Naša vláda musí si tedy byť vedomá
toho, že na južných stranách Slovenska
bola hospodárska politika maďarská dobrá,
že sa o zemedelstvo, o hospodárstvo, o povznesenie
roľníckeho ľudu maďarská vláda
starala a preto naša vláda musí sa vynasnažovať,
a v tomto smere neostala za tými výsledkami a prostriedky,
ktoré im vláda maďarská skýtala.
Je to z politického ohľadu veľmi potrebné,
lebo musíme dokázať, že sa Slovákom
teraz v československej republike v každom ohľade
lepšie vedie, že Česi Slovákov v každom
ohľade rešpektujú a že sa starajú
o to, aby krivdy a nešťastia, ktoré slovenský
národ po tisíc rokov utlačovali, prestali.
Musí sa budiť spokojnosť v slovenskom ľude
a nesmie sa dovoliť to, aby sa v maďarskom ľude
vzbudzovala domnienka, že české kruhy sa o
hospodársky rozkvet Slovenska nestarajú. V tomto
ohľade mám za veľmi dôležitú
vec, bysme tú spokojnosť slovenského obyvateľstva
s českým postupom v každom ohľade, menovite
čo sa týka roľníctva, posilňovali.
Lebo musíme si byť vedomí toho, že najväčší
výdobytok revolúcie je, že Slováci boli
pozdvihnutí s toho najnižšieho stupňa,
kde sa boli nachodili pod režimom maďarským,
na to miesto, kde sa o osude národa a republiky rozhoduje.
Slováci spolu s Čechmi dodávajú štátu
ten ráz, pri ktorom jedine možno zachovať a vyvinúť
všetky národne, hospodárske, kultúrne
a politické potreby slovenského ľudu. Spolupatričnosť
Čechov a Slovákov, českého a slov.
ľudu, a síce nielen politická spolupatričnosť,
ale aj kultúrna, hospodárska, sociálna a
národná, ktorou rozumieme československú
jednotu, je politickým axiomom každého demokraticky
a národne zmýšľajúceho slovenského
človeka.
Existencia čslovenskej republiky je závislá
na tejto spolupatričnosti, na tejto jednote. Odchýlka
od tohoto axiomu znamená rozklad nášho štátu
a úpadok Slovákov do starého jarma. Túto
skutočnosť vycítili najlepšie tí,
ktorí pracujú na tom, aby sa tento štát
rozpadol. Politika nemeckých strán a Maďarov
smeruje k tomu, aby tú krvou legionárov vydobytú
čslovenskú spolupatričnosť a jednotu
rozbili, aby vrazili medzi Čechov a Slovákov klin,
lebo dobre vedia, že jestli že sa im to podarí,
vtedy nevyhnutne nastanú katastrofálne následky.
Ľutujeme, že odznaly slova posl. Jurigy, o ktorých
predpokladáme, že neboly takto mienené, ale
ktoré môžu zavdať príčinu
k nežiadateľným konklúziám. Jazyková
nepatrná diferencia nikdy nebude a nemôže byť
príčinou nejakého rozladenia medzi Slovákmi
a Čechmi. (Tak jest!) Naopak slov. ľud český
spisovný jazyk považuje práve tak za svoj jazyk
ako spisovnú slovenčinu. Nie slovenský ľud,
ale slovenskí hecckapláni, ktorí sami nehovoria
v spisovnej slovenčine (sám p. posl. Juriga nehovorí
v spis. slovenčine, ale v dialekte bližšom spisovnej
češtine), alebo ktorí sa len po prevrate dozvedeli,
že taká spisovná reč existuje, bo predtým
maďarsky hovorili, z čisto demagogických príčin,
aby si zabezpečili politický vplyv, aby udržali
ľud naďalej v nevedomosti, v hlúposti, aby ho
chránili pred západnou kultúrou - prízvukujú
a hlásajú rozdiel medzi slovenčinou a češtinou.
Pán Juriga sám dobre vie že aj jeho rodáci,
západní rodáci, ktorí tvoria 1/3inu
Slovákov, lepšie rozumejú češtine
než spisovnej slovenčine. Ba čo viac, v posledné
časy i na ďalekom čsl. Východe žiada
ľud hromadne o české knihy.
Práve také demagogické a nesvedomité
tvrdenie bolo p. poslanca Budayho akoby české vojaci
slov. Ľudu rozbíjali slobodu shromažďovaciu.
Jestli je pravda to, čo p. poslanca Buday tvrdí,
čo však očití svedkovia na shromaždení
prítomní popierajú, tak to mal oznámiť
jedine kompet. Ministrovi N. O., a ten iste urobí nejaký
poriadok. To isté však čo vytýka p.
