbor, pojednávajúc tento vládny návrh, usniesol sa na tom, aby doporučil ctenej snemovni to, aby schválila Protokol č. I a Protokol č. II i s prílohami k týmto Protokolom pripojenými a aby vzala na vedomie Protokol c. III so zprávami finančného a hospodárskeho výboru Sväzu Národov. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo druhému zpravodaji - za výbor rozpočtový - p. posl. Špačkovi.

Zpravodaj posl. Špaček: Slavná sněmovno! Předložená osnova schvalovacího usnesení pro Národní shromáždění republiky Československé tvoří jistý důsledek mírových smluv versailleské a specielně st. germainské, a to v tom smyslu, že je právě tak naším zájmem jako zájmem velikých mocností evropských, které na mírech těchto dosud trvají, že je tedy právě tak zájmem Československa jako zájmem Anglie, Francie a Italie, aby mezinárodněpolitické a mezinárodně-hospodářské a obchodní poměry, vytvořené těmito mírovými smlouvami, zůstaly zachovány a byly prováděny.

Ona politika konsolidační, kterou sněmovna poslanecká a Národní shromáždění republiky Československé vůbec stále a stále vedení naší zahraniční politiky schvaluje, znamená pro nás tvrdé lpění na tom, aby mezinárodně-politický útvar, vytvořený smlouvou st. germainskou ze zbytku bývalých zemí alpských, bývalého Rakouska, trval v té formě a v podobě a v tom rozsahu, jak trvá nyní. Na zachování Rakouska máme zájem politicky a máme zájem národně-hospodářský a obchodně-dopravní. Náš zájem politický je samozřejmý. Naše zeměpisné položení v Evropě a naše sousedství státní je takového rázu, že nám nemůže býti nikdy lhostejno, aby i tak těžké poměry tohoto našeho položení byly ještě znesnadňovány jakýmikoli změnami, jmenovitě takovými změnami územními, o jakých slyšíme od podpisu mírové smlouvy st. germainské stále a stále v Rakousku a v Německu.

Republika Československá po boku svých velkých spojenců nemůže dovoliti za žádných okolností, aby Rakousko splynulo s Německem politicky, aby zaniklo v Německu. A nemohla by také trpěti, aby Rakousko stalo se součástí nějakého nového systému celního, na př. italského. Je samozřejmo, že naším zájmem není snad získání územních nebo celně-politických výhod na úkor Rakouska nynějšího. Jakékoli klepy, řeknu přímo, o tom, že bychom se chtěli územně na účet Rakouska rozšiřovati, jsou naprosto nesprávné a vymyšleně aspoň potud, pokud nikdo nynější poměr Rakouska vůči jeho sousedům v Evropě nezmění. Ale my si přejeme, aby tento poměr nebyl změněn naprosto otevřeně a loyálně; ani případná korektura hranic, ani stvoření tak zvaného slovanského koridoru na území Rakouska nemohlo by nám politicky a hospodářsky zajistiti ty výhody, resp. zabezpečiti obchodní a hospodářské zájmy naše tak, jak to může učiniti trvání Rakouska a samostatného. Z toho důvodu je naším zájmem, aby toto Rakousko jako samostatný politický stát trvalo: a jestliže jmenovitě nyní, ovšem následkem svých vlastních chyb v řízení své finanční domácnosti, ocitlo se v takovém stavu, že hospodářská a finanční krise jeho ohrožuje dokonce jeho existenci státní, jest naší samozřejmou povinností a důsledkem našeho podpisu na mírové smlouvě st. germainské, že se chceme, pokud nám je možno, přičiniti o to, aby tento stav zůstal stavem přechodným a aby byl překonán co nejdříve.

Z toho důvodu je rozpočtový výbor toho názoru, že je v zájmu republiky Československé, a ne snad jen v zájmu nějakého, řekl bych, pohodlného života sousedního státu, aby se eventuelní finanční břemena naším schválením protokolů ženevských a naším případným schválením osnovy předložené sněmovně tiskem číslo 3921 stala skutkem.