Buday iným, to isté konajú jeho oltárni
bratia iným slovenským stranám, ako sa stalo
v Penízku, kde je trestné vyšetrovanie proti
jednému pátrovi, lebo huckal do ľudí
aby rečníka dr. Dérera s pódia stiahli.
Podobný prípad sa stal i v Trenčíne
a na iných miestach.
Koľká to nesvedomitosť, úžasná
nesvedomitosť nevedomý slovenský ľud štvať
proti svojím osloboditeľom, oproti českému
národu, a pracovať na tom aby od Slovákov odvrátili
sympatie tých najbližších bratov, najvernejších
priateľov - Čechov.
Áno, jedinú záruku budúcnosti svojej
majú Slováci v láske svojich českých
bratov.
A, veľactené Národne shromaždenie, hovorím,
že z toho veľkého počtu Ephialtesov vidíme,
v akom úžasnom jarme sa nachodil slov. Ľud, ako
bol zotročení, keď toľkých Jehličkovcov
produkoval.
Odbočil som trochu, slávne Národne shromaždenie,
od predmetu, rozpočtu zemedelstva. Nemohol som tejto otázky
sa nedotknúť, aby som v istom ohľade nereflektoval
na slová, ktoré tu odeznely. Tedy ešte my prízvukujeme
slané Národne shromaždenie, že povinnosťou
našej vlády je starať sa všeobecne o to,
aby hospodársky rozkvet na Slovensku, menovite na pohraničných
krajoch bol v tom najlepšom poriadku vedený, aby ani
vo slovenskom, ani v maďarskom obecenstve nevznikla domnienka,
že by sa české kruhy o náš hospodársky
život nestarali. Je to treba také preto, poneváč
na týchto maďarských krajoch, maďarským
ľudom obývaných, boly niektoré odvetvia
poľnohospodárskeho života veľmi dokonale
zavedené a práve boly tam i odvetvia hospodárske,
ktoré v iných častiach v častiach
v našej čsl. Republiky sa nenachodí, ako na
pr. v Komárne pestovalo sa hodvábnictvo. Toto udržať
v tom stave, v akom je, a pozdvihnúť ho je všeobecnou
hospodárskou povinnosťou.
Čo sa týka ďalšej čiastky rozpočtu
tu vychádzam zo základu celého hospodárskeho
života, z hospodárskeho školstva. Lebo skutočne
základy hospodárskej výchovy, hospodárskeho
povznesenia, menovite ale zanedbávaného ľudu,
ako bol slovenský ľud, je hospodárske školstvo.
Smer, ktorý vláda v tomto smere započala,
úplne odpovedá slovenským pomerom. Slávne
Národné shromaždenie, my nepotrebujeme vysokej
školy hospodárskej, nepotrebujeme akadémie
hospodárskej, lebo nebudeme vychovávať úradníkov
pre veľkostatkárov a nebudeme dávať diplomy
hrabatom a barónom, my potrebujeme hospodárskymi
školami vychovať strednú hospodársku triedu,
potrebujeme vzdelávať náš zanedbaný
hospodársky ľud v hospodárskom ohľade.
Podľa toho je to, že vláda naša kladie hlavný
doraz hlavnú váhu na stredné hospodárske
školy a na roľnícke školy ľudové,
úplne správne. Uznávam i to, že vláda
nemohla túto sieť už teraz rozšíriť,
tu musela sa uspokojiť so zdokonalením, reštaurovaním
a zreformovaním škôl, ktoré dosiaľ
boly, strednej hospodárskej školy v Košiciach,
päť roľníckych škôl, jednej vinárskej
a jednej hospodyňskej školy. A som presvedčený
o tom, že postupne sa postará o to, aby počet
týchto škôl bol rozšírený
a aby niektoré z nich boly v rôznych krajov na špeciálne
školy rôznych hospodárskych odvetví vyvinuté.
Jednu položku pri tom všetkom náš klub nemôže
prijať a schvaľovať. Je to položka o štátnej
strednej lesníckej škole v Baňskej Štiavnici.
My sme miesto tejto položky očakávali položku
na lesnícku akadémiu, na vysokú školu
v Baňskej Štiavnici. Je to eminentný požiadavok
Slovenského klubu, aby v Baňskej Štiavnici
bola zreformovaná a do života uvedená lesnícka
akadémia. Nenie to tak ťažká vec. Veď
sú tam všetky budovy, zariadenie, sú tam bohaté
laboratória a všetko, čo k takej hospodárskej
vysokej škole treba. Niečo síce boľševici
odniesli, ale i pri tom sa všetko s malou námahou
dá zdokonaliť.
Je to samozrejmé A plným právom môžeme
my Slováci požadovať práve preto, že
hlavný majetok československej republiky záleží
v lesoch, aby úradníci ku správe lesov vychovávaní
boli u nás na Slovensku. V tom je eminentne dôležitý
požiadavok Slovenského klubu, aby v budúcom
roku lesnícka akadémia bola v Baňskej Štiavnici
postavená.
Čo sa týka jednotlivých odvetví zemedelstva,
tu musím poznamenať, že pri lesnej správe
sa v niektorom ohľade na Slovensku ozývala i nespokojnosť
i ponosy. Zvlášte ohľadne niektorých lesných
správ sa ujali tie povesti, že sú obsadené
mnohými úradníkmi, že niektorí
lesní správcovia nemali inej starosti, než
aby za veliké státisice postavili sebe a svojím
rodinám paláce miesto toho, aby boly zadovážené
potrebné veci pre lesnú administráciu.
Pri lesnej správe dovolím si malú poznámku
a síce tú, aby lesné správy nekládli
tak velikú váhu na vysádzanie a využitkovanie
pasienok takých prázdnych nevysadených miest.
Náš slovenský ľud, menovite na takých
krajoch, kde sú štátne lesy, nemá žiadne
polia a tu právom túži za pastvinami a lúkami,
ktoré sú medzi štátnymi lesy. Tak náš
slovenský ľud do istej miery nespokojne hľadí
na to, keď mu štát tie pastviny, ktoré
sú tam do, úžitku nedá. Je to síce
pekná vec, vysadiť čo možno najviac lesov.
Ale v takých krajoch, kde sú pasienky, kde sa obyvateľstvo
zabýva chovom dobytka, je i pastvina dôležitou
vecou. Keď tento človek teraz vidí, že
mu naša republika, náš štát tú
pastvinu nechce dať, nechce povoliť, vzbudí sa
v ňom po prípade nespokojnosť.
S ohľadom na to, aká žiadosť, aká
túžba za pasienkami je v našom ľude, pripomínam
jeden prípad, ktorý sa stal pred viac rokmi pred
maďarskými voľbami. Keď boly u nás
maďarské voľby vypísané, išli
kandidáti do patričných okresov, a tam tomu
obyvateľstvu sľubovali po čom patričné
obyvateľstvo túžilo, stalo sa, že v liptovskej
župe pod Tatrami, prišiel kandidát ktorý
myslel, že sa obyvateľstvu zalichotí, keď
mu bude sľubovať, že tie pusté vrchy vysadí.
Začal svoju kortešskú reč tým:
Bratia moji, pozrite sa na tie pusté hory, vrchy, z toho
nemáte žiadneho úžitku. Ja, keď budem
vaším alllegátom, postarám sa o to,
aby všetky tieto vrchy boly vysadené lesy, postarám
sa o to, aby tam rástli krásne jedle a smrečiny.
Na to sa jeden poslucháč z obecenstva ozval a riekol:
Nuž, a ja si budem moje ovce na tvojom chrbte pásť?
(Veselosť)
Z druhých oborov zemedelstva musím pripomenúť,
že ovocinárstvo je veľmi vďačné
pole pre naše zemedelstvo, lebo pre ovocinárstvo je
i kraj i podnebie veľmi priaznivé. Vinohradníctvo
musí byť v československej republike lepšie
pestované. Je síce pravda, že maďarská
vláda zanedbávala vinohradníctvo na našich
slovenských krajoch. Dialo sa tak preto, že bývalé
Uhorsko malo vína vo svojich uhorských krajoch dosť,
tak že v niektorých krajoch obyvateľstvo prestalo
sa prirodzene postupom času zabývať vinohradníctvom.
My to musíme napraviť, poneváč by sme
nemali vína dosť.
O chove dobytka na Slovensku je v Čechách domnienka,
že Slovensko je o mnoho bohatšie a že nenie tam
núdza o dobytok. Poznamenávam, že tá
domnienka nenie úplne správna. Je pravda, že
Čechy a Morava sú o mnoho viac vyrabované
na dobytok než Slovensko, ale pri tom všetkom i na Slovensku
je stav dobytka úbohý, tým viac, že
na rastu, paseke dochovaný dobytok maďarská
vláda nekládla tu váhu, ktorú chov
dobytka vyžaduje. Zvlášte chov koni je na Slovensku
zanedbávaný. Musí byť udržovaný
tam v tom stave ako za maďarskej vlády. Sú
špeciálne niektoré župy, ako šarišská,
nitrianska, Nové Zámky, že tam bol chov koni
vynikajúci v celom Slovensku.
S chovom dobytka súvisí otázka zverolekárska.
Bola ona tiež zvláštnym problémom v bývalom
Uhorsku, kde zverolekári v 65 % sa regrutovali zo židov,
a títo svoje povolanie nevykonávali v záujme
obyvateľstva, v záujme pestovanie dobytka, ale z výdelkárskych
ohľadov.
Musím sa tiež dotknúť otázky družstiev.
Družstvo je ten prostriedok a prameň, z ktorého
obyvateľstvo vidí istý úžitok.
Je rozhodne treba zakladať a organizovať družstva,
aby roľnícky ľud videl hospodársku organizáciu,
a aby videť istý makateľný výsledok
svojej práce a toho, čo sa hospodárskou organizáciou
myslí. Družstevníctvo mali i Maďari v
bývalom Uhorsku, ale to sa pohybovalo len vo dvojím
smere: mali len spolky potravné a krom toho úverné
družstvá, hlavnú však kategóriu
družstiev, totiž družstvá nákupné
a predajné nepestovali, a síce z toho ohľadu,
pretože by boly prekážali dvom veľkým
vrstvám, totiž na jednej strane obyvateľstvu
židovskému, na druhej strane veľkostatkárom
maďarským. A družstvá maďarské
neboly založené na svojpomocnom základe len
z obyvateľstva samého, ale boly zakladané a
fedrované práve spolkom veľkostatkárov
maďarských.
Pri družstevníctve nemôžeme nevysloviť
žiadosť k vláde a k pánu ministrovi, aby
prikazovali čo najviac podpory pestovaniu družstevníctva,
poneváč Slovensko v tomto ohľade po 50 rokov
bolo zanedbávané, a chceme-li to dohoniť, čo
za tých 50 rokov bolo zameškané, dá
sa toho docieliť len napätou silou a usilovnou prácou.
Najpálčivejšou otázkou je pozemková
reforma. Táto otázka, ako i otázka parcelácie
súkromnej, musí byť podľa mojej mienky
posudzovaná podľa psychológie ľudu. Tak
ako súkromnú parceláciu nemožno zdarne
vykonať bez toho, aby vykonávateľ nepoznal patričných
túžob obyvateľstva, ktoré sa za ten statok
zaujíma, tak nemožno zdarne vykonávať
ani reformu pozemkovú bez toho, že by patričné
kruhy neznali psychológie celého ľudu. To pripomínam
preto, že náš slovenský ľud si pozemkovú
reformu robil dosiať automaticky sám. U nás
už od rokov a rokov tiahly celé roje národa,
menovite z vrchovatých krajov z okolia Detvy do úrodnejších
krajín, aby tam zakupovali majetky. Maďarskí
veľkostatkári zanedbávali svoje polia, predávali
ich a tak sa obyčajne táto parcelácia, tá
automatická pozemková reforma, diala národom
samým. Ona sa diala tým spôsobom, že
sa zišlo 10 rodín, šli sa pozrieť na ten
statok na podzim i na jar a potom ho zakúpili. To je teraz
nemožné, poneváč nenie dovolené
uskutočňovať takéto obchody. Je samozrejmé,
že naše slovenské obyvateľstvo cíti
sa do istej miery v tejto svojej automatickej pozemkovej reforme,
v tomto osadzovaní hateným a žiada, aby pozemková
reforma bola čo najskôr vykonaná. Nechcem
tým vysloviť žiadosť, aby sa robili nejaké
prekotné kroky, sám uznávam, že je treba
pri pozemkovej reforme mať najdriev všeobecné
zákony ohľadne prídelov, cien, atď., ale
pri tom dôrazne upozorňujem patričné
kruhy na to, že je treba počítať s tou
túhou po zemi, ktorá žije v slovenskom ľude
práve tak, ako v českom a počítať
s tým, že slovenský ľud ťažšie
môže porozumieť, aké predpráce sú
potrebné, aby alespon čiastočná reforma
pôdy bola uskutočnená.
Preto žiadam, keď sa ukáže, že sa pozemková
reforma na určitých krajoch nemôže robiť
rozparcelovaním, aby alespoň tie dotyčné
veľkostatky do árendy, do nájmu boly dané
tým občanom, ktorí sa o to hlásia.
Konečne, ctené Národné shromaždenie,
chcem ešte pripomenúť len to, že my Slováci
sme si vedomí toho, že je roľnícky národ
spolu s hospodárskymi robotníkmi najväčšou
čiastkou obyvateľstva slovenského a že
tento bol najviac zanedbávaný. Preto je isté,
že tie práce, ktoré pre zreformovanie Slovenska
a pre napravenie všetkých pomerov na Slovensku sú
potrebné, sa s najlepším výsledkom dajú
vykonať práve pestovaním a posilňovaním
poľného hospodárstva a zemedelstva. Sme si
vedomí toho, že tohoročný rozpočet
zemedelstva, značí v tomto smere ťažkú
prácu začiatku a preto berieme ho s uspokojením
na vedomie a prijímame rozpočet ministerstva zemedelstva.
(Výborne ! Potlesk.)
Předseda (zvoní): Uděluji slovo
panu ministrovi pro zásobování lidu.
Ministr pro zásobování lidu Houdek:
Ctené Národné shromaždenie!
Minister zásobovanie je iste najšťastnejším
človekom v republike. (Veselost.) Mnohé jeho
nariadenie, nech je seba menšieho významu, narazí
na niečí odpor alebo na nejaké záujmy.
Prirodzene týmto vyvoláva všade proti sebe
nevôľu, ktorá sa javí jednako v rečiach
jednotlivých politikov, jednak v časopisoch. Minister
zásobovania je vždycky medzi dvoma mlynskými
kolesami. Jedno predstavuje producentov a jedno konzumentov. Dokiaľ
sa tieto kolesá krútia rovnako, dotiaľ minister
zásobovania cíti sa dosť dobre. Keď ale
jedno koleso začína zaostávať, začína
byť ministrovi zásobovania z toho úzko. (Veselost.)
Z tej príčiny jeden predrečník spomenul,
že minister zásobovania je vydaný najväčším
útokom.
Chcem krátko reagovať na niektoré vývody
rečníkov. Pán posl. Petrovický spomenul
prípadu, ktorý sa stal pri prejednávaní
rozpočtu ministerstva zásobovania v rozpočtovom
výbore.
Zpráva, podaná za rečí tam prednesených,
bola časopismi jednostranne uverejnená, a to tým
spôsobom, že boly len nápady na ministerstvo
zásobovania uverejnené, kdežto vysvetlenie
celé odpadlo. Ministerstvo zásobovania týmto
dostalo sa do nepekného svetla a dokonca našli sa
časopisy, ktorí píšu, že v ministerstve
nevedú sa žiadne knihy, že tam úradníci
rozdávajú peniaze bez kontroly. Prirodzene keď
týmto spôsobom dostane sa správa podobná
i do vážnych časopisov, budí sa proti
ministerstvu nevôľa jak v kruhoch konzumentov, tak
i producentov. V dôsledkoch to však štátu
škodí.
Preto by som chcel tú zprávu, ktorá sa mylným
spôsobom dostala do časopisov, priviesť na pravú
mieru týmto prehlásením:
"Čo sa týka zprávy pána prezidenta
Najvyššieho účetného kontrolného
úradu, podanej rozpočtovému výboru
o revízii v ministerstve pre zásobovanie ľudu,
bolo, ako je veľaváženému shromaždeniu
známe, pánom prezidentom konštatované,
že hospodárenie ministerstvu prikázanými
úvery je v úplnom poriadku. (Slyšte!)
Pokiaľ sa správa pána prezidenta Najvyššieho
účetného kontrolného úradu
vzťahovala na zásobovacie akcie, t. j. na importné
záležitosti, treba si uvedomiť, že dotyčný
enunciát týkal sa záležitostí
len po stránke účetnej, nie však po
stránke administratívnej. Tento posledný
druh kontroly, t. j. kontroly administratívnej vykonalo
ministerstvo pre zásobovanie ľudu nielen po stránke
formálnej na podklade spisového materiálu,
ktorý malo ministerstvo k dispozícii, ale i po stránke
vecnej, tovar prejímajucími stanicami v Hamburku,
Terste, v Paríži a pohraničnými colnými
stanicami. Vyúčtovanie importných akcií
potom prevádzali resp. účetnou stránkou
vecí sa zabývali tie hospodárske ústredne,
ktorým prísluší vykonávať
akciu zásobovaciu po stránke komerčnej, ktoré
sú pod stálym vládnym dozorom a ktorých
účetné závierky ministerstvo, bez
tak skúma, samozrejme až po ukončení
účetného roku. Keď však za revízie,
zavedenej v ministerstve pre zásobovanie ľudu Najvyšším
účetným kontrolným úradom,
tento úrad shľadal nutným, aby i detaily účetné
stránky veci sa koncentrovali v ministerstve pre zásobovanie
ľudu, urobil som hneď príslušné opatrenia
k prevedeniu oného námetu.