Je samozřejmo však při této příležitosti konstatovati, slavná sněmovno, že se zřetelem na veliké risiko, které schvalováním ženevských protokolů a přijetím zákonné osnovy, tisk 3921, na sebe béřeme, musíme od Rakouska žádati, aby se k nám chovalo nejméně s toutéž státní loyalitou, s jakou se k němu chováme my, s toutéž loyalitou politickou, s toutéž loyalitou obchodní a hospodářskou, ale i s toutéž loyalitou vůči naší části národního kmene, který je součástkou obyvatelstva Rakouska. My si nevymiňujeme při této předloze zákona kompensaci se strany Rakouska, poněvadž právě tyto předlohy směrují k tomu, aby byl zabezpečen právní stav vytvořený smlouvami mírovými, ale musíme na své vládě žádati, aby hleděla k tomu, aby také ona ustanovení mírové smlouvy st. germainské, která sledují národní a kulturně národní zabezpečení české menšiny v Rakousku, byla plněna opravdu loyálně a plným obsahem. Jestliže jsme právě v těchto dnech mohli čísti v časopisech, že příslušníci naší menšiny československé v Rakousku stěžují si na to, jak Rakousko naprosto bezohledně neplní své povinnosti vyplývající ze smlouvy st. germainské a své závazky o ochraně národních menšin, ba že naprosto neloyálně neplní své povinnosti, vyplývající ze specielní rakousko-české smlouvy, zvané brněnské, musíme při této příležitosti žádati naši vládu, aby poukazujíc na tato nová břemena, která vůči Rakousku a v zájmu jeho prospěchu hospodářského na se béřeme, splnila přesně a loyálně ustanovení smlouvy brněnské po případě st. germainské, pokud směřují k ochraně naší Československé menšiny ve Vídni a v Rakousku vůbec. Vybavení našich tamějších elementů národních potřebnými veřejnými školami, a jazyk československý jako vyučovací musí býti minimem a minimem, kterého musí býti dosaženo ingerencí naší vlády v době co možná nejkratší.

V důvěře, že vláda po této stránce provede důsledky naší ochoty, pomoci Rakousku, jak ji navrhují ženevské protokoly a osnova zákona, tisk 3921, navrhuji jménem rozpočtového výboru, aby předložené ženevské protokoly I a II byly schváleny a protokol III vzat byl na vědomí. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Poněvadž rozhodnutím sněmovny má býti provedena společná debata o prvním a druhém odstavci pořadu, přistoupíme k referátu o druhém odstavci, jímž jest:

2. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 3921), kterým se ministr financí zmocňuje, aby převzal záruky za sanační půjčky rakouské podle ženevských protokolů ze dne 4. října 1922 (tisk 3939).

Dávám slovo zpravodaji p. posl. Špačkovi.

Zpravodaj posl. Špaček: Ze slov a ze zprávy pana referenta výboru zahraničního dověděli jsme se o obsahu ženevských protokolů potud, pokud znamenají závazky republiky Československé. K ústavnímu provedení oněch závazků, které mohou znamenati případně zatížení rozpočtu republiky Československé anebo zatížení republiky Československé mezinárodním závazkem, předkládá se slavné sněmovně vládní návrh zákona, tisk 3921.

Obsahem této osnovy jest zvláště zmocnění ministra financí, aby jménem republiky Československé přejal ručení do 20% z kapitálu 520 milionů zlatých korun, který má býti opatřen mezinárodní půjčkou, a ručení do 1/3 z půjčky kapitálu 130 milionů zlatých korun, které mají býti tímtéž způsobem opatřeny. Jest zjevno tudíž, že republika Československá při prvním kapitálu 520 milionů korun, jehož úkolem má býti, aby se umožnilo Rakousku překonání finanční a hospodářské krise za rok 1923 a 1924, má k tomuto mezinárodnímu úvěru poskytnouti ručení až do výše 104 milionů zlatých korun. Pokud běží o úvěr 130 milionů korun, jehož úkolem má býti uhrazení deficitu státního rozpočtu rakouského za rok 1922, má převzíti republika ručení za jeho 1/3, to jest do částky 43,333.000 zlatých korun. Tato záruka našeho státu má býti uskutečněna vydáním státních obligací, znějících na právě řečené obnosy a na měnu, na kterou bude zníti mezinárodní půjčka Rakousku poskytovaná, a podmínky těchto našich státních obligací, jak co do umořování, tak úroků, musí býti totožny s podmínkami již řečené mezinárodní půjčky Rakousku poskytované.

Obligace námi vydané až do částky 104 milionů, po případě 43,333.000 zlatých korun budou odevzdány důvěrníku garantujících států, ustanovenému pod ochranou Svazu Národů, jak podal o tom zprávu pan referent výboru zahraničního.

Zaplacení umořovacích a úrokovacích splátek mezinárodní rakouské půjčky lze očekávati z výnosu cel a státních monopolů Rakouska, a poněvadž výnosy tyto činí částku asi 80 milionů korun zlatých ročně, anuita s úroky bude však činiti asi 70 milionů korun, lze prozatím očekávati, že naše ručení nebude efektivní, že zůstane, řekl bych, prostě zatím jen na papíre. Kdyby však předpoklad tento se nesplnil a kdyby se nesplnily také ostatní předpoklady, o nichž mluví ženevsky protokol č. III, musila by ovšem republika buď vůbec, anebo aspoň částečně převzíti na sebe placení úroků ze státních titrů československých, vydaných až do výše garantované částky za zmíněnou mezinárodní půjčku rakouskou.

Proto v §u 3 zmocňuje se ministr financí, aby případně potřeby na službu umořovací a úrokovou z tohoto našeho mezinárodního závazku garančního vyplývající a z vydání oněch státních obligací v §u 2 zmíněných plynoucí opatřil úvěrními operacemi a potřebnou sumu, nebyla-li by zatím refundována, vložil do rozpočtu roku nejblíže příštího.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP